Nočný let – denník (rozbor)

 

 Kniha: Nočný let

 Autor: Antoine de Saint-Exupéry

 Zaslal(a): gymlovo

 

 

1. Úvod

V svojej seminárnej práci sa zameriam, ako už je podľa jej názvu zrejmé, na Saint-Exupéry a jeho diel o Nočný let – jedná sa o filozofickú novelu. Kniha je veľmi podobná s Malým princom – obe diela sú veľmi známa, ale tiež veľmi prepojená a ako z hľadiska dejového, tak z hľadiska filozofického. Zároveň je to prepojené aj s autorom. Chcel by som sa teda pokúsim vysvetliť, prečo sú všetky jeho diela tak podobná. Na začiatku práce uvádzam veľmi rozsiahle informácie o živote autora, väčšinou chronologicky, ako išli po sebe plus miestami dodávam zaujímavé informácie a rozoberám špekulácie o úmrtí. Následne potom rozoberám obsah vyššie uvedeného diela, a nakoniec ich porovnanie so zameraním na už spomínaného autora (pilota, filozofa). Túto tému som si vybrala predovšetkým preto, že ho považujem za veľmi zaujímavé či už z hľadiska filozofického alebo len dejového. Tiež som sa chcel zároveň dozvedieť viac o autorovi, kvôli maturitnej skúške, takže mi to hralo do kariet.

 

1.1. Metodika práce

Knižky na danú tému som si zohnal na internete v elektronickej podobe. Následne som si potom aj vypožičal Malého princa od kamarátky. Zohnať ich bolo ľahké, pretože publikácií je niekoľko. Ďalej na internete som našiel veľa odkazov, či už stránky v češtine či angličtine. V niektorých knihách, učebniciach som potom nachádzal informácie o autorovi, ale našiel len pár viet o Saint- Exupérym a ešte k tomu to bolo často v rozporom s informáciami na internete, a tak som radšej čerpal jeho životopis len z internetu. (pozri zoznam použitej literatúry, zdrojov)

 

2. Životopis

Exupéry celým menom Antoine Marie Jean- Baptiste Roger de Saint Exupéry bol francúzsky aristokrat, spisovateľ, básnik a letec, ktorý sa narodil 29. júna 1900 v Lyonu a pravdepodobne zomrel 31. júla 1944 v Stredozemnom mori. Získal niekoľko najvyšších literárnych ocenení vo Francúzsku a tiež vyhral US National Book Award. On je najviac pripomínaný pre jeho novelu Malý princ (Le Petit Prince) a pre jeho lyrické leteckej spisy, vrátane Nočného letu.

 

Mladosť a letectvo

Narodil sa v Lyone v aristokratickej rodine, u ktorej by sme mohli sledovať rodokmeň o niekoľko storočí späť. Narodil sa ako tretí z piatich detí. Jeho otec zomrel na mŕtvicu na vlakovom nádraží v Lyone pred štvrtými narodeninami svojho syna. Otcova smrť značne ovplyvnila celú rodinu. Odsťahoval sa so svojím bratom do Švajčiarska za svojím strýkom, kde študoval a zdarne zmaturoval. Potom sa vrátil do Francúzska, kde neurobil svoje záverečné skúšky na námornej akadémii (niektorí tvrdia, že úmyselne). Preto vstúpil na École des Beaux – Arts, kde študoval architektúru na pätnásť mesiacov opäť bez absolvovania.

V roku 1921 on započal svoju prvú vojenskú službu. Dostal sa do 2. pluku ľahkej kavalérie a bol poslaný do Neuhof, čo je neďaleko Štrasburgu. Tu tiež začal cvičiť súkromné lekcie lietania a nasledujúci rok mu bolo ponúknuté prestúpenie k letectvu. Ponuku prijal a bol vyslaný na 37. stíhacie pluk v Casablance, Maroko. Neskôr boli prevelení do 34. leteckého pluku v Le Bourget na okraji Paríža, kde zažíva prvý zo svojich mnohých leteckých nehôd. To ho donútilo na chvíľu opustiť letectvo a začať sa venovať svojej manželke Louise Vilmorinovou. Lenže ich vzťah dlho nevydržal, lebo sa opäť chcel vrátiť k letectvo, a tak sa rozviedli.

V roku 1926 začal znova lietať. Stal sa jedným pilotom medzinárodného poštového letu. Pracoval pre Aéropostale, kde lietal medzi Toulouse – Dakar. Jeho povinnosťou v tej dobe bolo tiež zachraňovanie zostrelených letcov nepriateľskými Maury. Bol to nebezpečnú úlohu, vďaka ktorému získal prvé ocenenie od francúzskej vlády – poriadok čestnej légie.

