Kniha: Odysseia
Autor: Homér
Pridal(a): Spidy, Adam S.
Homér
- Pravdepodobným autorom tohto diela je Homér, slepý básnik z antického Grécka. Dielo napísal na ostrove Ithaka, kde si liečil oslabený zrak.
- Homér bol antický básnik, jeho životné dáta sú len pravdepodobné.
- Námět našiel od priateľa Mentora. Odyssea vznikla okolo 7.-8. storočia pred Kr. Napsal dva veľmi významné eposy (Ílias a Odyssea), ktoré na seba úzko nadväzujú a potom ešte niekoľko menej známych diel (Žabomyšia vojna, Homérske hymny, …).
- Legendu o Homérovej živote zaznamenal v 5. storočí pred Kr. Hérodotos. Narodil sa prý ako nemanželské dieťa pri rieke Meles neďaleko Smyrny a jeho pôvodné meno bolo Melésigenés (narozený pri Melese). Zomrel údajne na ostrove Íos. Väčšina prameňov sa zhoduje, že sa jeho matka volala Kreitheis, údaje o otcovi sa rozchádzajú. Ak ide vôbec o historickú osobu, potom pôsobil medzi rokmi 1200 až 700 pred Kr. Obvykle sa však uvádza začiatok osmého storočia ako najzazšia hranica jeho života. Skorší dátum uvádza len niekoľko badateľov. Napriek množstvu údajov, často však protichodných, nie je dodnes jasné, či osoba tohto mena skutočne žila.
Homérska otázka:
- Spor o existenciu osoby Homéra a pôvod oboch Homérovy eposov. Ide pri tom o problém, či Homér (lhostejno či žil alebo nie) je opravdu autorom oboch eposov – čo je však filologicky nepravdepodobné, lebo medzi Iliadou a Odysseou ležia jazykovo približne 50 rokov až 100 rokov alebo či je pod menom Homér zhrnutých viac rôznych básnikov, ktorí zaznamenali staršiu, ústne tradovanú látku. Spor vychádza zo skutočnosti, že v epose sa vyskytujú miesta s porušením časovej línie, navzájom si odporujúce alebo s inými nedostatkami.
Kultúrny význam Homérových eposov:
- Homérske eposy sa u Grékov tešili ohromnej úcte. Boli považované za najvyššiu poéziu a prednášali sa o najväčších slávnostiach. Ilias a Odyssea boli tak dokonalými dielami svojho žánru, že srovnateľné epické diela v gréckej literatúre už nevznikli
Ďalšie diela autora:
- Epos
- Žabomyšia vojna
- Ilias (bitka v Tróji, Odyssea nadväzuje na toto dielo)
- Homérske hymny
- Hymnus na Apollóna
- Hymnus na Afroditu
Charakteristika obdobia literatúry a literárneho smeru
Antická literatúra
- Antickou literatúrou sa nazýva literatúra vznikajúca vo starovekom Grécku a Ríme
- Zaviedli prvý úplný hláskový písmo
- Zaviedli smer písania zľava doprava
- Písala sa epika -> hrdinské eposy písané časomerným daktylským hexametrom
- Obdobie predantické = archaické
- 8.-6. storočie pred Kr. = od začiatku slovesnej tvorby do grécko-perzských vojen
- Rozvoj eposu a lyrického básnictva, začiatky vedy a prózy
- Divadlo:
- Herci v maskách (len muži)
- Vážne témy -> konflikt s bohmi, cťou a morálkou; mytologické témy -> tragédie
- Neskôr sa hrala aj komédia
- Hralo sa tri dni -> 2 tragédie + 1 komédia
Najstaršie literatúry sveta
- Mezopotámia
- Vynalezené klínové písmo
- Diela: Epos o Gilgamešovi, Báseň o stvorení
- Chetiti
- Píšu na hlinené tabuľky
- Žili na území dnešného Turecka
- Našli sa zoznamy, slovníky, lekárske texty, preklady babylónskych textov, modlitby, hymny a kópie zmlúv
- Peržania
- Žili na území dnešného Iránu až Lýdie
- Staroveký Egypt
- Vznikli tu písma: hieroglyfické, hieratické a démotické
- Písali na papyrus a kameň
- Dielo: Knihy mŕtvych
- Staroveká India
- Ich jazykom bol sanskrit
- Náboženstvo bolo a stále je hinduizmus a budhizmus
- Dielo: eposy Mahábhárata, Rámájana
- Staroveká Čína
- Vznikli materiály ako: papier, hodváb, keramika a štetec
- Písali znakovým písmom
- Dielo: Kniha piesní
- Judea
- Náboženstvo judaizmus
- Vznik päť Mojžišových kníh
Ďalší autori tvoriaci v rovnakom období/smere
- Divadlo
- Sofokles – Asi 100 drám (Kráľ Oidipus, Antigona)
- Aischilos – Oresteia
- Euripidés – Élektra, Médea (drámy)
- Lyrika
- Archilochos – Elegie – vážne skladby
- Sapfó z Lesbu – Milostná lyrika
- Anakreón – Pijácka a milostná lyrika
- Alkaios – Bojová a politická lyrika
- Pindaros – Ódy na bohov, víťazov, vládcov a aristokratov
- Aisóp (Ezop) – Bájky
Rozbor diela: Odysseia
Všeobecná charakteristika literárneho diela:
- Literárny druh: Epika
- Literárny žáner: Ide o rozsiahlu epickú báseň, neboli epos.
