Kniha: Na vlnách TSF
Autor: Jaroslav Seifert
Přidal(a): terus
Jaroslav Seifert (1901-1986)
- Jaroslav Seifert bol český básnik, spisovateľ a prekladateľ.
- Je držiteľom Nobelovej ceny za literatúru.
- Bol členom skupiny Devětsil (združenie českých avantgardných umelcov).
- Stál na začiatku vzniku poetizmu (umelecký smer, ktorý vznikol v Československu, zameriava sa na optimizmus a hravosť).
- Básnická zbierka Na vlnách TSF bola prvýkrát vydaná v roku 1925. Radí sa do obdobia poetizmu.
Rozbor: Na vlnách TSF
- Zbierka je rozdelená na dve časti – Svatební cesta a Zmrzlé ananasy a iné lyrické anekdoty. Zbierka je zaujímavá aj z typografickej stránky, ktorú vytvoril Karel Teige (český kritik umenia).
- Literárny druh je lyrika.
- Jedna z výrazných básní sa volá Guillaume Apollinaire. Už v názve je zrejmá alúzia na francúzskeho básnika, ktorým sa Seifert vo veľa dielach inšpiroval. V tejto básni používa voľné asociácie, pomocou ktorých reťazí rozmanité myšlienky.
- „eolovou harfou je Eifelka slyš vítr událostí a krásy“ V citácii je vidieť, že Seifert nepoužíva interpunkciu a v ukázke je zreteľná aplikácia nezvyčajnej typografie (veľká medzera).
Básne vo zbierke
V básni sa nachádzajú alúzie na Apollinairovo Pásmo „Pastýřko Eifelko“. Seifert v básni spomína na Apollinaira, keď sa prechádza Parížom „Paríž je zrkadlo Európy vidím v ňom Váš úsmev“. Báseň je obohatená o pestrý jazyk, ktorý je charakteristický pre poetizmus „šklebící sa tvár vraha“ „v železných vetvách ružová baletka hrá na gitaru“. Používa anaforu „Ó mŕtvy kormidelníku“, personifikáciu „dlhé zvuky mávajú krídlami“, hyperbolu „stretol som na uliciach tisíc žien“, místopis „rozlúčil sa s Parížom“, metaforu „Paríž je zrkadlo Európy“.
Ďalej som si vybrala báseň Svatebná cesta. Báseň má voľný verš a je opäť bez interpunkcie. Nachádzajú sa v nej mnohé presahy „a potom snívať – nad krehkým príborom“. V básni sa snaží autor vyjadriť pominuteľnosť a krehkosť manželstva „to šťastie manželské je ako krehké sklo“. Výrazný je motív vlaku Wagons lits „ach Wagon lits vagóny svadobné“, symbolizuje rýchlosť a v básni prenesene nestálosť manželstva. V posledných troch veršoch básnik používa anaforu „ó“. Autor v básni vyjadruje svoju neveru v manželský zväzok, svoj názor sa snaží podať žartovne „POZOR SKLO! POZOR NEKLAPAT!“. V básni sa vyskytuje zaujímavý epiteton „medový mesiac“.
Ďalšia báseň sa volá prístav. Báseň je originálne riešená z typografickej stránky – na začiatku slôk je tučne a veľkým písmom napísané slovo, ktoré je pre danú sloku ústredné „KOTVA“ „NOC“. Na jednotlivé slová nadväzujú sled autorových voľných asociácií. Kotva v básni symbolizuje nádej. Autor sa snaží opísať exotické prostredie „groteskné žirafy šli“. Výrazný je motív mora a putovania „mŕtva ústřica stúpa k lodi hore“. Používa místopis „Singapur“ alebo alúziu na Napoleona „fľaša vrhala tieň cisára Napoleona“.
Báseň Počitadlo je kaligram (obrazová báseň). V nej je zrejmý erotický náboj „Tvoje prsia sú ako jablko z Austrálie“. V básni autor prejavuje svoj kladný postoj k ženskému telu „ako rád mám toto počitadlo lásky“.
Báseň Básnik zachytáva postoj básnikov k životu, ktorý je väčšinou negatívny. Súčasne spomína fakt, že si často pripadajú starší, ako sú „mladosť, ktorá je mŕtva“. Autor situáciu odľahčuje veršom „zatiaľ mu ešte tečie po brade mliečna dráha“.
Báseň Horúčka zobrazuje chorého človeka (pravdepodobne je ním sám Seifert). Pod vplyvom horúčky opisuje čitateľovi svoje momentálne pocity „diablovia v pekle zimnicou umierajú“. Pod každou slokou sa nachádzajú „poznámky pod čiarou“, ktoré dotvárajú situáciu a pôsobia na čitateľove zmysly „krv rtut a vôňa“. Na konci básne je autor natoliko omámený horúčkou, že sa mu zjavuje blud „neznáma dievčina k nemu pristupuje“, ale nakoniec si uvedomí, že to bolo len blúznivé „Ach nie To je len prízrak“.
Zbierka Na vlnách TSF je typická pestrou slovnou zásobou autora, hravosťou, fantáziou, voľnými asociáciami, absenciou interpunkcie a kaligramami. Seifert sa v básňach venoval rozličným témam (more, žena, láska, exotika, námorníci, lode, Paríž), ktoré zobrazuje veľmi originálne. Názov zbierky TSF (Telegraphie sans fil) alebo Bezdrôtová telegrafia vyjadruje modernú dobu, rýchlosť a neotřelosť.
„Vlny a vlny sa vlní a vlní
a na brehu zhynú“