V roku 1929 bol prevedený do Argentíny, kde bol menovaný riaditeľom Aeroposta, Argentínskej letecké spoločnosti. Preskúmaval si nové letecké trasy naprieč Južnou Amerikou. Podľa dohody tiež občas lietal pre leteckú poštu, rovnako ako zase pomáhal hľadať zostrelené letca. Toto obdobie jeho života je krátko zachytené vo Wings of Courage, IMAX filmu francúzskeho režiséra Jean – Jacques Annaud.

ale v kariére spisovateľa nezaháľal a jeho prvá novela Letec (The Aviator) bola vydávaná v literárnom časopise le Navire d ‘Argent (Strieborná Loď). V roku 1929 napísal jeho prvú knihu Kuriér na juh (Courrier Sud, 1929), kde zverejňuje jeho kariéru ako pilota a novinára skrz poštového kuriéra Bernis. Následne roku 1931 potom zverejnil dielo Nočná rokov, ktoré ešte budem rozoberať v ďalšej časti práce. Ten istý rok sa aj oženil s Američankou Consuelo Suncin, ktorá mu pomáhala vydávať knižky, pretože ona sama bola spisovateľka a umelkyňa.

 

Nehoda v púšti

Dňa 30. decembra 1935 v 02:45 po 19 hodinách a 44 minútach letu sa Saint – Exupéry spolu s jeho mechanikom, navigátorom André PREVOT, havarovali v Saharskej púšti. Pokúšali sa zlomiť rýchlostný rekord v závode Paríž – Saigon a vyhrať cenu o 150.000 frankov. A miesto víťazstvo spadli blízkosti údolia delty Nílu. Obaja zázračne prežili, ale museli čeliť dehydratácii v intenzívnej púštnom horúčave. Ich mapy boli primitívne a nepresné, takže nevedeli, kde sa nachádza. Stratení medzi dunami len so zásobou hrozna, dvoch pomarančov, termosky sladkej kávy, čokolády, hrsť sušienok, malú dávku vína a len pitnou vodou na jeden deň.

Obaja začali vidieť preludy a mali halucinácie, ktoré boli silnejšie a čím ďalej viac intenzívnejšie. V druhom a treťom dni boli tak dehydrovaní, že sa prestali potiť. A konečne štvrtý deň je našiel na ťave, ktorý im poskytol pomoc a zachránil ich životy. Filozofická rozprávka, novela Malý princ, ktorá je o opustenom pilotovi v púšti, ktorý má pravdepodobne tiež halucinácie je z časti odkaz na túto skúsenosť.

 

Emigrácia do USA

V období od januára 1941 do apríla 1943 žil v New Yorku. Presnejšie býval v Central parku v dvojlôžkovej apartmáne. Hneď po jeho príchode tu bol známy ako “Mr. Exupéry “. Bolo to vlastne v čase, keď on napísal Let do Arrasu vďaka ktorému získal rozsiahle uznanie a to práve v USA.Zároveň tiež píše List Rukojemníkov, kde sa venuje 40 miliónom francúzskym obyvateľom, ktorí žijú pod nátlakom nacistov. Postupom času sa tiež presťahoval do Quebec City v Kanada na dobu niekoľkých týždňov. Za tú dobu sa stretol s osemročným chlapcom Thomasom, ktorý bol syn známeho filozofa Charlesa De Koninck u ktorého nakoniec po nejaký čas zdržiaval.

 

Späť na valce

V apríli 1943 po 27 mesiacoch v Severnej Amerike odišiel s americkou vojenskou kolónu do Alžíra. Lietal u francúzskeho letectva a bojoval po boku spojencov v Stredomorí. Následne je povýšený aj na veliteľa (Majora) lebo bol veľmi skúsený a tiež najstarší. Bol totiž už 8 rokov po vekovej hranici, kedy sa môže lietať, ale na jeho žiadosti mu boli stále vydávané výnimky. Avšak ale on sám mal veľké bolesti a zle sa pohyboval, kvôli jeho mnohých predchádzajúcom haváriám. Hovorí sa, že neskôr nemohol ani obliecť svoj oblek, alebo dokonca otočiť hlavu doľava, ku kontrole nepriateľských lietadiel. Aj napriek tomu bol pridelený s ďalšími pilotmi do pluku P – 38. Ale zároveň aj pokračoval vo svojom dlhodobom zvyku čítania. Najčastejšie lietal v jednosedadlovom stíhacím bombardéra F- 5B.

