Obraz Doriana Graya – rozbor (obsah)

 

Kniha: Obraz Doriana Graya

Autor: Oscar Wilde

Pridal(a): Kat, Boban96

 

Oscar Wilde (1854-1900)

• Anglickým spisovateľom, dramatikom, esejistom a básnikom írského pôvodu
• Pochádzal z rodiny (očného) lekára kráľovnej Viktórie, jeho matka bola literátka
• Študoval klasickú filológiu na univerzite v Dubline a potom v Oxforde
  • Tu začal mj. písať svoje prvé verše v duchu dekadencie. Svojou tvorbou cielené šokoval tejdojšiu spoločnosť.
• Obľúbený a uznávaný spoločník – vďaka svojmu nadaniu, jiskrovému intelektu, irónii a vtipu, výstrednosti v obliekaní a zvykoch
• Žil slobodne bez ohľadu na konvencie a pokryteckú morálku vyšších vrstiev viktoriánskej Anglicka, vedomé šokoval prudérnu spoločnosť
• Mal výborné spoločenské postavenie, avšak ohromné výdavky → priviedli ho do finančnej krízy, keď začal poznávať nespravodlivosť, biedu a ponižovanie okolného sveta
• So svojou manželkou z vyšších vrstiev Constance Lloydovou sa oženil 29. mája 1884 a záhy s ňou mal dvoch synov Vyvyana a Cyrila.
• Bolo odhalené jeho intímne priateľstvo s lordom Alfredom Douglasom a bol obžalovaný z homosexuality, ktorá bola v tej dobe trestným činom a bol odsúdený na dva roky nútených prác.
• Obžalovaný z homosexuality a odsúdený k dvoch rokom väzenia s nútenými prácami (kde napísal Baladu o žalári v Readingu).
  • Po skončení trestu si zmenil meno a putoval po Európe ako Sebastian Melmoth.
• Jeho rodina sa od neho zcela odvrátila. Zomrel predčasne v chudobe a zbedovanosti v jednom parížskom hoteli

Charakteristika literárnej tvorby

• Básne, divadelné hry, próza
• Typický predstaviteľ dekadentov, oslavujúcich krásu a odmietajúcich spojenie umenia a morálky
• Odmietal chápať realitu ako inšpirátorku umenia, umenie považoval za „skutočnejšie“ než realitu samotnú
• Umelecké krédá: „Sú dva svety, jeden, ktorý je, aniž by sa o ňom muselo hovoriť, a nazýva sa svet skutočný, druhý je svet umenia, o ktorom je treba hovoriť, pretože by ináč neexistoval“
• Jediný autorov román (pripomína motivy z diela Honoré de Balzaca – Šágrenová koža)

Ďalšie diela:

• divadelné komédie – Jak je dôležité maťi Filipa (hrajú sa dodnes) , Ideální manžel – diela vystavané na vtipnej zápletke a ironizujúce spoločenské nešvary doby
• dráma – biblická tragédia Salome
• próza – poviedka Strašidlo Cantervillské, Šťastný princ a jiné pohádky, posmrtne vydaná spoveď De Profundis

 

Literárne-historický kontext

• dochádzalo k mocenským konfliktom medzi štátmi, ktoré kolónie mali a ktoré o ne usilovali (→ trojspolok, trojdohoda)
• došlo k sjednoteniu Talianska a Nemecka, k vzniku Rakúska-Uhorska (1867)
• vzrástlo národné uvedomenie a sily kultúrnej a politickej nezávislosti
• prehlbovali sa sociálne rozdiely medzi spoločenskými vrstvami aj medzi štátmi (niektoré rozvíjali, niektoré zaostávali)
• Anglicko – pokrokové zákony = zákaz otroctva, osmihodinová pracovná doba, zákaz ťažkej práce žien a detí
• koncom 19. storočia – nárast spoločenských problémov (aféry – pr. Dreyfusova, sociálna kríza vedúca k radikalizácii robotníctva)
• rozvoj techniky, vynálezy (Bell – telefón, Nobel – dynamit, bratia Lumiérovci – kinematograf) – počiatok veku elektriky a nových technológií (→ prekotný rozvoj civilizácie a rýchle životné tempo) – priemyselná revolúcia
• prestávali platiť dosiaľ platné hodnoty (napr. kresťanský výklad sveta), šírili sa pesimizmus, obavy z budúcnosti, pocit bezvýchodnosti, žiadna istota
• myšlenie silne ovplyvnené myšlienkovými smermi nihilizmu (Nietzsche – nič na svete nemá zmysel) a voluntarizmu (Schopenhauer – ľudská vôľa je základom sveta, vedomie a myslenie človeka), Sigmund Freud – dôraz na ľudské podvedomie
• vznik nových umeleckých smerov – impresionizmus, symbolizmus, dekadencia, založených na subjektívnom vnímaní skutočnosti (vedľa nich ešte existujú staršie prúdy (kritický realizmus, naturalizmus)
• symbolizmus = najniterniešie prežitky sa dajú vyvolať prostredníctvom znakov (predpokladá sa čitateľova aktívna spolupráca)
• impresionizmus = bezprostrednosť, spontánnosť, snaha zachytiť prchavý a neopakovateľný okamih, farebnosť
• centrom umeleckého života Paríž