- Epos je básnické dielo v ktorom epika prevláda nad lyrikou.
- V tomto prípade ide o epos hrdinský, ktorý obecne pojednáva o hrdinoch, ktorí nie sú zaznamenaní históriou.
Námět (téma) diela:
- Epos vypráva o ceste kráľa Odyssea, ktorý sa vracia k svojej rodine na svoj rodný ostrov Ithaku. Cestou stretol rôzne nebezpečenstvá, pasce…
Motívy diela:
- V texte sú ,, rozprávkové’’ bytosti: čarodejky, víly, bohovia, sirény…
Výstavba textu (kompozícia):
- Dielo je členené na 24 spevov písaných formou daktylského hexametra.
- Dve tretiny diela sú retrospektívne a koniec chronologický.
- Dej nezačína nijako zostra, ba naopak. Pozvoľna je predstavená postava Odyssea. Potom Odysseus začína vyprávať, čím sa dostáva dej do minulosti.
- V texte je využitá nadsádka, tiež sa tu nachádzajú rôzne poetické vyjadrenia, miestami je prehodený slovosled (… ďalej proti svojej vôli vo mnom dome už nepredlhávajte!).
Jazyk:
- Základným jazykom je iónština archaickej doby, miestami preniknutá príkladmi v aiolskom dialekte a zrejme podaniami staršieho pôvodu.
- Mnohé verše sa vplyvom ústneho predávania básní opakovane vynárajú ako výplne medzier, ako okrídlené slová.
- V preklade (prekladateľ: Rudolf Mertlík) je použitá hlavne spisovná čeština.
Jazykové prostriedky:
- priama reč
- prirovnania
- metafory
- archaizmy
Prostriedky textu:
- Štýl: vyprávačský
- Vyprávačské spôsoby: vyprávanie a dialógy.
- Vyprávač alebo lyrický subjekt: príbeh vypráva Homér
Doba dej:
- Antika, asi 12. storočie pred Kr.
Miesto dej:
- V príbehu sú vystriedané mnohé miesta (Bojové pole v Tróji, plavba na mori, pobyty na ostrovoch, končí na rodnom ostrove Ithaka)
Postavy:
- Odysseus: bystrý, statočný, múdry, spravodlivý, rozvážny, vynaliezavý, vytrvalý. Syn Láertův a Epikasté. Ithacký kráľ. Hrdina tohto eposu.
- Penelopa: manželka Odyssea, verná, nápaditá, chytrá
- Pallas Athéna: bohyňa múdrosti, odysseova ochrankyňa
- Aiolos: vládca vetrov, prvý Odysseovi pomohol ale podruhé už nie
- Polyfémos: kyklop ktorý zajal Odyssea a jeho druhov
- Kirké: čarodejnica, zlá, vychytralá
- nymfa Kalipsó: zamilovala sa a chcela si vziať Odyssea, dlho ho držala ale Zeus ju donútil aby ho pustila
- Ďalší bohovia: Zeus – (najvyšší boh a pán Olympu) vznešený a mocný, Héra, Afrodita, Hádés, Héfaistos, Poseidon…
Dej (obsah) diela:
Kniha vypráva o návrate ithackého kráľa Odyssea domov z Trójskej vojny. Po porážke Trójanov sa vydal Odysseus so svojím vojskom na desaťročnú plavbu plnú dobrodružstva.