 

Posledný let

Úlohou jeho poslednej misie bolo zhromaždiť poznatky o nemeckých vojskách v okolia Rhony. Hoci on bol presunutý k jeho staré letca s tým, že mal letieť iba na päť misií, tak 31. júla 1944 vzlietol v neozbrojených P – 38 na deviatu misiu. A potom už bol len posledný krát videný, keď vzletúval z Korziky 31. Júla 1944. Správa o zmiznutí sa ihneď rozšírila ako v literárnom svete, tak skoro aj v medzinárodných novinách

 

Špekulácie o úmrtí

až v septembra 1998 rybár Bianco našiel v blízkosti prístavu Marseille strieborný identifikačný náramok nesúci mená Saint-Exupéry a meno manželky Consueland. Následne aj roku 2000 našiel potápač časti jeho lietadla, ktoré boli roztrúsené tiež okolo prístavu Marseille. Až roku 2004, 7.apríla boli vďaka francúzskemu ministrovi kultúry nájdené zvyšky lietadla a tým potvrdený pád lietadla. Na lietadle sa nenašli žiadne známky po streľbe. Lietadlo bolo následne obnovené, zrekonštruovalo a premiestnené do múzea Le Bourget v Paríži, kde majú o Exupérym špeciálnu expozícii.

V marci 2008, bývalý pilot – Rippert z Luftwaffe, ktorému bolo už bolo 85 rokov vyhlásil, že 31.júla videl lietadlo P-38 v oblasti, kde bolo nájdené lietadlo Exupéryho. Pilot bol na prieskumnej misii cez Stredozemné more, kde zazrel tento padajúce lietadlo. Hneď pár dní na to druhý pilot – Robert Heichele z Luftwaffe vyhlásil, že práve on zostrelil Exupéryho. Na túto tému vyšli 2 knihy. Jedna bola publikovaná Francúzom a druhá Nemcom. Príbehy Rippert a Heichele tvrdia, že sú stále neoveriteľné a sú kvôli tomu často kritizované, a to hlavne zo strany vyšetrovateľov.

Súčasné archívne zdroje, vrátane zachytených signálov Luftwaffe, silne naznačujú, že Saint – Exupéry nebol zostrelený nemeckým lietadlom, pretože americké lietadlo Lightning, v ktorom letel poručík Gene Meredith bol zostrelený predchádzajúci deň 30. júla. Lenže na tomto lietadle neboli nájdené žiadne známky po súboji s pilotmi Luftwaffe. takže z toho pravdepodobne vyplýva, že Exupéry bol naozaj zostrelený a nebola to žiadna nehoda, či porucha techniky.

 

3. Nočný let

Nočný let je druhý román, ktorý získal Prix Femina, francúzsku literárnu cenu v roku 1931. V rovnakom roku bol aj vydaný. Ocenenie mu pomohol vystúpiť vyššie a získať slávu v literárnom svete. Kniha je založená na skúsenostiach autora, ktoré vyplývajú z leteckej pošty, lietanie a riaditeľa aeroliniek Aeroposta so sídlom v Argentína Postavy boli napísané podľa ľudí, ktoré poznal v Južnej Amerike. Najmä postava Riviére bola inšpirovaná Didier Dauratem, prevádzkovým riaditeľom aeroliniek, ktorému knihu venoval. Kniha sa stala svetovým bestsellerom a bola 2 x sfilmovaná v angličtine.

 

Obsah diela: Dej sa odohráva počas jednej noci, v čase prvých nočných letov, na letisku Aeroposta Argentína v Buenos Aires a na kapitánskom mostíku poštového lietadla, ktoré vezie poštu z Patagónie. Tri nočné lety majú pristáť na letisku v Buenos Aires a odovzdať poštu do Európy lietadlu, ktoré na nich čaká. jedno z lietadiel zastihne pri letu búrka. Pilot lietadla Fabien chce najprv búrku obletieť, ale po zistení, že sa búrka vyskytuje v oblasti 200 km okolo neho, sa rozhodne ju preletieť. S pribúdajúcim časom je však stále väčšia tma a vďaka veľkej oblačnosti nie je vidieť ani dopredu, kde sa majú každú chvíľu objaviť vrcholky Ánd, ani dolu na zemi na svetlá miest a dedín, podľa ktorých by sa mohol pilot orientovať. Jedinou záchranou pre Fabiena je jedna svetlice, ktorá na okamih osvieti krajinu pod ním, keď zostúpi pod mrakmi. Nanešťastie ale zistí, že už nie je nad pevninou ale nad morom. Vyčerpaný Fabien, sa snažia situáciu zachrániť tým, že vystúpi nad mraky a zmení kurz. Dúfa, že sa mu pošťastí doletieť nad pevninu a núdzovo pristáť na nejakom mieste. Búrka však prerušila ich rádiové spojenie s pevninou, teda nikto na zemi netuší, čo sa s ním deje a kde práve je. Medzi tým sa na zemi odohráva iný príbeh. Riviére, veliteľ letiska, je starnúci muž, ktorý si až teraz uvedomuje, že zostal vlastne sám. Premieta nad svojimi skutkami, či vždy rozhodol spravodlivo, či keď nepotrestá technika Robleta, ktorý sa prvýkrát za dvadsať rokov dopustil nedbanlivosti, či tým nepríde o svoju povesť tvrdého a dôkladného veliteľa. Rovnako tak sa bojí, aby na jeho pracovisku nedochádzalo k vzniku iných vzťahov, než ktoré plynú z povolania, ktoré on nikdy nespozná, lebo jeho osobnosť to nikdy nedovolí. Preto, keď sa inšpektor Robineau pokúsi spriateliť s pilotom Pellerin, donúti Riviére inšpektora, aby pilota potrestal, aj keď k tomu nemá vážny dôvod. Napriek tomu je, niekedy až krutý, Riviére ako starnúci šéf postavou zaujímavejšie než ako postava veliteľa. Okrem fyzickej straty síl ho zasahujú aj pochybnosti o tom, či havárie Paraguyajského letu neprispeje k zrušeniu nočných letov, za ktoré tak tvrdo bojoval a či potom nebude svojim podriadeným pre smiech. Preto sa rozhodne, aj keď jedno lietadlo práve zrejme havarovalo, vypraviť a nechať odletieť ďalšie lietadlo do Európy.

