Obraz Doriana Graya – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Obraz Doriana Graya

Autor: Oscar Wilde

Pridal(a): Kat, Boban96

 

Oscar Wilde (1854-1900)

  • Anglický spisovateľ, dramatik, esejista a básnik írskeho pôvodu
  • Pochádzal z rodiny (očného) lekára kráľovnej Viktórie, jeho matka literátka
  • Študoval klasickú filológiu na univerzite v Dubline a potom v Oxforde
    • Tu začal písať svoje prvé verše nádychom dekadencie. Svojou tvorbou ciele šokovať tejdošnú spoločnosť.
  • Obľúbený a uznávaný spoločník – vďaka svojmu nadaniu, jiskrovému intelektu, irónii a vtipu, výstrednosti v obliekaní a zjavoch
  • Žil slobodne bez ohľadu na konvencie a pokryteckú morálku vyšších vrstiev viktoriánskej Anglicka, viedol šokovanú puritánsku spoločnosť
  • Mal výborné spoločenské postavenie, avšak ohromné výdavky → priviedli ho do finančnej krízy, keď začal poznávať nespravodlivosť, biedu a ponižovanie okolného sveta
  • So svojou manželkou z vyšších vrstiev Constance Lloydovou sa oženil 29. mája 1884 a čoskoro s ňou mal dvoch synov Vyvyana a Cyrila.
  • Bolo odhalené jeho intímne priateľstvo s lordom Alfredom Douglasom a bol obžalovaný z homosexuality, ktorá bola v tej dobe trestným činom a bol odsúdený na dva roky nútených prác.
  • Odsúdený z homosexuality a na dva roky káznice s nútenými prácami (kde napísal Baladu o žalári v Readingu).
    • Po skončení trestu si zmenil meno a putoval po Európe ako Sebastian Melmoth.
  • Jeho rodina sa od neho zcela odvrátila. Zomrel predčasne v chudobe a zbedovanosti v jednom parížskom hoteli

Charakteristika literárnej tvorby

  • Básne, divadelné hry, próza
  • Typický predstaviteľ dekadentov, oslavujúcich krásu a odmietajúcich spojenie umenia a morálky
  • Odmietal chápať realitu ako inšpirátorku umenia, umenie považoval za „skutočnejšie“ než realitu samotnú
  • Umelecké krédá: „Sú dva svety, jeden, ktorý je, aniž by sa o ňom muselo hovoriť, a nazýva sa svet skutočný, druhý je svet umenia, o ktorom je treba hovoriť, pretože by inak neexistoval“
  • Jediný autorov román (spomína motivy z diela Honoré de Balzaca – Šagrenová koža)

Ďalšie diela:

  • divadelné komédie – Jak je dôležité mať Filipa (hrajú sa dodnes) , Ideálny manžel – diela založené na vtipnej zápletke a ironizujúce spoločenské nešvary doby
  • dráma – biblická tragédia Salome
  • próza – poviedka Strašidlo Cantervillské, Šťastný princ a iné rozprávky, posmrtne vydaná zbierka De Profundis

 

Literárne-historický kontext

  • dochádzalo k mocenským konfliktom medzi štátmi, ktoré kolónie mali a ktoré o ne usilovali (→ trojspolok, trojdohoda)
  • došlo ku zjednoteniu Talianska a Nemecka, k vzniku Rakúsko-Uhorska (1867)
  • vzrástol národné uvedomenie a sily snahy o kultúrnu a politickú nezávislosť
  • prehlbovali sa sociálne rozdiely medzi spoločenskými vrstvami aj medzi štátmi (niektoré rozvíjali, niektoré zaostávali)
  • Anglicko – pokrokové zákony = zákaz otroctva, osmihodinová pracovná doba, zákaz ťažkej práce žien a detí
  • koncom 19. storočia – nárast spoločenských problémov (aféry – napr. Dreyfusova, sociálna kríza vedúca k radikalizácii roľníctva)
  • rozvoj techniky, vynálezy (Bell – telefón, Nobel – dynamit, bratia Lumiérovi – kinematograf) – začiatok veku elektriky a nových technológií (→ prudký rozvoj civilizácie a rýchle životné tempo) – priemyselná revolúcia
  • prestávali platnosť dosiaľ platné hodnoty (napr. kresťanský výklad sveta), šírili sa pesimizmus, obavy z budúcnosti, pocit bezvýchodnosti, žiadna istota
  • myšlenie silno ovplyvnené myšlienkovými smermi nihilizmu (Nietzsche – nič na svete nemá zmysel) a voluntarizmu (Schopenhauer – ľudská vôľa je základom sveta, vesmíru a myslenia človeka), Sigmund Freud – dôraz na ľudské podvedomie
  • vznik nových umeleckých smerov – impresionizmus, symbolizmus, dekadencia, založených na subjektívnom vnímaní skutočnosti (vedľa nich ešte existovali staršie prúdy (kritický realizmus, naturalizmus)
  • symbolizmus = najniternějšie prežitky možno vyvolať prostredníctvom znakov (predpokladá sa čitateľova aktívna spolupráca)
  • impresionizmus = bezprostrednosť, spontánnosť, snaha zachytiť prchavý a neopakovateľný okamih, farebnosť
  • centrom umeleckého života Paríž