 

Dekadencia

• = pocit umelcov, ktorí sú znechutení spoločnosťou, utekajú od nej a vytvárajú si vlastný svet, vymania sa z nej nikoli revoltou, ale „čistým umením“
• pozornosť sa obracia k jedinci, k výraznej individualite (výnimočnosť, tvorivá sloboda, bohémstvo – snaha šokovať a provokovať)
• nejobľúbenejšie motívy: smrť, mrtvolnosť, rozklad, úpadok, choroba, nuda, erotika, fantastické vízie, odvrátené stránky života alebo temné rysy ľudskej povahy, pesimizmus, morbidita, pocity zmárania, mysticizmus, narcizmus, kult smrti, zla
• pôvodný význam slova dekadencia = úpadok – oficiálna kritika považovala tvorbu dekadentov za úpadkovú, tito autori naopak neuznávali hodnoty, ktoré im nabízala upiatá spoločnosť → utekali k umeniu
• hľadanie krásy v ošklivosti, pocit prenasýtenosti a únavy
• pasivita, melanchólia, neochota aj neschopnosť jednať
• umelecká rafinovanosť (symbolika, eufónia, cit pre odtieň, precízna básnická forma)
• dekadentní autori väčšinou vychádzajú zo symbolizmu (dekadent bolo pôvodne hanlivé označenie pre básnikov, ktorí sa odvrátili od tradícií), naväzujú na tvorbu Poea a Baudelaira
• život dekadentov – bohémstvo, satanizmus, nezáväzny sex, alkohol, tuláctvo, výstrednosť
• Významní dekadenti:
  • Francúz Huysmans, Poliak Stanislav Przybyszewski
  • Českí autori: okolo časopisu Moderní revue – Arnošt Procházka a Karel Hlaváček
  • Ďalší autori: symbolisti – Edgar Allan Poe – Havran, Jáma a kyvadlo, Zlatý skarabeus
  • Prekliati básnici – Charles Baudelaire – Kvety zla, Paul Verlaine – Saturnské básne, Romance bez slov, Jean Artur Rimbaud – Opilý koráb

 

Rozbor: Obraz Doriana Graya (1891)

Obecná charakteristika diela:

• Literárny druh: epika (próza)
  • Epika = vyprávny, dejový literárny druh, zameriava sa predovšetkým na dej – v próze a poézii, napr. do poézie patria epos alebo balada a do prózy poviedka alebo román
• Literárny žáner: román s hororovými prvkami (zachytáva umelecké pohnútky dekadencie aj homosexuality (preto bola kniha po svojom vydaní mnohými odsudzovaná)
  • Román = dlhší ako novela, rozvetvuje a zachytáva rôzne prostredia a osudy viacerých postáv)

 

Hlavná myšlienka

• Kritika uznávania povrchného krásy. Krása môže zkaziť a zničiť človeka. Láska prebúdza v človeku túžbu po dobre.

 

Téma

• Duševný súboj sám se sebou – metaforicky realita versus umenie, narcizmus.
• Často narážky na slávne diela (veľa Shakespearových hier).

