Kniha: Obraz Doriana Graya
Autor: Oscar Wilde
Pridal(a): Buše, Vendula Pokorná
Oscar Wilde (1854-1900)
- Írsky dramatik, prozaik, básnik a esejista pôsobiaci predovšetkým v Anglicku.
- Narodil sa 16. októbra 1854 v Dubline do rodiny chirurga Williama a spisovateľky Jane.
- Študoval filológiu v Dubline a na Oxforde, kde začínal so písaním a stretol sa s dekadentnými názormi, ktoré ho veľmi ovplyvnili. Nevšímal názory a morálku vyšších vrstiev, žil slobodne a šokoval prudérnu spoločnosť (svojimi dielami). Žil bohémskym životom, ktorý môžeme prirovnať k životu hl. hrdiny Doriana Graya.
- Tvrdil, že každý človek by mal svojím životom vytvoriť jedinečné umelecké dielo.
- Jeho manželka bola Constance Lloydová, ktorú si vzal len kvôli finančnému zabezpečeniu, ktoré mu umožnilo žiť v luxuse.
- Mal dvoch synov – Cyrila a Vyvyana, o ktorých sa však staral s láskou. Udržiaval blízky vzťah s lordom Alfredom Douglasom, čo sa však nelíbilo Alfredovmu otcovi, markýzovi Queensberrymu.
- Po návrate z väzenia sa premenoval na Sebastiana Melmotha a cestoval po Európe, najviac sa zdržiaval vo Francúzsku. Zomrel na meningitídu v hoteli vo Francúzsku.
Diela autora:
- Básne (1881) – zbierka dekadentných básní
- Strašidlo cantervillskej (1887) – próza
- Šťastný princ a iné pohádky (1888) – próza
- Ako je dôležité mať Filipa (1895) – divadelná hra, na premiére hry vyvolal markýz škandál, po ktorom Alfred presvedčil Wildea, aby markýza žaloval. Súdny proces sa však obrátil proti Wildeovi, bol zatknutý za prečin proti mravopočestnosti a odsúdený na dva roky väzenia a nútených prác. Uväznený bol vo Wandsworthu a potom v Readinge, ktorý ho inšpiroval v diele Balada o väzni v Readinge.
- Balada o väzni v Readinge (1898) – básne
Literárne-historický kontext
- Doba – Moderné umelecké smery v svetovej literatúre
- 70. až 80. roky 19. storočia
- Medzi smermi nachádzame:
- Symbolizmus (J. A. Rimband, S. Mallarmé, M. Maeterlincko, A. A. Block)
- Impresionizmus
- Dekadencia
- Novoklasicizmus(P. Valéry)
- Unanizmus
- Vitalizmus a civilizmus (E. Verhaeren)
- Skupina Prokliatí básnici (predchodca Ch. Baudelaire, P. Verlaine, S. Mallarmé)
- Oscar Wilde bol jediným spisovateľom tejto doby, ktorý bol tak výrazný dekadent.
- Mierne do dekadencie zasiahla R. M. Rilke (Nemecko), ktorý písal o motívoch utrpenia, smrti,… (meditatívna poézia).
- Na konci 19. storočia – v rokoch 1890-1891 sa v celej Európe presadzovali moderné prúdy umenia. Prohlbovali sa spory medzi zástancami zakoreneného poňatia spoločenskej odpovednosti literatúry a stúpencami moderných smerov, ktorí žiadali tvorčiu slobodu a niektorí presadzovali koncepcie „umenia pre umenie“. Takmer vo všetkých európskych krajinách súbežne publikovalo niekoľko generácií a často dochádzalo k ostrým generačným sporom. Mladá generácia žiadala právo mať svoje presvedčenie a slobodu slova.
- Oscar Wilde dozrieva v dobe, keď „viktorianská Anglia“, navozujúca predstavu úctyhodnosti, zbožnosti, prudérie, pevne zomknutého rodinného kruhu opierajúceho sa o patriarchálne základy a bezúhonného podnikavého človeka, sa hrúti. Britská kráľovná Viktória vládla v rokoch 1837-1901 a počas jej dlhej vlády nastal v Anglicku rozkvet kapitalizmu, zvaný podľa nej viktoriánskym obdobím. Lenže vo druhej polovici jej vlády začali prejavy vrcholného viktorianizmu podliehať čím ďalej tým väčšej kritike. Sila a ideály viktorianizmu sa pomaly vytrácali. I pravdivosť biblie bola zpochybnená po vydaní Darwinovho Pôvodu druhov. Oslabením úlohy náboženstva sa začali objavovať všemožné druhy slobôd – morálka bola označená za pretvárku a umelecký vkus za pokleslý. Zmeny boli patrné aj v sexuálnej oblasti. Náhle sa o sexuálnej odlišnosti začína hovoriť, čo predtým budilo pohoršenie, je teraz pikantnosťou a čo bolo považované za neslušné, je teraz súčasťou životného štýlu intelektuálov. Nové sexuálne chovanie tak tvorí jednu z foriem protestu proti tyranskému poňatiu viktoriánskej rodiny. Do tejto atmosféry vstupuje v 90. rokoch 19. storočia Oscar Wilde, pozoruhodný duch skrývajúci sa za provokatívnym chovaním, obliekaním a názormi a odpykávajúci si aj krutý trest – dva roky väzenia a ťažkých prác za homosexualitu.