 

Dekadencia

  • = pocit umelcov, ktorí sú znechutení spoločnosťou, utekajú od nej a vytvárajú si vlastný svet, vymykajú sa jej nie revoltou, ale „čistým umením“
  • pozornosť sa obracia k jedincovi, k výraznej individualite (výnimočnosť, tvorivá sloboda, bohatstvo – snaha šokovať a provokovať)
  • najobľúbenejšie motívy: smrť, mŕtvolnosť, rozklad, úpadok, choroba, nuda, erotika, fantastické vízie, odvrátené stránky života alebo temné rysy ľudskej povahy, pesimizmus, morbidita, pocit zmaru, mysticizmus, narcizmus, kult smrti, zla
  • pôvodný význam slova dekadencia = úpadok – oficiálna kritika považovala tvorbu dekadentov za úpadkovú, títo autori naopak neuznávali hodnoty, ktoré im nabízala upjatá spoločnosť → utekali k umeniu
  • hľadanie krásy v ošklivosti, pocit prežitosti a únavy
  • pasivita, melanchólia, neochota i neschopnosť jednať
  • umelecká rafinovanosť (symbolika, eufónia, cit pre odtieň, precízna básnická forma)
  • dekadenti vychádzajú většinou zo symbolizmu (dekadent bolo pôvodne hanlivé označenie pre básnikov, ktorí sa odvrátili od tradície), nadväzujú na tvorbu Poea a Baudelaira
  • život dekadentov – bohatstvo, satanizmus, nezáväzny sex, alkohol, tuláctvo, výstrednosť
  • Významní dekadenti:
    • Francúz Huysmans, Poliak Stanislav Przybyszewski
    • Českí autori: okolo časopisu Moderní revue – Arnošt Procházka a Karel Hlaváček
    • Ďalší autori: symbolisti – Edgar Allan Poe – Havran, Jáma a kyvadlo, Zlatý skarabeus
    • Prokletí básnici – Charles Baudelaire – Kvety zla, Paul Verlaine – Saturnské básne, Romance bez slov, Jean Arthur Rimbaud – Opilý koráb

 

Rozbor: Obraz Doriana Graya (1891)

Všeobecná charakteristika diela:

  • Literárny druh: epika (próza)
    • Epika = vyprávny, dejový literárny druh, zameriava sa predovšetkým na dej – v próze a poézii, napr. do poézie patria epos alebo balada a do prózy poviedka alebo román
  • Literárny žáner: román s hororovými prvkami (zachytáva umelecké pohnútky dekadencie aj homosexuality (preto bola kniha po svojom vydaní mnohými odsúdená)
    • Román = dlhší než novela, rozvíja a zachytáva rôzne prostredia a osudy viacerých postáv)

 

Hlavná myšlienka

  • Kritika uznávania povrchnej krásy. Krása môže zkažiť a zničiť človeka. Láska prebudí v človeku túžbu po dobre.

 

Téma

  • Duševný súboj sám se sebou – metaforicky realita versus umenie, narcizmus.
  • Často narážky na slávne diela (hodne Shakespearove hry).

