Kniha: Otec Goriot
Autor: Honoré de Balzac
Pridal(a): Pavlína
Honoré de Balzac
20. mája 1799, Tours – 18. augusta 1850, Paríž
francúzsky spisovateľ, predstaviteľ realizmu a romantizmu
Býva považovaný za zakladateľa kriticko-realistického románu
Život
Balzac pochádzal z bohatej rodiny: bol najstarším synom právnika.
Bol poslaný do kláštorné školy a nakoniec sa mu podarilo v Paríži vystudovať právo.
Krátko pôsobil ako notár, ale potom sa proti vôli rodiny stal spisovateľom.
Najprv písal čierne dobrodružné romány (pod rôznymi pseudonymami, najčastejšie ako Horace de Saint-Aubin), ktoré neskôr zavrhol.
Celý život sa snažil dostať do vyššej (aristokratickej) spoločnosti, z tejto snahy vyplývali aj jeho neustále finančné ťažkosti, ktoré sa snažil riešiť svojou hektickou literárnou tvorbou (písal aj romány na pokračovanie). Niekoľkokrát sa takisto pokúsil o samovraždu.
Keď na tom bol finančne dobre, nakúpil akcie, ale zkrachoval. Bol potom nútený písať veľmi intenzívne, aby zaplatil svoje dlhy. Písal vlastne pre výdielok (čo v jeho dobe nebolo obvyklé) a výhradne v noci.
Bol veľmi pracovitý; okrem písania románov pôsobil takmer po celý život aj ako novinár a kritik.
Roku 1833 sa dopisovaním spoznal s Ewelinou Hańskou, dcérou rusko-poľského šľachtica, s ktorou sa tesne pred svojou smrťou oženil.
Diela
Vo svojich dielach prejavil zmysel pre detail, mal znalosť prostredia aj postáv, ktoré opisuje. Snažil sa opísať všetky typy šľachticov a ich životné situácie. Vždy stál na ich strane. Vo všetkých jeho románoch ide o vystihnutie prevládajúcich morálnych vlastností.
Jeho najznámejšie dielo je:
- Ľudská komédia – Tento cyklus, zobrazujúci francúzsku spoločnosť na začiatku 19. storočia, obsahuje 97 románov a poviedok.
- Jadrom celého cyklu je voľná trilógia románov Otec Goriot, Stratené ilúzie, Lesk a bieda kurtizán.
Otec Goriot
Literárny druh: epika
Literárny žáner: román
Kompozícia:
- Kniha je súčasťou cyklu Ľudská komédia. Má 222 stránok, ktoré nie sú nijako rozdelené, žiadne kapitoly, nič.
Jazyk:
Autor používa prevažne spisovnú slovenčinu, občas sa vyskytne hovorová. Veľmi časté sú prechodníky. Často sa tiež vyskytujú špeciálne termíny napríklad večeriť alebo andulek, čo je žalúdok.
Výnimkou nie sú dlhé súvetia: Citujem: Galeje so svojimi manýrami a svojou mľuvou, so svojimi náhlymi prechodmi z žartu k hrôze, so svojou dôvernosťou, so svojou nízkosťou náhle vyrukovali v reči tohto muža, ktorý už nebol len mužom, ale typom celej jednej degenerovanej vrstvy, typom pronároda zároveň divokého aj mysliaceho, surového aj poddajného. Koniec citácie.
Tiež sa hodne vyskytujú knižné výrazy. Napríklad darebačka, dobračka, jaramary alebo moldánky.
Text postáv vyššej vrstvy je plný metafor a dvojzmyslov.
Dej:
Dej sa odohráva v 1. pol. 19. storočia v Paríži vo starom, špinavom penziónu pani Vauquerovej. V ňom býva Otec Goriot, starý výrobca nudlí, ktorý nadevše miluje svoje dve dcéry Anastáziu a Delfínu. Spolu s ním býva Evžen de Rastignac, mladý naivný študent práva. V penzióne samozrejme býva viac ľudí, ale nie sú to hlavné postavy. Okolo týchto štyroch postáv sa točí celý dej.
