Kniha: Občiansky preukaz
Autor: Petr Šabach
Pridal(a): masjanja, klara.v123
Petr Šabach (1951 – 2017)
- Narodený v Prahe 23. 8. 1951
- Novinár, prozaik, humorista
- Otec vojak z povolania
- Študoval strednú knihovnícku, potom prestúpil na gymnázium, odkiaľ bol vylúčený a následne prijatý späť SKŠ, absolvoval Teóriu kultúry na filozofickej fakulte UK
- Radu rokov pracoval ako redaktor Pragokoncertu, odborný referent na Akadémii výtvarných umení (v dobe normalizácie), ale aj ako nočný strážca v Národnej galérii, od začiatku 21. storočia je spisovateľom na voľnej nohe a zároveň viedol seminár na literárnej akadémii Josefa Škvoreckého, členom neformálneho hospodského spoločenstva Zlatá Praha, stolnej spoločnosti založenej v 60. rokoch 20. storočia, ktorej stredná časť členov pochádza z pražských Dejvíc.
- Podľahol vážnej chorobe 16. septembra 2017 v Prahe vo veku 66 rokov.
Česká literatúra – 2. pol. 20. storočia
- 1948 – komunisti sa dostali k moci, autori museli dodržiavať ich požiadavky, inak cenzúra -> NEOFICIÁLNA literatúra – Samizdatová a Exilová literatúra, Charta 77 = listina, ktorá požadovala od vlády základné práva a slobody občanov
- Autori neoficiálnej literatúry: Václav Havel – Audience, Edice Expedice, Eva Kantůrková – Přítelkyně z domu smutku, Ludvík Vaculík – Morčata, Karel Pecka – Horečka, Josef Škvorecký – Takový prapor, nakladateľstvo Sixty-Eight publishers, Milan Kundera – Směšné lásky, Pavel Kohout – Katyně
- Samizdat = autori si prepisovali knižky na stroji, ľudia si ich predávali medzi sebou, nelegálne, Pašovala sa exilová literatúra
OFICIÁLNA literatúra:
- Budovateľský román
- oslava komunizmu, kolektivizácia vidieka
- Historická tematika
- nekonfliktné témy napr. husitstvo, baroko, obľúbené u čitateľov (v texte sa skrývali narážky na komunistov)
- Spoločenská tematika
- autori sa zaoberali aktuálnou tematikou doby
ĎALŠÍ AUTORI:
- Budovateľský román:
- JAN OTČENÁŠEK – Občan Brych – hrdina váha nad tým, či má emigrovať do Nemecka
- VÁCLAV ŘEZÁČ – Nástup – osídľovanie českého po skončení vojny
- Historická tematika:
- VÁCLAV KAPLICKÝ – Kladivo na čarodejnice – najväčší čarodejnícky proces na území ČR na konci 17. stol.
- VLADIMÍR KORNER – Údolí včel, Adelheid
- Spoločenská tematika:
- OTA PAVEL – Smrť krásnych srncov – tatínek jede chytať ryby, aby nasytil synov pred konc. táborom
- BOHUMIL HRABAL – Postrižiny – slávnost zkracovania zejména vlasov, Obsluhoval jsem anglického kráľa
- MICHAL VIEWEGH (Báječná léta pod psa), RADEK JOHN (Memento)
Rozbor diela: Občiansky preukaz
Průšvihy započaté dostaním občianskeho preukazu – tej doby sa bez občianskeho preukazu nesmelo ani na krok.
- Vydané nakladateľstvom Paseka v Prahe a Litomyšli roku 2006
- Vrcholné Šabachovo dielo, 2010 zfilmované Ondřejom Trojanom
- Úsmevné s nádechom absurdznej grotesky, dramatické i fatálne; čitateľ sa s hrdinami dostane až do polistopadového obdobia (není vnímané ako obrat k lepšiemu)
- Mapovanie doby bez cenzúry. Zvláštnosťou normalizácie bolo, že nebola ani len tragická, ani len komická; bola čímsi medzi. Šabach dokáže rôzne tváre tej doby presne postihnúť. Najdeme tu tragické príbehy ľudí, ktorí nechceli nič viac než žiť v nenormálnej dobe normálny život
Dielo
- časopisecká publikácia od roku 1975 (výnimočne aj publicistiku; Mladá fronta, Práce, Tvorba, Kmen, Kultúrny rozvoj aj.)