 

Kompozícia

  • Členený na 20 nepomenovaných kapitol

 

Jazyk a štýl:

  • spisovný, občasné archaizmy, slang ulice
  • obohatený o latinčinu, francúzštinu – módny jazyk doby → autor uvádza verše vo francúzštine
  • prehľadný rejstřík a vysvětlivky v zadnej časti
  • čitateľné dielo, s fantastickým námetom, členené na 20 kapitol
  • barevné vyjadrenia, veľa myšlienok a rozumových pochodov, filozofických úvah o zmysle života (nutí čitateľa zamyslieť sa)
  • popisy prírody, interiérov charakteristiky členov vyššej anglickej spoločnosti (často majú ráz zesmiešňujúcej karikatúry)
  • rozsiahle konverzačné pasáže, v ktorej dialógoch je používaných paradoxov (=zdánlivé nesmyselné tvrdenia, spojenia pojmov, ktoré si odporujú – „zemri a budeš žiť“) a aforizmov (=krátke, výstižné vety vyjadrujúce nejaký postreh)
  • zachytenie dobových názorov
  • používa priamu reč – dialógy a monológy oživujúce dej
  • časté použitie symbolov (obraz – zrkadlo do ľudskej duše)
  • mnoho myšlienok, citov

 

Vyprávač:

  • Er-forma
  • Vyprávač sám autor

 

Časopriestor

  • Miesto: román sa odohráva v Londýne, vo vyššej spoločnosti
  • Čas: konec 19. storočia

 

Postavy všeobecne

  • celý dej je postavený na kontraste troch hlavných postáv – každá z nich je iná a každá má odlišný pohľad na to, čo je ešte morálne a čo už nie
  • Basil i Henry majú dané charakterové vlastnosti, zato Dorian sa vyvíja (z nevinného chlapca vo štvrť)
  • dokonalý mravný prechod hlavného hrdinu – z čistého chlapca sa najprv stáva zvědavý mladík, ktorý chce žiť a užívať, potom zvrhlík a nakoniec ľutuje svojich činov a snaží sa vrátiť to, čo už nikdy nemôže byť odčinené (vzťah k sobe samému sa z počiatočného okúzlenia sebou samým postupne mení na sebaopovržení – má z seba hnus, je sám sebou znechutený)

 