Otec Goriot býva v jednom z najhorších bytov v penzióne. Väčšina ľudí si z Goriota robí srandu a dobierajú si ho. On je zaslepený láskou k svojim dcéram, ktoré ho chodia navštevovať, ale len pre peniaze, ktoré z neho vždy dostanú. Sú totiž vyššej spoločnosti a Otca navštevujú len za účelom zisku.
Evžen de Rastignac je študent, ktorý sa snaží dostať do vyššej parížskej spoločnosti. V tom mu pomáha jeho sesternica, ktorá je veľmi uznávanou ženou v spoločnosti. Spozná ho s Delfínou, Goriotovou dcérou.
Goriot je nadšený, že jeho milovaná Delfínka má tak úžasného študenta práva a za svoje posledné peniaze, ktoré má, im pronajme byt, aby mohli byť spolu.
Potom príde za Goriotom jeho druhá dcéra, Anastázia, ktorá potrebuje peniaze na splatenie dlhu pre svojho milenca. V tejto chvíli to začína ísť s Goriotom z kopca, keďže už nemá žiadne peniaze a tento pocit nikdy nezažil. Dlužnú čiastku jej nakoniec uhradí Evžen.
Približuje sa ples, ktorý organizuje Evženova sesternica a pre celú parížsku smetánku je to obrovská sláva. Bohužiaľ sa Goriotovi pritíži natoľko, že Bianchon, Evženov priateľ a študent medicíny mu predpovedá maximálne dva dni na prežitie.
Evžen sa teda snaží prehovoriť svoju milú Delfínu, aby svojho otca šla navštíviť. Jenže tá vidí len ples a nechce o ničom inom slyšať.
Po plese sa Evžen vráti k Goriotovi, ktorý už len hľadá svoje dve dcéry, ktoré samozrejme neprijdú. Evžen sa pre ne teda vydá, zatiaľ čo Bianchon sa stará o Goriota. Anastázia prísť nemôže, ale Delfína nakoniec povedala, že príde.
Evžen sa opäť vráti k Goriotovi, ktorý už len hovorí o tom, ako ho jeho dcéry nemilovali, ako ho mali len pre peniaze a kým ich mal, tak ho mali rádi. V tejto fáze upadne do bezvedomia.
Delfína príde neskoro a preklína sa, že neprišla skôr.
Ani jedna z dcér nechce zaplatiť svojmu Otcovy pohreb, a tak ho zaplatí Evžen s Bianchonom.
Úryvok:
- Ako si robia z Goriota srandu – 194-195
Charakteristika hlavných postáv:
- Otec Goriot – bývalý výrobca nudlí, starček, ktorý nadevše miluje svoje dcéry Delfínu a Anastáziu, dobrosrdečný, naivný, múdry, poctivý
- Evžen de Rastignac: študent práva, cieľavedomý, svedomitý, chudobný, ctižiadostivý
- Bianchon – študent medicíny, vždy nápomocný, najlepší priateľ Evžena, pomáha mu staráť sa o otca Goriota
- Anastázia de Restaud – dcéra Goriota, túžila po spoločenskom postavení, využíva otca len pre peniaze
- Delfína de Nucingen – dcéra Goriota, vždy zastínaná úspechom svojej sestry Anastázie; miluje Evžena; má lepší charakter a vzťah k otcovi ako jej sestra, ovšem tiež otca často využíva vo svoj prospech
Hlavná myšlienka:
- Balzac chcel poukázať na špinavé praktiky Parížskeho ľudu tej doby. Na pretvárku, naivitu a chtivosť po peniazoch.
Vlastný názor:
- Kniha ma bohužiaľ neoslovila. Vadil mi ten jeden dlhý text bez žiadnych kapitol. Nie je to môj žáner. Téma, námet pre mňa nevyhovujúci. Pre niekoho možno zaujímavá, pre mňa nie.
ZDROJE:
- W., HONORÉ DE BALZAC – EVŽENIE GRANDETOVÁ / OTEC GORIOT