Ďalší autori tohto obdobia:
- George Bernard Shaw (1856-1950) – anglický spisovateľ írskeho pôvodu, autor divadelných hier s vybroušeným vtipom
- Robert Louis Stevenson (1850-1894) – anglický vypravěč obľúbený svojím Ostrovom pokladov
- Rudyard Kipling (1856-1936) – autor Knihy džunglí
- Henry James (1843-1916) – pôvodom, ktorý sa usadil v Európe. Vo svojich psychologických románoch sa kriticky díval na tejdojšiu spoločnosť
- Thomas Hardy (1840-1928)
- Henrik Ibsen (1828-1906) – nórsky dramatik so svetovým významom, zaoberal sa tiež spoločenskými a morálnymi problémami svojej doby, staval sa proti predsudkom
- V Čechách napr. Josef Svatopluk Machar (1864-1942) – predstaviteľ Českej moderny
Rozbor: Obraz Doriana Graya (1891)
- Rok a miesto vydania: r. 1958, Štátne nakladateľstvo krásnej literatúry a umenia, Praha
- Vydanie: druhé, preložené z anglického originálu The picture of Dorian Gray vydaného nakladateľstvom Collins, London and Galsgow v roku 1952
- Ilustrátor: Jaroslav Hořánek
- Počet strán: 272
- Román s hororovými prvkami
- Kniha je rozdelená do 22 kapitol
- Drobné dejové odbočky (vyprávanie o rodine Sibyli a Dorianových opatrovcov)
- Jazyk je spisovný a miestami až archaický
- Básnické popisy prírody
- Pútavé dialógy, mnoho podnetných otázok a častá priama reč
Rok prvého vydania knihy
- Časopisecké vydanie bolo r. 1890. Knižné pak bolo rozšírené o šesť kapitol a vydané v roku 1891.
Literárny smer, kam kniha patrí
- Kniha spadá do romantizmu a obsahuje aj hororové prvky. Romantické je to, čo je nevšedné až fantastické a silne pôsobí na city človeka. Autor sa inšpiruje pohádkami. Dej nie je reálny, v epizóde nájdeme pre romantizmus typickú nešťastnú lásku končiacu smrťou. Romantický je aj osud Dorianovej matky, ktorá predčasne zomrela.
- Na romantické ideály však bolo často nahlížané skepticky – očami dekadentného zmara a únavy v dôsledku úpadku viktoriánskej Anglie a poklesu morálky.
- V knihe zaznievajú slová „Fin de siécle“ = Konec storočia a „Fin du globe“ = Kones sveta (str. 235)
- Wilde v úvode píše: „Všetko umenie je neužitočné…“ Objavuje sa dokonca tvrdenie, že tento román patrí k najpôsobivejším výtvorom dekadentnej literatúry. Wilde tiež vo svojom úvode povedal: „Všetko umenie je zároveň symbolom.“ – Dorianov portrét môže byť symbolom ľudského vedomia.
- Kniha teda celkovo spadá do romantizmu s prvkami dekadencie a symbolizmu.
Literárny druh
- Dielo Obraz Doriana Graya je epika. Epické dielo sa vyznačuje tým, že autor svoj vzťah ku skutočnosti nevyjadruje priamo a bezprostredne, ako je tomu u diel lyrických. Svoj vzťah preto vyjadruje prostredníctvom príbehu, ktorým „sdiela“ čitateľovi. Základom epiky je dej a skutočnosť je literárne ztvárnená vyprávaním príbehu.
Literárny žáner
- Literárnym žánerom tohto diela je román-horor s pohádkovým až fantastickým námetom. Vo štručných dejinách anglickej literatúry je dielo charakterizované ako novela, pretože pôvodný novinový rozsah aj rozuzlenie deja tomu nasvedčovali. V konečnom znení ide však výhradne o román – nejen kvôli rozsahu (s pridanými kapitolami), ale predovšetkým preto, že postava sa postupne vyvíja a je formovaná udalosťami a cudzími názormi.
