Osudy dobrého vojáka Švejka za svetovej vojny – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Osudy dobrého vojáka Švejka za svetovej vojny

Autor: Jaroslav Hašek

Pridal(a): Petra

 

JAROSLAV HAŠEK

  • Jaroslav Hašek sa narodil 30. apríla 1883 v Prahe.
  • gymnázium nedokončil, vystudoval Československú obchodnú akadémiu.
  • Príležitostne bol redaktorom – ČESKÉ SLOVO, SVĚT ZVÍŘAT, ale neklid ho vyháňal z domova.
  • Prešiel rôznymi zamestnaniami – napr. pracoval ako predavač zvierat alebo zamestnanec v útulku.
  • Procestoval – väčšinou pešky – celú rakúsko-uhorskú monarchiu aj časť Nemecka a svoje skúsenosti a dojmy uplatňoval vo svojich poviedkach.
  • Najlepšie sa mu darili humoresky a satiry. V nich zosmiešňoval české i cudzie malomeštiacstvo, českú politiku. Satirou bojoval proti klerikalizmu i rakúštinu a „robil si srandu“ z rakúskeho militarizmu. Predmetom jeho satiry boli teda všetky inštitúcie a zriadenia spoločnosti, ktorú provokoval aj svojím neusporiadaným životom.
  • Viedol bohémsky život, chodieval po hospodách, kabaretoch a s tým prišli problémy s alkoholom.
  • Seznamil sa s Jarmilou Mayerovou, ktorú si neskôr vzal. Nebol však rodinný typ a začal od nej utekať. Po narodení syna od nej odišiel. Neskôr sa v Rusku oženil so Šurou (i keď nebol rozvedený) a priviezol si ju do Čiech. To mu bolo veľmi zazlívané a tak roku 1920 odišiel do Lipnice a začal písať Švejka.
  • Za 1. svetovej vojny upadol do ruského zajatia, vstúpil do légií, ale potom sa s ich vedením rozešiel a vstúpil do Červenej armády.
  • Pracoval v nej obetavo na niekoľkých zodpovedných miestach (ako novinár, politický komisár apod.). Bol tak jedným z tých českých zajatcov v Rusku, ktorí správne pochopili význam a zmysel Veľkej októbrovej revolúcie. Po vojne sa vrátil domov a pokračoval vo svojej činnosti; písal opäť humoristické a satirické povídky, v ktorých potíral a zosmiešňoval českú buržoáziu. Svoj veľký román o Švejkovi však už nedokončil, pretože zomrel predčasne roku 1923 v Lipnici.
  • Perličky: Hašek s kumpánmi z hospody tvoril aj kabaret. Vymysleli aj drama – a keď už tak trilógiu (Pevnosť, Pružnosť Tažnosť) a naviac dvojjazyčne.
  • Vytvoril STRANU MÍRNEHO POKROKU V MEZIACH ZÁKONA. Vznikla preto, že hostinský Zvěřina, kam Hašek s kumpánmi rád dochádzal, sa odmietol namontovať do akékolvek volebnej politickej kampane a potom len žiarlivo hľadel, ako prívrženci tej či onej strany bežia ku konkurencii na schôdzu.
  • Hašek jednou v prezlečku za ženu priviedol do lokálu opravdového nápadníka.
  • Pri tom, že bol bezverec, dovolil ho farár pohrabiť medzi sebevrahmi pri hřbitovnej stene na Lipnickom cintoríne. Keď sa pár ľudí konečne složilo na jeho náhrobní kameň, ten pri umiestňovaní na hrob praskol a rozpadol sa.
  • Na gymnáziu bol triednym učiteľom Alois Jirásek.

 

Ďalšie diela:

    • História vola (dielo sa stratilo),
    • povídky
    • satirické fejetóny
    • humoresky
    • kabaretní hry

 

Literárne historický kontext

Realizmus:

  • z latinského realis= vecný, skutočný
  • dialekty, hovorový jazyk
  • autor nie je prítomný v diele, ale vyjadruje tak svoj názor
  • zobrazuje obyčajného človeka
  • skutočné miesta, život -> autobiografia
  • kritika vojny, cirkvi, armády

 

Ďalší autori tohoto obdobia:

    • Karel Čapek
    • Franz Kafka
    • Milan Kundera
    • Vladimír Holan

 

Rozbor diela: Osudy dobrého vojáka Švejka za svetovej vojny

  • Rok vydania: 1998
  • Nakladateľstvo: Baronet
  • Počet strán: 638
  • Satirický humoristický román

 

ŽÁNR

  • humoristický protivojnový román

 

BLIŽŠIE ZARADENIE

  • Česká literatúra 1. polovice 20. storočia – svetová vojna
  • Ďalší autori: Hemingway (Stařec a more), Dyk (Krysař), Čapek (Biela choroba, Krakatit

 