- Stredné diela predovšetkým novely (většinou ako sled dílčích príbehov); text pri tom vychádza z anekdoty či hospodského vyprávania, prepojenie jednotlivých dějových sekvencí môže byť veľmi voľné (Opilé banány)
- Výrazná autobiografičnosť, témy evokujúce spoločenskú aj politickú situáciu 50. rokov spolu so zaujetím každodennej realitou a perifernosťou (typické pre jeho prvotinu Jak potopit Austráliu, 1986)
- Přechod od rámcujúcej kompozície k celistvějšiemu tvaru a od anekdotického vyprávania k vážnejšie postavenému problému predstavuje Zvláštní problém Františka S. (1996), ďalej Šakalí léta (zfilmované), na Šabachove motívy zfilmované tiež Pelíšky (1998), Pupendo (2003), U mě dobrý (2008) a Občanský průkaz (2010)
- Publikácie: Jak potopit Austrálii, Hovno hoří, Zvláštní problém Františka S., Putování mořského koně, Babičky, Opilé banány, Čtyři muži na vodě, Ramon, Občanský průkaz, Tři vánoční povídky, Škoda lásky, S jedním uchem naveselo, Máslem dolů
- Osobná vyprávecká pozícia, nostalgické ladenie, autobiografia, novelistický rozsah
- Jeho knihy oslovujú mnoho generácií – hlavne ty, ktorí režim prežívali podobne ako hrdinovia kníh, aj dnešnú mladú generáciu, ktorá sa chce s postupmi tejdošného režimu seznať
- Časté námety pre tvorbu filmov v posledných rokoch (pozmene obsah)
- Témata dospievania a konfrontácie voči režimu alebo nespokojnosti (Šakalí léta, Občanský průkaz, Babičky, Opilé banány)
- V dielach sa často opakujú (pre neho typické) motívy, napr. túžba po slobode a nezávislosti, po spravodlivosti, rovnoprávnosti, motiv revolty, spoločensko-politický kontext
- Nezaoberá sa detaily, opisuje vecne s nadsázkou, vtipom, ale nechýba ani situácia, kedy je treba na chvíľu zvážniť
- Dynamicky sa odvíjajúci dej nie je zbytočne zadrhávaný detaily a popisy (autor využíva líčenie dramatických okamihov, ktoré sú opäť energicky popísané)
Žáner:
- novela (krátka próza, príbeh sústredený na jednu udalosť/epizódu, bez vedľajších dejových línií, nemenný charakter postáv, uzavretý dej, prekvapivý záver) s autobiografickými prvkami
Témata:
- dospievania po roku 1968, revolta mladých ľudí, túžba vzoprieť sa konvencii, nepriemerné tresty za malé prehrešky, psychický teror od VB, udavačstvo, emigrácia, život ľudí so zlým kádrovým profilom, charakteristika doby prostredníctvom jednoduchých príbehov, absurdná doba: nedá sa nikomu veriť, človek musí byť opatrný, je nejistý, zklamú ho ľudia, ktorým verí; vtipné situácie na prvý pohľad, ale vo skutočnosti vychádzajú z neprirodzenej doby; situácia vo škole
Kompozícia:
- chronológia, lineárne, epizódy, intermezza (pozorovania naväzujúce na príbehy, charakterizujúce dobu)
- bez súvislej dejovej línie, epizodické príbehy, rozdelené do nepomenovaných kapitol
- bez happy endu – po roku 1989 sa postavy nevenujú iba všeobecnej eufórii, ale zisťujú, kto všetko je podrazil a udal
- nepriama charakteristika postáv (charakteristika činmi, slovami)
- tejdošná zachytená situácia
- Čechy – Praha, predrevolučná éra – zachytenie dlhého časového úseku – dá sa rozdeliť do niekoľkých fáz (ZŠ, stredná škola, príprava na vojenskú službu, situácia po roku 1989), jednotlivé časti oddeľujú intermezza (tvoria doplňujúci komentár autora k dobe „medzi“, upresňujú, posúvajú dej, ako by autor chcel doriť, na čo zapomnel v predchádzajúcom texte, čo sa mu tam nevešlo)