Znaky diela
- Fantastický príbeh
- Tematizujúce otázky morálky, osobnej zodpovednosti a zkaženosti
- Dej je zasadený do Anglicka na prelome 19. storočia
- Príbeh pripomína diela H. de Balzaca (Šagrénová ruža) alebo R. L. Stevensona (Podivný prípad Dr. Jekylla a pana Hydea)
- „dvojnický“ vzťah medzi človekom (fiktívny románový hrdina) a jeho portrétom (umelecké dielo)
- Wilde bral umenie za skutočnejšie ako skutočnosť samu
- Nie je dôležitý dej ako taký, ale vývoj hlavného hrdinu
Téma
- Témou knihy je pohádkovo fantastický príbeh premeny prostého, prirodzeného a nevinného človeka na zločinca a jeho obraz (podobizeň) ako zrkadlo jeho skutkov.
- Podtémou sú obrazy prázdnoty aristokratickej spoločnosti
- Epizóda: Dorian Gray miloval herečku Sybilu, ale keď ju videl hrať špatne, uvedomil si, že ju nemôže milovať. Ale Sybilino herectvo paradoxne súviselo s Dorianom, pretože dokým ho nepoznala, s vášňou a dobre hrala ako Julie láskyplný vzťah k Romeovi. Divadlo pre ňu bolo všetkým. Keď sa však zamilovala do Doriana, nebola už schopná hrať a predstierať rovnaký cit k osobe, ktorú skutočne nemilovala. „Slová, ktoré musela odriekať, boli lživé.“ „Skutočnosť je niečo vyššieho, čo je len odleskom umenia.“ Chladné odmietnutie a nepochopenie Doriana ju potom dohnalo k sebevražde.
Kompozičné postupy v diele
- Kompozícia diela je chronologická
- Dejové pasáže – vyprávanie sú prekladané náladovými popismi interiérov i exteriérov, charakteristikami – prevažne príslušníkov vyššej anglickej spoločnosti a konverzačnými pasážami, z ktorých niektoré možno čítať ako aforizmy.
Hlavná myšlienka diela
- Hlavnou myšlienkou knihy je poukázať na to, že pokrytectvo sa nevypláca a zlé skutky musia byť potrestané. Zdánlivo fantastický príbeh sa mení v morálku o nepodplatitelnosti ľudského vedomia. „Platí sa aj iným spôsobom ako peniazmi – výčitkami vedomia.“
Štruktúra diela, horizontálne a vertikálne členenie
- Román nemá podtitul ani žiadne motto. Predhovor je obsiahly, je napísaný autorom a vznikol z tohto dôvodu: Príbeh bol v časopise LIPPINCOT’S MONTLY MAGAZINE v júli 1890 a vyvolil silnú nevoľu anglickej kritiky, takže Wildovu Predhovor k Dorianovi Grayovi otlačenú vo FORTNIGHTLY REVIEW ako obranu proti obvineniam z nestoudnosti, nemravnosti, morbidnosti atď., je od 1. knižného vydania súčasťou diela.
- Zároveň Wilde dielo na základe požiadaviek nakladateľa rozšíril o 6 kapitol, a to: 3., 5., 15., 16., 17. a 18. Podľa Slovníka svetových literárnych diel 2 (Odeon 1988) ale napr. piata kapitola svojou sentimentalitou nezodpovedá základnej štýlovej rovine celku. I ostatné pridané kapitoly mnohdy rozširujú príbeh o nadbytočné postavy.
- Vlastný text diela je členený celkom do 20 kapitol.
- Dielo neobsahuje doslov.
Jazyk a jazykové prostriedky
- Autor v tomto diele pracuje so spisovným jazykom a to podľa svojho umeleckého a často kritického zámeru („Jej šaty vypadali, akoby boli vymýšlené v záchvate zúrivosti a obliekané za búrky.“).