 

Kompozícia

• Členený na 20 nepomenovaných kapitol

 

Jazyk a štýl:

• spisovný, občasné archaizmy, slang ulice
• obohatenie o latinčinu, francúzštinu – módny jazyk doby → autor uvádza verše vo francúzštine
• prehľadný rejstrik a vysvetlivky v zadnej časti
• čitateľné dielo, s fantastickým námetom, členené na 20 kapitol
• barevité vyjadrenia, veľa myšlienok a rozumových pochodov, filozofických úvah o zmysle života (nutí čitateľov zamyslieť sa)
• popisy prírody, interiérov charakteristiky členov vyššej anglickej spoločnosti (často majú ráz zesmiešňujúcej karikatúry)
• rozsiahle konverzačné pasáže, v jejichž dialógoch je používané paradoxov (=zdánlivo nesmyslné tvrdenie, spojenie pojmov, ktoré si odporujú – „zemri a živ budeš“) a aforizmov (= krátka, výstižná veta vyjadrujúca niektorý postreh)
• zachytenie dobových názorov
• používa priamu reč – dialógy a monológy oživujúce dej
• časté použitie symbolov (obraz – zrkadlo do ľudskej duše)
• množstvo myšlienok, citátov

 

Vyprávač:

• Er-forma
• Vyprávač sám autor

 

Časopriestor

• Miesto: román sa odohráva v Londýne, vo vyššej spoločnosti
• Čas: koniec 19. storočia

 

Postavy všeobecne

• celý dej je postavený na kontraste troch hlavných postáv – každá z nich je iná a každá má odlišný pohľad na to, čo je ešte morálne a čo už nie
• Basil aj Henry majú dané charakterové vlastnosti, zato Dorian sa vyvíja (z nevinného chlapca vo štvoru)
• dokonalý mravný prechod hlavného hrdinu – z čistého chlapca sa najprv stáva zvedavý mladík, ktorý túži žiť a užívať, potom zvrhlík a nakoniec ľutuje svojich činov a snaží sa vrátiť to, čo už nikdy nemôže byť odčinené (vzťah k sobě samému sa z počiatočného okúzlenia sebou samým postupne mení na sebaopovržení – má zo seba hrôzu, je sám sebou znechuten)

 