Jazyk:
- súčasný jazyk (zrozumiteľný, jednoduchý, hovorový aj všeobecná čeština, hlavne študentský slang a argot) → všetky vrstvy jazyka, ich-forma
- Vložené verše (humorné básničky Aleša) → cieľom pobaviť čitateľa
- Časté nadsázky (hyperboly), nadhľad, neskôr sa objavujú aj odborné a spisovné tvary
- Autor neponúka, nevysvetľuje, všetko podáva čitateľovi ako fakt
Kedy, kde:
- od roku 1966 po súčasnosť, Praha
Doba
- 90. roky, totalitné Československo, komunistický režim
Postavy:
- Skupina kamarátov, pôvodne spolužiakov zo ZŠ – revoltujú, nechcú sa zmieriť s režimom, experimentujú s alkoholom, počúvajú zakázané kapely:
- Petr – vypráveč (ich forma), formou vzpomienok nás seznamuje so svojím mladosťou, predstaviteľ normálneho mladého človeka tej doby, nechce sa zcela zmieriť s režimom (revoltuje aj proti rodičom, aj proti spoločnosti). Príbeh začína v dobe, keď dostáva občiansky preukaz. Spolu so svojimi kamarátmi viede boj proti strážnikovi Rusňákovi, ktorý ich legitimuje pri každom stretnutí, pretože v tej dobe bola povinnosť nosiť občianku neustále u seba. Snaží sa vyhnúť vojne. Jeho rodina sa pokúši emigrovať, ale vďaka udavačom sa im to nepodarí, celú knihu bezmenný (zistenie, že sa volá rovnako ako autor až na konci)
- Aleš – básnik (jeho básne prekladajú epizódy), jeho pubertálne básničky privádzajú do problému nielen jeho, ale aj mladú učiteľku, ktorá je nakoniec prepustená zo školy. Neskôr chartista 77(preto neskôr vyhodený, neskôr šanca sa vrátiť – odmieta, pozícia vrátneho mu viac vyhovovala), právnik, ktorý je v centre pozornosti. Inšpirácia skutočnou postavou – Alešom Kovandom.
- Venca Jehlička=Popelka – žije len s otcom, ktorý je alkoholik a surovec, rváč, snaží sa vyhnúť vojne tým, že simuluje duševnú poruchu, ale podarí sa mu získať len odklad, a posledne musí narukovať
- Míťa – žije s babičkou, ktorá nie je Češka. Jeho rodičia (slávni klaviristi, on tiež hrá) žijú v Amerike a režim ho za nimi nechce pustiť. Najcitlivejší, má dušu umelca, najzraniteľnejší, kamarát Charlieho. Aby nemusel na vojnu, úmyselne sa nachladí a na dôsledky choroby zomrie
- Martin – vtipný, inteligentný, nadaný chlapec s umeleckými sklonmi, neskôr sa venuje nespecifickej kultúrnej činnosti, stáva sa z neho ťažký alkoholik, takmer nekomunikuje s okolím, nakoniec spácha samovraždu, pretože nezíska svoje vysnívané pracovné miesto kvôli pozitívnemu lustračnému osvedčeniu
- Charlie – drsný vzhľad, jediný sa netrápi s obavami ísť na frontu, šokujúca skúsenosť z väzenia, kam sa na niekoľko týždňov dostane po udalostiach roku 1968, v tu chvíľu prezentovaný zvnútra jinak celou knihou zvonku
- Medvěd – rváč, neustále niekomu radí alebo niečo vysvetľuje, podnikavý, otvára si vlastný bar
- Daniel „Daněk“ Pačes – nový spolužiak, od detstva sa u neho prejavujú pokrivené charakterové vlastnosti, od začiatku ho nemali rádi, donášek na nich už počas povinnej školskej dochádzky, neskôr sa podľa vzoru otca stane policajtom, vyslúcha chartistov a na konci knihy sa stáva dokonca ministrom. Surovec, ktorý zneužíva svoju moc.
