Kniha: Modlitba za Katarínu Horovitzovú
Autor: Arnošt Lustig
Pridal(a): Martin
OSNOVA:
1. Všeobecné informácie
a) Arnošt Lustig
b) Modlitba za Katarínu Horovitzovú
c) prvé vydanie v roku 1964, V roku 1965 bol natočený česko-slovenský televízny film Modlitba za Katarínu Horovitzovú, réžia: Antonín Moskalyk,
Arnošt Lustig v knihe reaguje na skutočnú udalosť z druhej svetovej vojny, keď pod zámienkou slobody vymáha nemecká ríša finančné obnosy od židovských zbohatlíkov.
d) Český prozaik, publicista, scenárista a autor rozhlasových hier. Zaradil sa k autorom tzv. druhej vlny vojnovej prózy. Narodil sa v rodine židovského maloobchodníka. Detstvo prežil v Prahe, a z rásových dôvodov bol vylúčený zo strednej školy. Učil sa krajčírom. Prežil koncentračné tábory Osvienčim a Buchenwald. V roku 1945 sa mu podarilo ujsť z transportu smrti. Po vojne študoval žurnalistiku. V roku 1968 odišiel do Juhoslávie, potom sa usadil v USA, kde prednášal film a literatúru. Jeho tvorba má autobiografické rysy, je ovplyvnená jeho skúsenosťami z vojny. Hlavnými hrdinami tvorby sú predovšetkým Židia – deti, dospelí, starci, veľmi často ženy.
Ďalšie diela:
Noc nádeje
Diamanty nocí
Ulica stratených bratov
Dita Saxová – novela
Horká vôňa mandlí – poviedky
Miláčik – román
Krásne zelené oči – román
2. Zaradenie diela
a) Literárny druh: – epika
b) Literárny žáner: – novela
c) Umelecký smer: – druhá vlna vojnovej prózy (50. a 60. roky)
d) Funkcia lit. diela: – informatívna
Z knižky som sa dozvedela ako bol život vo zvláštnom tábore. Názor je taký, že ľudia čo si prešli tábory majú niečo za sebou. A v knižke je značne vidieť manipulovanie s ľuďmi.
3. Literárny rozbor diela
a) Plán jazykový
- Použitá je spisovná čeština, výskyt hanlivých výrazov, ktoré používa väčšinou Emerich Vogeltanz
- Použité je príslovie (Kto inému jame kopá, sám do nej padá. Ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva.)
Ďalej hodne použitá priama reč.
b) Plán tématický
- Téma – Zlé zaobchádzanie so Židmi a manipulovanie s nimi.
- Postavy:
Katarína Horovitzová – Židovka, 19-ročná tanečnica, je tichá a statočná, na ceste je donútená si vziať Hermana Cohena, aby mohla byť prepustená, verí, že je všetko dobré a že všetko vyjde, nakoniec však zistí, že všetko bola lož, mala 6 sestier (Soňa, Ludmila, Irena, Eva, Viera, Lea)
Herman Cohen – je hovorcom obchodníkov, vykúpi Katarínu Horovitzovú aby ju oslobodil, je rozumný ale musí poslúchať rozkazy Nemcov, ktorým sa nakoniec úplne odovzdal
Bedřich Brenske – veliteľ, cieľavedomý, krutý, dokáže manipulovať s ľuďmi, chce od Židov vymámiť peniaze a potom ich poslať do plynu, naslibuje im, že môžu oslobodiť aj rodinu pričom im lže, chce len peniaze
rabín Dajem z Lodže – spieva mŕtvym ženským vlasom, stále sa modlí za Katarínu Horovitzovú, má ju rád a chcel by jej pomôcť, pri obrade jej naznačuje, že jej rodina je mŕtva, tým že spieva o mŕtvych
krejčí – robí oblečenie pre Hermana Cohena a Katarínu Horovitzovú, snaží sa jej pomôcť a nechá jej napísať vzkaz pre rodinu na dno kufra, za to je však za trest priradený do komanda Bedřichom Brenskem
Rappaport-Lieben – z Chicaga, majiteľ akcií tamojších jatiek, vlastnil veľký kabaretný dom Gondola, už dopredu vedel, že to čo im napovedal Brenske, je lož, na všetko sa ozval a mal pripomienky a doplatil na to, bol zastrelený
- Prostredie: vo vlaku, v koncentračnom tábore,
- Dej:
Jedného dňa bolo zajaté Nemeckom 20 židovských obchodníkov, ktorí emigrovali pred vojnou do Ameriky, a boli prevezení do zajateckého tábora. Tam sa ich ujíma veliteľ Bedřich Brenske, ktorý však dostáva za úkol z nich dostať čo najviac peňazí, ktoré majú uložené na kontoch a sľubuje im za to deportáciu do USA. Keď prišiel nový transport, Katarína Horovitzová z neho vystupovala unavená a vyplašená. A svojmu otcovi hovorila, že nechce zomrieť. To počul Herman Cohen a prišlo mu to tak zvláštne, že ju chcel hneď vykúpiť z transportu a že za ňu bude platiť. Brenske s tým súhlasí, aby sa k skupine 20 obchodníkov pripojila ale pod podmienkou za sto tisíc frankov. Katarína bola mladá tanečnica, vyzerala ešte ako dieťa a Cohenovi sa páčila. Už od 12 rokov tancovala namiesto učenia a bývala za to bitá. Ona išla inou cestou než jej rodina, ktorá bola zplynovaná hneď potom čo si Brenske odviedol Katarínu z rampy. Cohenovi sa tak páčila, že pre ňu nechal ušiť šaty a kabát aby bola dobre vybavená na deportáciu. Chcela po Cohenovi, aby takisto vykúpil jej rodinu, ale nemala odvahu mu to zatiaľ povedať ani nevedela, že už je jej rodina už dávno mŕtva. Krejčí jej priniesol nejaké šaty a ušil kabát. I on vie, že je jej rodina mŕtva a je mu Kataríny ľúto, preto ju poprosí, aby rodine predala vzkaz, ktorý napíše na dno kufra. Potom sa vydávajú na dlhú cestu vlakom do Hamburgu. Počas cesty je každá pečlivo strážená dvoma strážnikmi u dverí do kupé a Brenske sa z každého obchodníka snaží vymámiť peniaze. Katarína je však cestou donútená si vziať Hermana Cohena, aby bola zaradená do jeho pasu, pretože svoj pas nemá. Preto sa musí vrátiť späť do tábora. Oddáva ich rabín Dajem, ktorý spieva smútočnú pieseň, ktorou naznačuje Kataríne, že jej rodina je mŕtva. Trasa transportu sa mení, nejdu cez Nemecko, ale cez Švajčiarsko, kde mali obchodníci svoje kontá. Na hraniciach so Švajčiarskom im Brenske povedal, aby sa všetci svliekli a išli do očistnej miestnosti, aby sa zbavili nečistôt. Tam, do tej doby naprosto nevinná a naivná Katarína pozná, že je koniec, že už nemajú žiadnu šancu, a keď má nahá tancovať pred nemeckým vojakom, vytrhne mu zbraň a dvoch vojakov zastrelí. Potom je zavretá s obchodníkmi do sprchy, kde čakajú že potečie voda. Pri tom však zisťujú, že netečie voda, ale je cítiť plyn. Pomaly všetci umierajú, v tom sa otvoria dvere a v čele s Brenskym je spousta ďalších vojakov, ktorí Katarínu postrelia kulometom priamo do srdca. Brensky ju potom nenechá spáliť ako ostatných obchodníkov, ale nechá si jej telo a nechá ho vystaviť v sušiarne. Kde jej rabín Dajám spieva a hladí. Potom sú jej krásne čierne vlasy použité na matrace. A rabín sa len díval ako horí jej telo.
c) Plán kompozičný
- Vyprávač – er forma
- Kompozícia – chronologická
- Členenie textu – 3 kapitoly