KRÁTKA CHARAKTERISTIKA DIEla

V úvode knihy sa dozvieme, že práve začína prvá svetová vojna, čo zistí aj Švejk. Doslechne sa o tom v hostinci, a ako raz projaví svoj názor na atentát v Sarajeve, dozvie sa, že si poviedal celú dobu s tajným policistom. Ten ho zatkne za velezrádne reči. Keď sa dostaví na polícii, pošlú ho kvôli jeho hlúpym zpovediam do blázinca. V blázinci sa Švejkovi páči, pretože sa o neho pekne starajú a môže si robiť, čo chce. Brzy ho však vyhodia.  Cestou z ústavu ho znova chytia a vyšetria, ale nakoniec sa dostane domov. Keď vojna vypukne, vyráža Švejk na vojnu. Ale v tej dobe má silné revma a nemôže chodiť, tak ho jeho hospodyně odvezie na vozíku. Len čo sa dostane pred lekársku kontrolu, prohlásia o ňom, že je simulant a pošlú ho do vojenskej nemocnice. Tam je to pre mnohých hotové peklo. Liečba spočíva v diéte, polykanie aspirínu a chinínu, vyplachovanie žalúdka,… Švejk to všetko statečne zvládne, pošlú ho na garnizóny, kde väzni chodia do kostola na kázanie. Pri omši si ho vyhlédne polný kurát a učiní ho svojím sluhom. Polný kurát sa však často opíja a hrá karty. Tudíž je večne bez peňazí. Keď je jedného dňa opäť švorc, a tým pádom nemôže hrať karty, vsadí miesto peňazí Švejka. A prehraje! Rozlúčia sa a Švejk sa stane sluhom nadporučíka Lukáša, ktorý si ho časom obľúbi, ale zároveň sa bojí, čo zase urobí.

  • Humor, irónia, sarkazmus, kritika
  • „Ráno vás odvezú k trestnému súdu,“ dostal za odpoveď.
  • „V koľkej hodine, vašnosť? Aby som snad, prokristapána, nezaspal.“
  • „Von!“ zařvalo to podruhé dnes na Švejka z druhej strany stolu, pred ktorým stál.
  • „Tu bude po vojne moc dobrá úroda,“ povedal po chvíli Švejk. „Nebudú si musieť kupovať kostnú múčku, je to moc výhodné pre roľníkov, keď im na poli zpráchnivie celý regiment; je to zkrátka vobživa.“

 

Hlavné postavy:

  • Josef Švejk: „geniálny blb“ – niekedy sa správa ako blb, pri tom je chytrý, lekárskou komisiou vyhlásený za notorického blba; prostomyslný dobrák, mluva, loajálny – až k absurdite vykonáva všetky rozkazy a svojich nadriadených tak privádza k šialenstvu; vždy spokojný, usmievavý výraz, vždy nad vecou.
  • Polný kurát Katz: kňaz, ale v Boha neverí, večne namol, hrá karty (i Švejka prehraje v kartách)
  • „Poslušne hlásim,“ odpovedal Švejk, pridržuje polného kuráta opäť ku stene, „že som váš pucflek, pane feldkurát“
  • „Já žiadneho pucfleka nemám,“ povedal namáhavý polný kurát, robia nový pokus skácať sa na Švejka, „ja nejsem žiadny feldkurát. – Já jsem prase,“ dodal s úprimnosťou pijáka, „poste mňa, pane, ja vás neznám.“
  • Hašek zachytával ľudské typy a ich prostredníctvom sa vysmieval vojne -> postavy znesväcujú armádu, panovnícky rod aj cirkev

 

Doba dejov::

  • 1. svetová vojna

 

Miesto dejov:

  • České Budějovice, Praha

 

TÉMATICKÝ PLÁN

  • Autorské poňatie postáv a dejov: irónia, sarkazmus, humor, absurdita
  • autobiografia – oba obchodovali so psami, milovali pivo, ruské zajatie

 

Celkové téma:

  • predkladá obraz surovosti a nesmyslnosti vojny, vysmieva sa jej a protestuje -> rozdiel proti iným protivojnovým spisovateľom = nedáva návod ako sa vojne vyhnúť, ale je nad vecou

 

Hlavné téma:

  • život Švejka počas vojny a jeho absurdné príhody, ľudská hlúposť

 

Vedľajšie téma:

  • tzv. „hospodské historky“ = Švejk znal ku všetkému nejakú historku

 

KOMPOZIČNÝ PLÁN

Počet častí:

  • románová tetralógia (4) – posledná je však nedokončená, dorobil Karel Vaněk
  • 1) V zázemí, 2) Na fronte, 3) Slavný výprask, 4) Pokračovanie slavného výprasku

 

Postup:

  • chronologický s retrospektívnymi historkami = HOSPODSKÉ HISTORKY – Švejk ku všetkému znal nejakú historku

3 pásma:

1) zachytáva beh udalostí, dobové fakta – citácie, irónia, paródia reprezentované vyprávačom

2) pásmo postáv – obyčajní ľudia, nie sú rozdelení na kladné a záporné

3) Švejkovy dialógy a monológyautobiografické prvky

Švejk nie je popísaný podrobne

 

JAZYKOVÝ PLÁN

  • Spisovnosť: pražský dialekt, hovorový jazyk, germanizmy, vojenský slang, knižný jazyk
  • Tropy: metafora, prirovnanie, príslovie, fráza (zesmiešňuje ich) -> „Človek míni, hospoda mení.“; irónia, sarkazmus, oxymóron

Syntaktická stránka – vietné typy: tázacie, zvolacie vety, dialógy, priama reč, jazykové hričky

„Prečo si nešiel šráť s ostatnými menžami?“
„Poslušne hlásim, pane generálmajor, na manévre u Písku hovoril nám pan plukovník Wachtl, keď mužstvo v dobe rastu sa rozliezalo po žitách, že vojak nesmie po stále myslieť len na šajseraj, vojak že má myslieť na bojovanie. Ostatne, poslušne hlásim, čo by sme tam na tú latrínu robili? Není z čoho tlačiť. Podľa maršrúty mali sme už dostať na niekoľkých staniciách večeru, a nedostali sme nič. S prázdnym žalúdkom na latrínu neliez!“

 

Zaujímavosť:

  • Dielo podobným spôsobom pokračuje ďalej, Švejk sa vždy dostane do patálie situácie a svojou blbosťou/genialitou z problému vypluje vždy ako víťaz a všetkých ostatných zosmiešni.

Vložiť komentár