Kniha: Pán muchár
Autor: William Golding
Pridal(a): Mikee
William Gerald Golding (1911 – 1993)
- Anglický prozaik literatúry 20. a začiatku 21. storočia.
- Narodil sa 19. septembra 1911 (Newquay, Cornwall, Anglicko). Vyrastal v rodine učiteľa a feministky, čo ovplyvnilo jeho pohľad na svet.
- Študoval na Marlborough Grammar School, kde jeho otec učil, a potom na Brasenose College v Oxforde, kde začal so prírodnými vedami, ale nakoniec prešiel na angličtinu.
- Po ukončení štúdia pracoval ako učiteľ angličtiny a filozofie. Učil na rôznych školách, vrátane Bishop Wordsworth’s School v Salisbury, kde pôsobil až do začiatku druhej svetovej vojny.
- Počas druhej svetovej vojny slúžil u kráľovského námorníctva. Zúčastnil sa niekoľkých významných operácií, vrátane potopenia nemeckého bojového plavidla Bismarck a invázie do Normandie.
- Po vojne sa vrátil k učeniu, ale jeho úspešné knihy mu umožnili stať sa spisovateľom na plný úväzok.
- V roku 1983 získal Nobelovu cenu za literatúru za svoje romány, ktoré s realistickým vyprávaniu a univerzalitou mýtu osvetľujú ľudskú podmienku v dnešnom svete. V roku 1988 bol povýšený do šľachtického stavu.
- Pokračoval v písaní až do svojej smrti 19. júna 1993 (Perranarworthal, Cornwall).
Tvorba:
- Spracúva hlavne problematiku morálky, polaritu dobra a zla. Romány často skúmajú ľudskú prirodzenosť a konflikt medzi dobrom a zlom.
- Jeho texty často reflektujú kresťanské myšlienky, najmä koncept dedičného hriechu a inherentného zla v človeku. Hoci nebol striktne náboženský, jeho diela sa zaoberajú teologickými otázkami, ako je vina, hriech a možnosť vykúpenia.
- Svoje diela označuje za fables (báje, legendy, povesti) či myths (mýty). Sám povedal, že by bol potešený, keby jeho diela boli označované skôr ako mýty než báje, pretože mýty podľa neho odhaľujú hlbšie pravdy o ľudskej existencii.
- Jeho najznámejšie dielo, „Pán muchár“ (1954), zobrazuje, ako sa skupina chlapcov na opustenom ostrove postupne prepadá do barbarstva.
- Ďalšie významné diela: Medzi jeho ďalšie významné romány patria „Dedičia“ (1955), „Pincher Martin“ (1956), „Voľný pád“ (1959), „Veža“ (1964) a trilógia „Rites of Passage“ (1980), za ktorú získal Bookerovu cenu.
Rozbor: Pán muchár (1954)
Základná charakteristika
- Epika, próza, román.
- Román je kombináciou robinsonády a vedecko-fantastického žánru.
Téma a myšlienka
- Podobenstvo o dobre a zle. Ukazuje, že deti sú schopné rafinovaného zla a varuje pred degradáciou ľudských vzťahov, mravov a hodnôt.
- Ukazuje, ako sa človek vo vypjatej životnej situácii vracia k svojim živočíšnym pudom spojeným so snahou o prežitie a víťazstvom silnejšieho. Varuje pred zničením civilizácie.
Kompozícia (štruktúra)
Tri roviny románu:
- Príbehová – realisticky ztvárnený pobyt trosečníkov – vlastný dej,
- Nábožensko-morálna rovina – človek v dôsledku izolácie a pod vplyvom strachu prepadá skrytým barbarským pôdom, uvoľňuje v sebe zlo, chlapci si kladú otázku, či budú spasení (autor tým myslí, že budú zachránení z ostrova alebo im budú odpustené ich hriechy) – zmena ľudského správania pod vplyvom izolácie, snaha prežiť,
- Alegorická rovina – varuje pred krízou civilizácie, jejím rozpadom, ukazuje spoločenské problémy 20. storočia – ostrov predstavuje model celého sveta a civilizácie
Jazyk a štýl
- Písané er-formou.
- Prostý štýl s bohatým slovníkom.
- Použitie nespisovných výrazov (a voheň), personifikácia (kmeň pomalovaných divochov sa zahihňal), metonýmia (skupina divochov – chlapcov), metafora (smiech vytryskol).
Hlavné postavy
Najdôležitejšia je najmä trojica Ralph, Jack a Čuňas.