Charakteristika hlavných postáv

  • Dorian Gray
    • Pôvodne prostý, prirodzený, upriamý, vnútorné rozervaný, pozoruhodný, príjemný a krásny mladík.
    • Postupne sa pre neho veľkou autoritou stáva Henry Wotton – jediného je schopný uznávať, fascinuje ho jeho nekonvenčný prístup k otázkam morálky. Pod vplyvom okolností a vplyvu Henryho sa z neho stáva cynická bytosť a bezcitný sobec, ktorý je zaujatý len sebou samým. Stáva sa takisto nepriamym vrahom dívky, ktorú miloval a priamym vrahom malíra Basila – autora jeho portrétu, k čomu naviac donútil bývalého priateľa, prírodovedca Alana Campbella, aby sa zločinu zúčastnil.
    • Dobre zajištený, má dobrý vkus, záujem o kultúru, o umenie (hral na klavír), študoval parfémy a ich účinky na zmysly, klenoty, výšivky, gobelíny. Má aj záľuby, o ktorých nikto nevie – po nociach sa túla v prezlečení, chodí medzi najnižšie vrstvy – tuláky, žobráky a zloduchy. Rád cestoval, ale po niekoľkých rokoch už nesnesie odlúčenie od obrazu, stále sa bojí, že ho niekto nájde
    • Do záhuby privádza aj ďalších ľudí okolo seba – bez srdca a bez súcitu.
  • Basil Hallward
    • Kultivovaný malíar a autor portrétu Doriana, tichý, ne príliš výrazný, konzervatívny, čestný muž, dobrý človek. Nezkažený spoločnosťou, má svoj svet – jeho ateliér.
    • V dokonalej a nepošpinenej kráse Doriana vidí svoj umelecký ideál, a preto sa k mladíkovi upína a chráni ho pred zničujúcim vplyvom, ktorý na neho má lord Henry. Doriana obľúbil, dokonca prekročil meze priateľstva a zamiloval sa do neho. Bez Dorianovej prítomnosti nie je schopný tvorit, ani sa radovať zo života.
    • Je nešťastný z toho, ako sa Dorian mení a stáva sa z neho bezcitný a zkažený človek. Basil je tak jeho úplným opakom – citlivý a stále rozumný.
  • Lord Henry Wotton
    • Priateľ Basila Hallwarda i Doriana. Muž znalý života, bohatý, slobodný, lehkomyslný, sobecký, cynický, rád filozofuje, poučuje, manipuluje, nie je schopný upriamej lásky, ako každý člen spoločnosti opovrhuje chudobou a tými, kto sa mu nerovná, dokáže lichotit.
    • Jeho reč sestáva z paradoxov, sarkazmov, filozofických myšlienok a aforizmov (aforizmus = krátka, stručná a výstižná veta vyjadrujúca nejaký postreh, často využíva protikladu alebo kontrastu) – Wilde do jeho úst vložil väčšinu kľúčových myšlienok, ktoré ovplyvnili Dorianovo správanie.
    • Je to svetoznalý, ale cynický a zlý našeptávač. Vedie Doriana na nesprávnu cestu („Je iba jedna cesta odstrániť pokušenie, a to je oddať sa mu úplne.“)
  • Sibyla Vaneová
    • Jemná a mladá chudobná dievča okúzlená herectvom. Naivná a plná romantických ideálov. Je schopná hlbokého citu lásky.
    • Keď sa skutočne do Doriana zamiluje, nedokáže predstierať, čo znamená na javisku hrať city, ktoré vo skutočnosti neprežíva, a práve to a že ju Dorian opustil viedlo k jej samovražde – bol to prvý moment, keď sa obraz zmenil.
  • James Vane
    • Sibylin brat, prisahal vraždu tomu, kto Sibylu ublíži, keď natrefil na Doriana, najprv ho nepoznal, neskôr bol omylem zabitý pri love
  • Alan Campbell
    • Vedecký, bývalý Dorianov priateľ, Dorian ho pod výhrůžkami donútil zlikvidovať Basilovo telo
  • pan Issacs
    • Riaditeľ druhoradého divadla, kde hrá Sibyla, kedysi pomohol finančne rodine Vaneových a žiada si za to Sibylu ako herečku

 

Stručný dej

Příběh vypráví o mladom Dorianovi Grayovi. Ten svojou krásou učaruje malíra Basila Hallwarda. Stáva sa jeho modelom a múzou. Jedného dňa, keď Dorian stojí opäť Basilovi modelom, dá sa do reči s malírovým priateľom, lordom Henrym a nechá sa oslniť jeho názormi o fungovaní sveta – to, čo hýbe svetom je prý krása a mladosť. Dorian si uvedomí, že portrét, ktorý mu maluje Basil, bude za niekoľko rokov nemilosrdne pripomínať, ako bol krásny, zatiaľ čo on sám bude už zchátralý. Preto vysloví prianie, aby známky úpadku nenesl on, ale ten portrét. Jeho prianie je naplnené. Z portrétu sa stáva zrkadlo Dorianovej duše, obraz sa mení a odráža hriechy, ktoré Dorian Gray pácha. Dorianova tvár zostáva bezo zmien, stále mladá a krásna…

 

Podrobný dej (obsah) diela

Příběh člověka, ktorý sa vo mene věčnej mladosťi rozhodol zbaviť svojho svědomia (človek svojmu svědomiu neunikne, nič nemôže dělat bez trestu). Pojednáva o vzťahu umenia, morálky a skutočnosti. Román Obraz Doriana Graya je podobenstvím o duši človeka.