Charakteristika hlavných postáv

• Dorian Gray
  • Pôvodne prostý, prirodzený, upriamý, vnútorné rozervaný, pozoruhodný, príjemný a krásny mladík.
  • Postupne sa pre neho veľkou autoritou stáva Henry Wotton – jediného je schopný uznávať, fascinuje ho jeho nekonvenčný prístup k otázkam morálky. Pod vplyvom okolností a vplyvu Henryho sa z neho stáva cynická bytosť a bezcitný sobec, ktorý je zaujatý len sebou samým. Stáva sa tiež nepriamym vrahom dievčaťa, ktoré miloval a priamym vrahom malára Basila – autora jeho portrétu, k čomu donútil bývalého priateľa, prírodovedca Alana Campbella, aby sa zločinu tiež zúčastnil.
  • Dobré zajištěný, má dobrý vkus, záujem o kultúru, o umenie (hral na klavír), štúdium parfémov a ich účinky na zmysly, klenoty, výšivky, gobelíny. Má aj záliby, o ktorých nikto nevie – po nociach sa túla v prezlečení, chodí medzi najnižšie vrstvy – tuláky, žobráky a zloduchy. Rád cestoval, ale po niekoľkých rokoch už nesnesol odlúčenie od obrazu, stále sa obával, že ho niekto nájde
  • Do záhuby privádza aj ďalších ľudí okolo seba – bez srdca a bez súcitu.
• Basil Hallward
  • Kultivovaný maliar a autor portrétu Doriana, tichý, ne príliš výrazný, konzervatívny, čestný muž, dobrý človek. Nezkažený spoločnosťou, má svoj svet – jeho ateliér.
  • V dokonalej a nepošpinenej kráse Doriana vidí svoj umelecký ideál, a preto sa k mladíkovi upína a chráni ho pred zničujúcim vplyvom, ktorý na neho má lord Henry. Doriana obľúbil, dokonca prekročil meze priateľstva a zamiloval sa do neho. Bez Dorianovej prítomnosti nie je schopný tvorit, ani sa radovať zo života.
  • Je nešťastný z toho, ako sa Dorian mení a stáva sa tak z neho bezcitný a zkažený človek. Basil je pak jeho úplným opakom – citlivý a stále rozumný.
• Lord Henry Wotton
  • Priateľ Basila Hallwarda aj Doriana. Muž znalý života, bohém, slobodný, lehkomyselný, sobecký, cynický, rád filozofuje, poučuje, manipuluje, nie je schopný upriamej lásky, ako každý člen spoločnosti opovrhuje chudobou a tými, kto sa mu nestačí rovnať, dokáže lichotiť.
  • Jeho reč sestáva z paradoxov, sarkazmov, filozofických myšlienok a aforizmov (aforizmus = krátka, stručná a výstižná veta vyjadrujúca niektorý postreh, často využíva protikladu alebo kontrastu) – Wilde do jeho úst vložil väčšinu kľúčových myšlienok, ktoré ovplyvnili Dorianovo správanie.
  • Je to svetoznalý, ale cynický a zlý našeptávač. Vedie Doriana na nesprávnu cestu („Je iba jedna cesta odstrániť pokušenie, a to je oddať sa mu úplne.“)
• Sibyla Vaneová
  • Jemná a mladá chudobná dievčina okúzlená herectvom. Naivná a plná romantických ideálov. Je schopná hlbokého citu lásky.
  • Keď sa skutočne do Doriana zamiluje, nie je schopná predstierať, čož znamená na javisku hrať city, ktoré vo skutočnosti neprežíva, a práve to a že ju Dorian opustil viedlo k jej neskoršej sebevražde – bol to prvý moment, keď sa obraz zmenil.
• James Vane
  • Sibylin brat, sľúbil vraždu tomu, kto Sibyle ublíži, keď natrafil na Doriana, najprv ho nepoznal, neskôr bol omylem zabitý pri love
• Alan Campbell
  • Vedecký, bývalý Dorianov priateľ, Dorian ho pod výhrážkami donútil zlikvidovať Basilovo telo
• pan Issacs
  • Riaditeľ druhoradého divadla, kde hrá Sibyla, kedysi pomohol finančne rodine Vaneových a žiada si za to Sibylu ako herečku

 

Stručný dej

Příbeh vypráva o mladom Dorianovi Grayovi. Ten svojou krásou učaruje maliara Basila Hallwarda. Stáva sa jeho modelom a múzou. Jedného dňa, keď Dorian stojí opäť Basilovi modelom, dá sa do reči s maliarovým priateľom, lordom Henrym a nechá sa oslniť jeho názormi o fungovaní sveta – to, čo hýbe svetom je prý krása a mladosť. Dorian si uvedomí, že portrét, ktorý mu maluje Basil, bude za niekoľko rokov nemilosrdne pripomínať, ako bol krásny, zatiaľčo on sám bude už zchátralý. Preto vysloví prianie, aby známky úpadku neniesol on, ale ten portrét. Jeho prianie je naplnené. Z portrétu sa stáva zrkadlo Dorianovej duše, obraz sa mení a odráža hriechy, ktoré Dorian Gray pácha. Dorianova tvár zostáva beze zmien, stále mladá a krásna…

 

Podrobný dej (obsah) diela

Příbeh človeka, ktorý sa vo mene večnej mladosť rozhodol zbaviť svojho svedomia (človek svojmu svedomiu neunikne, nič nemôže robiť beztrestne). Pojednáva o vzťahu umenia, morálky a skutočnosti. Román Obraz Doriana Graya je podobenstvom o duši človeka.

Maliar Basil Hallward maluje podobizňu krásneho a nezkaženého mladíka Doriana Graya. Keď sa Dorian zoznámi s lordom Henrym Wottonom, nechá sa oslniť jeho názormi o fungovaní sveta – to, čo hýbe svetom, je prý krása a mladosť. Henry lichotí Dorianovi, vyzdvihuje jeho krásu, ale zároveň mu vystavuje jej pomíjivosť. Tvrdí, že práve pre pomíjivosť mladosť a krásy by si človek, dokiaľ je mladý, nemal cokoli odpierať. Po dokončení obrazu Dorian z rozčúlenia, že dokonalý obraz bude stále krásny, zatiaľčo on sám bude starnúť, vykriekne prianie, aby starnul obraz za neho a on zostal taký, aký je teraz. Jeho prianie je naplnené. Z portrétu sa stáva zrkadlo Dorianovej duše, obraz sa mení a odráža hriechy, ktoré Dorian Gray pácha. Pod Henryho vplyvom sa naivný Dorian postupne mení na zloducha, avšak Dorianova tvár zostáva beze zmien, stále mladá a krásna (Henryho názory sa úplne rozchádzajú s tejdojšou dobou, nabáda Doriana k úplne inému spôsobu života, ako mu snaží vnútiť spoločnosť).
Jedného dňa sa pri náhodnej návšteve chudobného divadla zamiluje do herečky Sibyly Vaneovej. Doriana však viac uchvátila pre role, ktoré predstavovala v divadelných hrách, ako pre to, kým bola doopravdy. Sibyla ani nikto z jej rodiny pred svadbou nepoznal ženíchovo meno (Sibyla mu hovorí prosté jen „Princ z pohádky“). Sibylin brat, James Vane, však tušil, že ju neznámy cudzinec isté ublíži a prisahá, že ak sa tak stane, zabije ho. Dorian pozve na divadelné predstavenie oboch svojich priateľov. Sibyla však ten večer hrá prišerné. Dokiaľ nepoznala nič než divadlo, ale teraz, keď je zamilovaná doopravdy, milostné scény v Romeovi a Julii hrá neprocitene. Väčšina divákov v priebehu hry odchádza. Po predstavení prichádza za Sibylou Dorian. Pohrdavo a kruto ju odmietne so slovami, že jej prišerným výkonom zabil svoju lásku. Keď kvôli nemu spácha samovraždu, vryje sa tento čin do tváre na obraze. Po prvom šoku, že jeho prianie sa stalo skutočnosťou, sa brzo vzpamätá (dlho netruchlí – „minulosť je minulosť“ – a smrť Sibyly je vlastne krásna – zomrela pre lásku k nemu! – Keď za ním druhý deň príde Basil, aby ho potešil, nedokáže Dorianov cynizmus uveriť).
Dorian sa začne vrhať do stále rafinovanejších rozkoší vrátane požívania drog a užívanie si so ženami. I ďalšie zločiny sa zapisujú len na plátno. Začína si uvedomovať, že jeho hriechy nesie on, ale jeho portrét. Ukrýť ho – to musí urobiť. Nikto nesmie tento obraz nikdy vidieť, aby nebola odhalená pravá podstata Dorianovej duše. Ani Basil – sám autor, ktorý sa nedávno vyznal k citom, ktoré do obrazu zachytil, ho nesmie vidieť! Po niekoľko rokoch žije Dorian na výslní spoločnosti. Jeho krása a šarm sú mu bránou do nejužšej smetánky. Je obľúbený a obdivovaný ľuďmi, ktorí ho málo poznajú a všetci, čo ho poznajú, skončia zničení. Nič mu nie je odepreté. Dorian sa oddáva umeniu, stáva sa z neho ctený zberateľ.
Postupne je spoločnosťou nepochopený rovnako ako Henry Wotton. Není schopný nájsť si priateľov a tí ľudia, ktorí boli dávno jeho priateľmi, teraz ho opovrhujú. Dorianov obličaj je stále rovnako krásny, ale jeho zlú dušu odráža kúzelný portrét. Mladík ho zamkne, aby sa k nemu nikto nedostal. Basil Hallward sa ho na pravdivosť kolujúcich pomlúv prišiel osobne zeptať. Dorian mu podal vysvetlenie v podobe Basilovho vlastného diela, teraz už so zohavenou a sklíčenou postavou Doriana Graya. Basil sa pokúšal Dorianovi domlúvať, aby zmenil svoje správanie, bol znova čestný a choval sa milo k svojim zostávajúcim priateľom, ale Dorian ho v záchvate svojej zuřivosti (to Basil za to všetko môže) ubodal nožom – pri tom ho svojím spôsobom miloval. Telo dal potom za úkol zlikvidovať svojmu bývalému priateľovi, chemikovi Allanovi Campbellovi, ktorý niekoľko rokov nato spáchal samovraždu.
Pri jednom nočnom výlete je v hospode Dorian málem zabitý bratom Sibyly, Jamesom (zaslechol, ako ho niekto oslovuje „Princ z pohádky“ – tak mu hovorila Sibyla), ale zachránil ho jeho mladistvá tvár. Vypadal tak nanejvýš na dvadsať, a od smrti Sibyly už uplynulo 18 rokov. Dorian je z tohto stretnutia nadlho v šoku.
James Vane je však za niekoľko dní pri love zastrelený a Doriana zaplaví nová vlna radosti. Strach zo smrti rukou brata jeho dávnej lásky pominul. Vedel, že je zachránený.
Dorian sa snaží polepšiť. Nie je možné, aby mu už nebolo pomoci. Opustí vidiecku dievčinu, aniž by ju zneuctil. Urobil niečo, o čom si myslí, že bol po rokoch prvý čestný skutok. Vedie rozhovor s Henrym a spýta sa ho, čo by povedal na to, že Basila zabil práve on. Henry sa vysmie. Zločin podľa neho nie je pre ľudí z vyššej vrstvy. Patrí spodine.
Dorian sa podíval do zrkadla, ktoré mu kedysi dal Henry. Rozbil ho a rozšliapal. Nechcel myslieť na minulosť. James Vane je pochovaný, Alan Campbel sa jednej noci zastrelil v laboratóriu, smrť Basila ho nemôže ťažiť – vždyť to on namaloval ten prekliaty portrét. Začne nový život! Preč sa správal šetrne k tej vidieckej dievčine. Bude už dobrý! Ale počkať – zmenil sa portrét vykonaním tohto dobrého skutku? Už preč nemôže byť hrozný ako dávno! Keby žil odteď mravne, třeba by vypudil z tváre všetky zbytky zlých vášní… Plížil sa nahor do študovne. Vešel, zamkol za sebou, ako mal vo zvyku. Odkryl závěs. Z hrdla mu vyšiel výkrik děsu. Portrét sa k lepšiemu nezmenil. Naopak. Oči sa dívali zchytrale a okolo úst mal vrásky pokrytectva. Uvedomil si pravdu. Dievčinu ušetril len z ješitnosti, len preto, aby poznal nové vzrušenie. Portrét bol stále potrísnený krvou – naviac zreteľnejšie ako kedy predtým. Má sa snad ke všetkému čo spáchal priznať? Nikto by mu neuveril. Basilovo telo je zničené, rovnako ako jeho veci… Jediné, čo proti nemu svedčí, je jeho portrét. Áno – preč sa ho zbaviť? Portrét je obraz jeho svedomia – zničí ho teda! Vzal nôž, ktorým prebodol Basila. Bol čistý, niekoľkokrát ho očistil. Prebodol jím obraz…ozve sa hrozný výkrik. Personál domu sa šiel podívať, čo sa stalo, a keď vstúpili do miestnosti, uvideli skvostný portrét svojho pána so všetkou krásou a mladosťou. Na podlahe ležal ohyzdný starček s nožom v srdci. Bol povadlý, vráskavý a mal odporný obličaj. Teprve až podľa prsteňa na ruke poznali, že to je Dorian Gray.

Wilde na téma konca: „Keď sa Dorian snažil zabiť svoje svedomie, zabil i sám seba.“

 

Inšpirácia literárnym dielom

• Kniha bola 2x sfilmovaná, naposledy v r. 2009
• Na motívy knihy vznikol tiež český muzikál Obraz Doriana Graya
• André Gide – autor Vzpomínek na Wilda – inšpirovaný jak jeho dielom, tak jeho okúzľujúcou osobnosťou
• Autori okolo Moderní revue (A. Procházka, J. Karásek ze Lvovic, K. Hlaváček)
• Jeho poňatie kritiky ako umenia prevzal F. X. Šalda
• Podoba s dielom Podivný prípad dr. Jekylla a pana Hyda od R. L. B. Stevensona – zmena hlavnej postavy – úpadok

 

Promeny diela

• Poprvé publikovaný ako úvodný príbeh v časopise, niekoľkokrát pozmene
  
  Podobné materiály:

  1. Obraz Doriana Graya – rozbor (obsah)
  2. Portrét Doriana Graya – denník (rozbor)
  3. R.U.R. – rozbor (obsah)