- RALPH – pre neho je život na ostrove splnením odvekého snu, do ktorého sa ponoril zatiaľ len pri čítaní dobrodružných kníh. Sloboda, svet bez dospelých a lákavé dobrodružstvá. Hoci k tomu Ralph nemá vhodné predpoklady, stáva sa vodcom celej skupiny. Čoskoro sa však prejaví jeho absolútna neschopnosť čeliť nekáznosti, z ktorej pramenia prvé vzájomné spory medzi hrdinami.
- JACK – ktorý je svojou zrejmou prísnotou a autoritatívnym vystupovaním priamo predurčený k vedeniu. Jack svoju podradenú pozíciu pohola berie ako obrovskú osobnú prehru a zášť voči Ralphovi v priebehu knihy naberá na intenzite. Snáď vo snaze uhasiť svoju žiaľ po moci nachádza zalíbenie v love a krvi, čo výrazne posilní jeho pozíciu v rámci skupiny.
- ČUŇAS – sa potlúka zcela na okraji záujmu väčšiny, obtloustlý obrýlený chalan s astmou, ktorý je vďačným terčom posmechu aj tých najmenších chlapcov. Hoci sa Čuňas prejaví výborným intelektom, jeho šanca presadiť sa proti otvorenému opovržení Jacka a shovívavému úsmevu Ralpha pripomína nádeje jepice dožiť sa dvoch úplňkov.
Časopriestor
- Neznámy tichomorský ostrov
- Blízka budúcnosť – William Golding žil v rokoch 1911-1993 a bojoval v druhej svetovej vojne. Kniha bola vydaná v roku 1954. Podľa všetkých okolností, ktoré sú v knihe uvedené (letadlová bitka vysoko nad ostrovom atď.) som došiel k záveru, že najpravdepodobnejšia možná doba, kedy sa dej mohol odohrať, je druhá svetová vojna (poznámka návštevníka).
Obsah diela
Dej sa odohráva počas jadrovej vojny na tichomorskom ostrove, kam sa zrútí lietadlo letiace z Anglicka plné detí vo veku medzi 7 a 12 rokmi. Chlapci sa stávajú robinsónmi, na zhromaždení je zvolený náčelník – Ralph, jeho pomocníkom sa stáva tlustý Piggy (Čuňas). Ralph je urostlý mladík, ktorý sa snaží pomocou mušle zjednať pokoj a poriadok medzi všetkými deťmi. Chce nastíniť určitý poriadok, ktorý by všetci mali dodržiavať, aby sa dostali z ostrova. Patril medzi ne lov a oheň. Lastúra, na ktorú sa dalo trúbiť, znázorňovala zhromaždenie celého kmeňa. Vďaka Čuňasovým okuliarm zapálili oheň a určili pár ľudí na jeho udržiavanie. Ďalej určili ďalších ľudí na stavanie prístreškov, aby mali kde spávať. Prvé dni na ostrove uplynuli celkom pokojne, až sa tu objavil strach chlapcov z niečoho neznámeho – obzvlášť najmenšie chlapce sa boja tajomnej obludy. Práve strach spôsobí rozpory v tábore. Každý má iný názor na to, ako sa s obludou vyrovnať, ale pre Ralpha, ktorý to všetko považuje za nesmysel, je najdôležitejší oheň na hore predstavujúci ich záchranu. Jack zoberie svoju skupinu lovcov a založí nový tábor, kde prevádzkujú divošské tance a prasiace hody a kašlú na udržiavanie ohňa. K usmiereniu imaginárnej obludy nechávajú na kôlu pripíchnutú obeť – prasiacu hlavu okolo ktorej lieta hejno hmyzu. Časom sa k Jackovej skupine pridajú skoro všetci chlapci. Zostanú len Ralph, Čuňas, dvojčatá Sam a Eric považované za jediného človeka a podivínsky Simon. Simona nakoniec Jackov kmeň zabije počas jedného zo svojich zvieracích tancov. Neskôr lovci napadnú Ralphovu skupinu, ukradnú Čuňasovi okuliare – zdroj ohňa a jeden z lovcov zabíja Čuňasa shodením do mora, zničená je aj lastúra, ktorou Ralph svolával svojich stúpencov. Kniha končí tak, že Ralph uteká pred davom šialených detí, hádžacich po ňom oštepy, až príbehne na pláž, kde znenadania stojí zakotvená loď, ktorá spozorovala požiar na ostrove. Kapitán potom všetkých odvezie domov.