Malíar Basil Hallward maluje podobiznu krásneho a nezkaženého mladíka Doriana Graya. Keď sa Dorian seznamuje s lordom Henrym Wottonom, nechá sa oslniť jeho názormi o fungovaní sveta – to, čo hýbe svetom, je prý krása a mladosť. Henry lichotí Dorianovi, vyzdvihuje jeho krásu, ale zároveň mu vystavuje její pomíjivost. Tvrdí, že práve pre pomíjivost mladosťi by si človek, dokiaľ je mladý, nemal cokoli odpírať. Po dokončení obrazu Dorian z rozčílenia, že dokonalý obraz bude stále krásny, zatiaľ čo on sám bude stárnúť, vykřikne prianie, aby stárnul obraz za neho a on zostal takový, aký je teraz. Jeho prianie je naplnené. Z portrétu sa stáva zrkadlo Dorianovej duše, obraz sa mení a odráža hriechy, ktoré Dorian Gray pácha. Pod Henryho vplyvom sa naivný Dorian postupne mení na zloducha, avšak Dorianova tvár zostáva bezo zmien, stále mladá a krásna (Henryho názory sa úplne rozchádzajú s tejdošou dobou, nabáda Doriana k úplne inému zpôsobu života, ako mu ho snaží vnútiť spoločnosť).
Jedného dňa sa pri náhodnej návšteve chudinského divadla zamiluje do herečky Sibyly Vaneovej. Doriana však spíš uchvátila pre role, ktoré predstavovala v divadelných hrách, než pre to, čo bola doopravdy. Sibyla ani nikto z jej rodiny pred svadbou neznal ženíchovo meno (Sibyla mu hovorila prostě len „Princ z rozprávky“). Sibyla a Dorian sa chcú vziať, ale Sibylin brat, James Vane, tušil, že ju neznámy cudzinec jistô ublíži a prisahal, že ak sa tak stane, zabije ho. Dorian pozve na divadelné predstavenie oboch svojich priateľov. Sibyla však ten večer hrá prišerné. Doteraz neznala nič iné než divadlo, ale teraz, keď je zamilovaná doopravdy, milostné scény v Romeovi a Julii hrá neprekonané. Väčšina divákov v priebehu hry odíde. Po predstavení príde za Sibylou Dorian. Pohŕdavo a kruto ju odmietne slovami, že jej prišerným výkonom zabil svoju lásku. Keď kvôli nemu spácha samovraždu, vryje sa tento čin do tváre na obraze. Po prvom šoku, že jeho prianie sa stalo skutočnosťou, sa brzy vzpamätuje (dlho netrúchlí – „minulosť je minulosť“ – a smrť Sibyly je vlastne krásna – zomrela pre lásku k nemu! – Keď za ním druhý deň príde Basil, aby ho utiešil, nedokáže Dorianov cynizmus utajiť).
Dorian sa začne vrhať do stále rafinovanejších rozkoší vrátane požívania drog a užívanie si so ženami. I ďalšie zločiny sa zapisujú len na plátno. Začína si uvedomovať, že jeho hriechy nesie nie on, ale jeho portrét. Zničiť ho – to musí urobiť. Nikto nesmie tento obraz nikdy spatriť, aby nebola odhalená pravá podstata Dorianovej duše. Ani Basil – sám autor, ktorý sa mu nedávno priznal k citom, ktoré do obrazu zachytil, ho nesmie vidieť! Po niekoľkých rokoch žije Dorian na výslní spoločnosti. Jeho krása a šarm sú mu bránou do nejužšej smetánky. Je obľúbený a obdivovaný ľuďmi, ktorí ho málo znajú a všetkými, ktorí ho poznajú, skončili zničení. Nič mu nebolo odepreté. Dorian sa oddáva umeniu, stáva sa z neho ctiteľ sběratel.
Postupne je spoločnosťou nepochopený stejne ako Henry Wotton. Není schopný nájsť si priateľov a tí ľudia, ktorí boli kedysi jeho priateľmi, ho teraz opovrhujú. Dorianov obličej je stále stejne krásny, ale jeho špatnú dušu odráža kúzelný portrét. Mladík ho zamkne, aby sa k nemu nikto nedostal. Basil Hallward sa ho na pravdivost kolujúcich pomluv prišiel zeptať osobne. Dorian mu podal vysvětlenie v podobe Basilovho vlastného diela, teraz už s ohyzdnou a sklíčenou postavou Doriana Graya. Basil sa pokúšal Doriana domlúvať, aby zmenil svoje správanie, bol znova čestný a miloval sa k svojim zbylým priateľom, ale Dorian ho v záchvate svojej zuřivosti (to Basil za to všetko môže) ubodal nožom – pri tom ho svojím zjavom miloval. Telo dal potom za úkol zlikvidovať svojmu bývalému priateľovi, chemikovi Allanovi Campbellovi, ktorý niekoľko rokov nato spáchal samovraždu.