Najprv sa posilnili u Kikonov. Vtom však hostiteľovia zavolali z nitra zeme posily a strhl sa boj. Tí, čo prežili sa spolu s Odysseom vydali na protiežší breh, aby doplnili vodu a potraviny. Celú posádku však uväznil Kyklop Polyfémos vo svojej jaskyni so stádom oviec. Na noc túto jaskyňu zavalil obor, ľudožrút, veľkým balvanom. Odysseus a jeho posádka sa ho snažili odvaliť, ale kameň sa ani nepohnul. Keď poznal, že nie je možno uniknúť silou, skúsil použiť lest. Opil Kyklopa vínom a predstavil sa mu ako Nikto. Potom mu nažhavenou ostrou stranou jeho kyje vypichol jediné oko. Polyfémos strašne zařval bolestou. Keď prispeli na pomoc jeho priatelia a pýtali sa ho, kto ho vraždí, odpovedal im, že Nikto. Ráno Kyklop vyháňal svoje stádo z jaskyne. Odysseus a jeho muži sa zachytili zespoda za ovce. Polyfémos tušil, že by Odysseus mohol v nestrieženú chvíľu uniknúť, a preto bol ostražitý. Osahával však len hrbety oviec, takže sa podarilo Odysseovi uprchnúť. Polyfémov otec Poseidon, vládca všetkých morí, sa dozvedel, čo Odysseus učinil. Rozbúril more svojím trojzubcom a plavbu celej výpravy znepriajemnil.
Druhého dňa zakotvili na ostrove kráľa Aiola, boha vetrov. Ten ich bohato hostil a na cestu dal Odysseovi kožený mech. Do neho uzavrel všetky zlé vetry. Námoreníci boli zvedaví, čo to Odysseus má a mech rozviazali. Celá loď sa ocitla v búri. Vzdialili sa tak od Ithaky.
Potom zakotvili u Laistrygonov, ale tí na loď začali hádzať skaly a vyhnali námorníkov späť na more.
Na ďalšom ostrove žila čarodejnica Kirke, ktorá mnoho námorníkov premenila na kance. Odysseus ich však nakoniec zachránil.
Indy zas pluli okolo ostrova Sirén. Tie krásnym spevom lákali námorníkov k útesom svojho ostrova, kde väčšina lodí ztroskotala. Odysseus nariadil svojim mužom, aby si zalepili uši voskom a sám sa nechal pripútať k sťažni. Keď boli na doslech Sirén, žiadal svojich mužov, aby ho odpútal a nechali plávať k Sirénam. Tí však dobre vedeli, že to nesmú učiniť, a delali, že ho neslyšia.
Po jednej z búr stratil celú posádku a sám priplul na troskách lode k ostrovu Ogygii, kde žil sedem rokov u nymfy Kalipsy, Zeus jej nariadil Odyssea pustiť.
Konečne sa dostal na rodnú Ithaku. O jeho prekrásnu ženu Penelopu sa tu uchádzala celá rada nápadníkov. Penelope sa im doposiaľ bránila a tvrdila, že sa Odysseus iste vráti.
Athéna, bohyňa múdrosti a ochrankyňa statočných mužov, premenila Odyssea na starého žobráka a ten sa takisto šiel uchádzať o Penelopu. Pred domom ho poznal starý pes, ktorého Odysseus vychoval, potom chůva podľa jizvy, keď mu myla nohy. Konala sa súťaž o to, kto sa nakoniec stane manželom Penelopy. Víťazom bude ten, kto lukom prestreli oči všetkých dvanástich seker zaradených v rade za sebou. Starý žobrák ich prestreli hneď na prvý pokus. Podľa vyprávania o stavbe ložnice Odyssea nakoniec poznala aj Penelope. Ten vyhnal všetkých ženíchov a Pallas Athéna mu vrátila mladosť.
Umelecký text (ukážka):
Tu Odysseus jasný sa vzbudil
zo spánku na milé pôde svojej otčiny, aniž ju poznal, vždyť Athéna, Diova dcéra,
rozlila hustú hmlu okolo neho, aby mu všetko
povedala a učinila ho neznámym, aby ho nikto
nepoznal z občanov v meste, ani z priateľov, ani manželka skôr,
než by sa plne pomstil všetkým ženíchom za ich zpupnosť.