 

3.1 Charakteristika textu

Román je rozdelený na dve línie, ktoré sa spoja až ku koncu príbehu. Autor používa spisovný jazyk. Román je písaný er – formou. Veľmi často používaný filozofické prvky a premýšľa v veľa smeroch. Dôkladne tým opisuje miesta a pocity, hlavne tých ľudí, ktorí majú o letca strach. Častý je tu potom vnútorný monológ hlavnej postavy Fabiana. V knihe je potom použitá personifikácia (hviezdy sa ticho smejú), metafora (krúžok farby mesiace), prirovnanie (klesol pomaly), priamej reči, nepriame reči, vnútorné monológy i.

 

3.2 Charakteristika postáv

Rivière – Riaditeľom poštových aeroliniek v Buenos Aires. Bol vždy pekne rozhodnutý, že keď budú jeho piloti mať tvrdú disciplínu, tak môžu lietať pravidelne cez noc, bez akéhokoľvek nebezpečenstva. Keď Fabien s jeho čo-pilotom sa stratí v búrke, v Riviera sa ukáže hlboké znepokojenie, pretože táto chyba pramení z jeho nedostatku citov k pilotom. Kladie si to na vinu, a tvrdia, že je to jeho vina už od samého začiatku výcviku.

Fabien – Pilot nočného letu z Patagónie do Buenos Aires. Práve aj on pilot si kladie za vinu, že sa stratili a filozofuje nad tým, čo si asi tak ostatní pomyslia, a hlavne sám riaditeľ. Ale aj napriek tomu všetko sa pilot chová vyrovnane a zmierene. Nejaví žiadne známky stresu alebo iných traumatických výkyvov.

Robineau Robineau – Inšpektor, ktorý sa priatelí s pilóty. Práve oni nemajú v obľube Riviera a jeho neochvejnú disciplínu a naliehanie. Až po strate Fabiana sa začne priateliť s riaditeľom a začnú mať spoločné záujmy.

Pellerin Pellerin – Pilot, ktorý sa zachránil, počas veľkej búrka, kde sa Fabian stratil.

 

4. Záver

V závere svojej seminárne práce už by som chcel len zdôrazniť, že Exupéry bol jeden z najlepších francúzskych spisovateľov do teraz. Radil sa medzi spisovateľa, letca, vynálezca, humanistu, filozofmi a milovníka života. Písal o tom, čo sám prežil, a že toho veľa prežil. Ani nie z jednej tretiny som bol schopný zaznamenať jeho život.

Už od začiatku som si myslel, že jeho diela spolu nejako súvisia, a preto som si vybral túto semenárky, ale nie je tomu doslova tak. Ako sa môžete dočítať na začiatku, tak príbehy na seba nijako nenadväzujú, aj keď majú vždy podobný dej. V oboch dieloch môžeme pozorovať hlavne autorovu biografiu. Diela sa týmto skoro zhodujú, pretože v oboch prípadoch vidíme pilota, letca, ktorý stroskotá, čože sa Exuperymu stalo niekoľkokrát, a zároveň jeho obľubu vo filozofovanie, ktorú prenáša do jeho diel. Z jeho kníh potom doslova mrazí, zvlášť keď si človek uvedomí, ako skončil autor. Autor má veľký dar neskĺzava k povrchnosti, ale pritom udržať čitateľa napnutého.

Jediné, čo je stále pri Exupéryho záhadou je jeho smrť. Aj ja sám som vcelku zvedavý, či sa niekedy príde na to, ako umrel, alebo sa na to zabudne.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: