Kniha: Nana
Autor: Émile Zola
Zaslal(a): Sweetsky
Z francúzskeho originálu Nana, vydaného v r. 1880 v Paríži
Autor:
Émile Zola bol francúzsky románopisec, dramatik a literárny kritik, angažoval sa aj v politike. Zhromažďoval doma umelca a intelektuálmi s ktorými založil sumatriansku skupinu. Kvôli očierňovanie armády bol odsúdený, ale pred výkonom trestu utiekol do Anglicka. Bol jedným z predstaviteľov naturalizmu. Narodil 2. apríla 1840 v Paríži v rodine staviteľa prieplavov. Získal štipendium na lýceu Saint-Louis, ktoré však nedokončil, u maturity dvakrát prepadol z literatúry. Vystriedal rad zamestnaní. Venoval sa písaniu – po neúspechu svojich básní hlavne próze. Zola bol kvôli očierňovanie armády odsúdený, ale pred výkonom trestu stačil utiecť do Anglicka. Späť do Francúzska sa vrátil až o rok neskôr, tu tiež roku 1902 zomrel, zavraždili ho nepriatelia – upchali komín a on sa otrávil dymovými splodinami. Bol nájdený mŕtvy pod oknom, ktoré chcel otvoriť.
Nana bola napísaná 1879 v Paríži ako 9.román 20dílné séria Rougon-Macquarto – prírodovedný a sociálne dejepis jednej rodiny za 3.císařství. V tejto románovej kronike, ktorá vychádzala v časopisoch na pokračovaní si autor predsavzal zobraziť ľud. Robotníkov, vojakov, obchodníkov, buržoázii, vysokú spoločnosť, úradníkmi, prostitútky, vrahov, umelca, kňaza. V niektorých dielach kritizoval vládu, kvôli čomu skončil časopis, ktorý je uverejňoval. Niektorí tvrdili že Zola kazia dobré mravy. Avšak jeho dielo je podľa jeho slov dielom pravdy. Pred napísaním každého nového románu podnikal výpravy do prostredia, ktoré chcel zobraziť, zhromažďoval dokumentáciu všetkého druhu – napr. Svedectvo priateľov, štatistiky. Vďaka jeho priateľovi Turgenev sa veľa kníh mohlo prekladať do ruštiny. Nana sa stala bestsellerom, všade plagáty na knihu, hneď 1 deň vydania sa všetko predalo (55 tis.)
Jazyk a štýl:
Priame reči je menej, vety sú zložené, autor všetko detailne opisuje (prostredie, vzhľad i psychológiu ľudí, Píše er formou, jazyk je bohatý, objavujú sa slová hovorová, personifikácia, zastaraná slová, prirovnanie, cudzie slová (španielčina) metafory. Naturalistické rysy : postavy formované prostredím a dedičnosťou, opis drsných situácií, fyziologických javov – smrť Nany
Obsah:
Životný príbeh kurtizány Nany je súčasťou dvacetidílného románového cyklu „Rougon-Macquart“ a voľné pokračovanie Zabijaka. Dej sa odohráva v rokoch 1852-1870, teda za vlády Napoleona III, v Paríži. Román líči život dievčaťa, ktoré výchova, rodinná situácia a prostredie, v ktorom vyrastala, predurčili (podľa Zolova teórie) život parížskej kurtizány.
Začiatok celého románu sa odohráva v divadelnom prostredí, v deň, kedy má byť prvýkrát uvedená hra Plavá Venuša, s Nanou v hlavnú úlohu. Nana, hoci nemá pre spev ani tanec žiadny talent, zabezpečí úspech „zlatovlasej Venuši“ svojimi kyprými tvarmi a živočíšnu krásou. Leží jej pri nohách zástupy obdivovateľov, ktorí sú schopní pre ňu urobiť všetko. Peniaze zarobené prostitúciou posiela svojmu nemanželskému synovi Ludvíčkovi. Nana, možno nevedomky, svojím spôsobom mstí svet, z ktorého vzišla. A to prostredníctvom boháčov, ktoré finančne využije, potrápi svojimi rozmary a potom sa ich zbaví. Konzervatívny, ženatý a veľmi pobožný gróf Muffat sa tiež stane jej obeťou, hoci jej spočiatku opovrhuje. Nana si uvedomuje, že za seriózne maskou sa schovávajú muži veľmi chlipníci a mnohokrát aj hrubí, úplne rovnakí, aké poznala už vo svojom detstve. Po nejakom čase sa zamilovala do chudobného, nepekného herca Fontana a rozhodla sa žiť po jeho boku. Z Nany sa stáva verná žena, ale Fontan ju začne biť a Nana od neho utečie. Útechu nachádza v lesbickom vzťahu so svojou dávnou priateľkou sametky. S pomocou svojej prefíkaných komorné Zoe sa vracia k starému spôsobu života. Získava späť grófa Muff a zhromažďuje obrovské imanie. Tak, ako ponižoval Fontan ju, ponižuje teraz Nana všetkých mužov. Milenci, ktorí už o sebe vedia, chodia na spoločné večere a uvoľňujú si miesto u madam v spálni. Nanazačína strácať rešpekt u svojho služobníctva. Jej verná Zoe ju opúšťa. Prerába potrat. Nanin Zizi, Jiří Hugon, mladík, ktorý ju bezhlavo miluje, sa kvôli nej úspešne pokúsi o samovraždu. Priateľka sametky umiera. Nana usporiada dražbu a odíde nevedno kam. Vracia sa až po roku. Zisťuje, že jej syn Ludvíček umiera na kiahne. Onedlho, znetvorená kiahňami, umiera aj Nana, v deň, kedy začína francúzsko-pruská vojna.
HLAVNÉ POSTAVA:
Nana – prostitútka, nevyrovnaná, márnivá, často strieda nálady a pocity, neuvedomuje si, ako sa chová, myslia si o sebe, že je dobrá, obetavá a súcitná; ctižiadostivá, chce od ostatných obdiv a úctu, upína sa na jedného človeka, nešťastná, ale nie je to na nej vidieť, teatrálny, neviazaná, neobvykle krásna
Vedľajšie postavy:
Zoe – slúžka, ochotná, zmierená, obetavá, nesebecká
gróf Muffat – ľahko manipulovateľný
Sametky (jej správne meno je Satin – sme vo Francúzsku) – prostitútka, nestála
Vandeuvrese – slabý
Jiří Hugon – mladý, naivný, úprimný, nevinný
Filip – ľahko manipulovateľný
Fontan – krutý, panovačný, klamársky
Steiner – bohatý podnikateľ
Jazyk:
Autor využíva slangových, hovorových a mnohokrát až vulgárnych výrazov ( „Hnus ten Valerio! … Ach ty mrcha, desať Ľudovíta je v ťahu! … Nana, to je predsa Čupr dievča, tá jediná. Hurá, Nano! Hurá, ty suka zlatá). Využíva kontrastov (citácie – znetvorený tvár X zlaté vlasy). Veľmi často užíva priamu reč, ale objavujú sa aj pomerne rozsiahle opisné pasáže. Zola neváha popisovať aj tie najmenšie detaily, často nie príliš vábne (citácie).
Kompozícia: chronologická
Celkové tému: „prehnitosť“ vtedajšej francúzskej spoločnosti, Človek je ovládaný svojimi pudmi. Mali by sme si uvedomovať následky svojich činov. Ako sa správame k ostatným, budú sa ľudia správať k nám.