- Nechýbajú archaizmy, ironia, dlhé popisy (interiéru) a prejavy, názory na svet a spoločnosť
- Jazyk diela je tiež miestami básnicky obrazný:„Mesiac tkvil na oblohe, podobný žltej lebke. Občas veľký pitvorný mrak vztiahol cez neho dlhé paže a zastrel ho. Plynové svietidlá žiari…“
Hlavné postavy
- Dorian Gray
- Nezvykle krásny mladík
- Pred stretnutím s lordom Henrym zcela nezkažený a dá sa povedať naivný
- Neskôr veľmi rozdvojená osobnosť
- Narcistický muž, ktorý chce všetko vnímať zmyslami
- Lord Henry Wotton
- Muž znajúci život
- Aristokrat (hľadí na spoločnosť zvrchu)
- Bohém
- Rád manipuluje spoločnosťou
- Filozofuje
- V diele manipuluje s Dorianom
- Opovrhuje chudobou, ale aj bohatou vrstvou
- Svoju ženu príliš neuznáva
- Zcela proti malomešťačstvu
- Basil Hallward
- Cenený maliar
- Autor obrazu Doriana Graya
- Nezkažený spoločnosťou
- Snaží sa do spoločnosti zapadnúť a chovať sa podľa pravidiel
- Má svoj vlastný svet, ktorým je pre neho paleta a jeho ateliér
- Je naprosto okúzlený krásou Doriana
- Sibyla Vanová
- Chudá mladá herečka
- Zamilovala sa do ešte nezkaženého Doriana
- Ten sa do nej tiež zamiloval
- Spáchala samovraždu po hádke s Dorianom (prvá změna obrazu)
Časopriestor
- Miesto: Dej tohto románu sa odohráva v Anglicku – prevažne v Londýne.
- Doba: Na konci 19. storočia (teda v súčasnosti života autora).
Dej
Príbeh o vzťahu umenia, morálky a skutočnosti. Maliar Basil Halward maluje obraz svojho krásneho a bohatého priateľa Doriana Graya. Gray v ňom brzo nájde priateľa, ktorý mu pomáha vyznať sa v anglickej spoločnosti tej doby. Maliar sa snaží zabrániť stretnutiu Doriana so svojím priateľom Henrym Wottonom, pretože je ten známy svojou špatnou povesťou a odvážnymi názormi. Po náhodnom stretnutí Doriena a Henryho je však už všetko zbytočné. Dorian je Henrym a jeho revolučnými názormi úplne okúzlený a necháva sa veľmi ovplyvniť. Henryho názory sa úplne rozchádzajú s tejdojšou dobou. Nabádajú Doriana k úplne inému spôsobu života, ako mu ho spoločnosť snaží vnútiť. Dorian sa strháva k životu plnému erotiky, alkoholu, drog. Lord Henry Wotton venuje Dorianovi poklonu za jeho krásu, mladosť a čistotu, ale zároveň mu pripomenie, že na rozdiel od neho, obraz nikdy nestarnú. To Doriana znejistí. Dorian vyrieči prianie, aby obraz starnúl za neho a všetky fyzické aj duševné zmeny boli zachytené na obraze. Nikto ani samotný Dorian netuší, že prianie sa naplní. Zanedlho potom sa Dorian seznámi a zamiluje do Sibyly Vanovej, ktorá kvôli nemu neskôr spácha samovraždu. Je to prvá chvíľa, kedy sa obraz zmení a Dorianovi dochádza, že sa jeho prianie plní. Dorianových hriechov príbyva, keď zabije stvoriteľa obrazu a zároveň svojho priateľa. Čím viac hriechov Dorian spácha, tým viac sa obraz mení. Doriana začínajú trápiť halucinácie jím zavraždených ľudí, ich hlasy volajúce ho k nim a výčitky vedomia. Vo vzteku, zúfalstve a aj vďaka priateľovi Henrymu, ktorý už veľmi zestarnúl, Dorian probodne obraz nožom, je to však on, kto padá k zemi mŕtvy. Prianie je týmto činom zlomené a na obraze sa opäť ukazuje krásny, mladý a čistý Dorian Gray, zatiaľ čo k zemi mŕtvy padá starý, šeredný, zakrvavený starček.
Zvláštnosti autorovho štýlu v tomto diele
Zvláštnosť autorovho štýlu spočíva v štýle jazyka, ktorý používa, pretože jazyk tu nie je len nástrojom vecného sdielania, ale Wilde si s ním hrá a dotýka sa hlbokých pravd, ovšem bez akýchokoľvek moralizovania. Štýl jazyka sa zdá úsporný a autor bol schopný ľahko a s vtipom vyjadriť podstatnú vec aj novú myšlienku-jako príznačný je pre príslovia aforizmus a sentencie, čo platí predovšetkým pre dialógy v tomto diele.
Obdobné fantastické motívy nájdeme v dielach:
- Šagrénová rukavica – Honoré de Balzac (1831) – objavuje sa motív kúzelnej rukavice zmenšujúcej sa s každým mladíkovým splneným prianím a odmeriujúcej čas jeho života.
- Podivný prípad Dr. Jekylla a pana Hyda – Robert Louis Stevenson (1886) – premena Jekylla do podoby zločinného, zrúdneho Edwarda Hyda.
Spracovanie:
- Filmové, knižné