Pri jednom nočnom výlete je v hospode Doriana málem zabit brat Sibyly, James, ale zachráni ho jeho mladistvá tvár. Vypadal tak nanejvýš na dvadsať, a od smrti Sibyly už ubehol osemnásť rokov. Dorian je z tohto stretnutia nadlho v šoku.
James Vane je však za niekoľko dní pri love zastrelený a Doriana zaplaví nová vlna radosti. Strach zo smrti rukou brata jeho dávnej lásky pominul. Cítil sa zachránený.
Dorian sa snaží polepšiť. Nie je možné, aby mu už nebolo pomoci. Opustí venkovskú dievčinu, aniž by ju zneuctil. Urobil niečo, o čom si myslel, že bol po rokoch prvý čestný skutok. Vedie rozhovor s Henrym a zeptá sa ho, čo by povedal na to, že Basila zabil práve on. Henry sa vysmie. Zločin podľa neho nie je pre ľudí z vyšších vrstiev. Patrí spodinám.
Dorian sa podíval do zrkadla, ktoré mu kedysi dal Henry. Rozbil ho a rozšlapal. Nechcel myslieť na minulosť. James Vane je pochovaný, Alan Campbel sa jednej noci zastrelil v laboratóriu, smrť Basila ho netrápila – vždyť to on namaloval ten proklatý portrét. Začne nový život! Prejavoval sa zdržanlive k tej vesnickej dievčine. Bude už dobrý! Ale počkaj – zmenil sa portrét vykonaním tohto dobrého skutku? Už nemôže byť hrozný ako dřív! Keď bude teraz žiť mravne, vyženie z tváre všetky zbytky zlých vášní… Vybehol sa nahor do pracovne. Vešel, zamkol za sebou, ako mal zvyk. Odkryl závěs. Z hrdla mu vyrazil výkrik děsu. Portrét sa k lepšiemu nezmenil. Naopak. Oči sa dívali zchytrale a okolo úst mal vrásky pokrytectví. Uvedomil si pravdu. Dievčinu ušetril len z ješitosti, len preto, aby poznal nové vzrušenie. Portrét bol stále potriasteň krvi – naviac zreteľnejšie než kedy predtým. Má sa snad ke všetkému, čo spáchal, priznať? Nikto by mu neuvěřil. Basilovo telo je zničené, stejně ako jeho veci… Jediné, čo proti nemu svědčí, je jeho portrét. Ano – proč se i jeho nezbavit? Portrét je zrkadlo jeho svědomí – zničí ho tedy! Vzal nůž, ktorým probodl Basila. Bol čistý, niekoľkokrát ho očistil. Probodl jím obraz… ozve sa hrozný výkrik. Personál domu sa šiel podívat, čo sa stalo, a keď vstoupili do miestnosti, uviděli skvostný portrét svého pána se vší krásou a mládím. Na podlaze ležel ohyzdný starý muž s nožem v srdci. Bol povadlý, vraščitý a mal odporný obličej. Teprve až podle prstenu na ruce poznali, že to je Dorian Gray.

Wilde na téma konce: „Keď sa Dorian snažil zabiť svoje svědomie, zabil i sám seba.“

 

Inšpirácia literárnym dielom

  • Kniha bola 2x sfilmovaná, naposledy v r. 2009
  • Na motívy knihy vznikol takisto český muzikál Obraz Doriana Graya
  • André Gide – autor Vzpomínky na Wilde – inšpirovaný jak jeho dielom, tak jeho okúzľujúcou osobnosťou
  • Autori kolem Moderní revue (A. Procházka, J. Karásek ze Lvovic, K. Hlaváček)
  • Jeho priateľstvo kritikou ako umenie prevzal F. X. Šalda
  • Podobnosť s dielom Podivný případ dr. Jekylla a pana Hyda od R. L. B. Stevensona – změna hlavní postavy – úpadek

 

Proměny díla

  • Poprvé publikovaný ako úvodný příběh v časopise, niekoľkokrát pozměnený a pridané niekoľko kapitol

 

Kritika

Vložiť komentár