- Rotný Rusňák – zobrazenie typického zla a násilia (sadista), mne osobne nepripadá tak povahovo zlý ako je oficiálne charakterizovaný (podľa mňa je vcelku dobrou osobou, ale snaží sa zapadnúť medzi ostatných policajtov, má Petra vcelku rád), príslušník polície, znepríjemňuje život predovšetkým hlavnému hrdinovi a zároveň vyprávečovi Petrovi
- Paní učiteľka Pivoňková – triedna profesorka hlavných hrdinov, má pochopenie pre klukoviny svojich žiakov, vytiahne ich z rady problémov a nakoniec je kvôli nim prepustená
- Petrovi rodičia – po nezdařenej emigrácii predstiera Petrov otec, do tej doby úspešný vedúci pracovník, na radu svojho známeho psychiatra mrtvicu, aby sa vyhol mrtvici a zaopatril rodinu
- Pavel Hora – záporná postava, spočiatku vyprávečov rodinný priateľ v dospelosti, nakoniec sa ukáže ako udavač (zo priateľstva sa stáva nenávisť)
Dej (zo stejnomenného filmu, v knihe je usporiadaný inak)
Kniha charakterizuje život kamarátov, každý má svoje problémy – rodinné aj iné, ale pořád sú v kontakte. Kamaráti sa zúčastnia slávnostného predávania OP, pri podaní ruky strážnikovi VB „rozhazujú klouby“, čím na seba upozornia (ako známku revolty si natrhajú hneď prvý deň trinástu stránku). Od tejto chvíle musia nosiť OP všade so sebou. Petr ale občianku niekam zašantročil, a preto s tým má problémy. Zasedne si na neho jeden z príslušníkov VB, strážnik Rusňák, a pri každej príležitosti ho legitimuje (zprvu len preto, že ju schválne nenosil).
Zo spusty problémov, ktoré si kamaráti zpôsobia svojimi postojmi, je dostane mladá učiteľka Pivoňková, ktorú kvôli Alešovým básničkám vyhodia zo školy.
Spolu prežívajú prvé lásky, sklamania, problémy s ďalším pôsobením na škole. Petrova rodina (v jeho dospelosti) sa pokúši emigrovať, ale niekto ich asi udal a oni boli nútení sa vrátiť. Kvôli tomu má celá rodina potíže.
Ani jeden z kamarátov nechce na vojnu, a preto vymýšľajú a zbierajú informácie, ako sa povinnej službe vyhnúť – Popelka zo seba urobí idiota, keď si číta Ferdu mravca a následne si pomočí, keď na neho na odvode kričia – dostane odklad půl roku. Míťa chce dostať zápal pľúc – z vany plnej horúcej vody si ľahne do mrazu na sneh – a na následky choroby zomrie. Petrovi modrú knižku zařídí táta a jeho známy doktor. Popelka si chce nechať zlomiť ruku od Aleša, čo sa im trochu vymkne, a nakoniec na vojnu musí ísť len Popelka.
Kluci sa priatelia s „najväčšími máničkami vo meste“, sú to bráchovia, jeden z nich emigroval a druhý im dohodil skvelú akciu rockovej skupiny. Bohužiaľ to bola búda a v prechode si na ne počkali policajti. Petr po čase náhodou zisťuje, že ich vzor patrí k VB a celú dobu na ne donášal. Po roku 1989 sa autor snaží zistiť situáciu okolo spolupracovníkov zo StB, zisťuje, že aj on sám bol u nich vedený, že na neho podával hlásenia jeden z najlepších priateľov, že niektorí ľudia – Daněk – sú schopní sa presadiť v každom režime.
Príbeh party klukov začína dňom predávania občianok roku 1966 a mapuje ich zážitky nasledujúcich štyridsať rokov. Humornou nadsázkou a barvitou popisnosťou vypráva hlavný hrdina Petr trampoty jeho party a blízkych priateľov či nepriateľov v dobe normalizácie a chvíľu po nej. Všetko sa točí predovšetkým okolo doby 60. rokov, ale aj okolo tém lásky, pocitov viny, dôstojnosti a konfrontácie s autoritou.
Vypráveč popisuje zrúdnosti, ktoré tejdošný režim zavádzal a provozoval, a následky týchto činov na postavách. Dôležité je vylíčenie postojov hlavných hrdinov k tomuto režimu. Ich tiché či hlasité, viditeľné či neviditeľné protesty. Tieto dôležité udalosti a činy sa odohrávajú v prostredí škôl, domovov rodín, väzníc. Autor rozvádz