Francúzsky renesančný mysliteľ, humanista, spisovateľ a filozof, autor esejí
📝 Život
Michel de Montaigne sa narodil na zámku Montaigne v Saint-Michel-de-Montaigne, v Akvitánsku na juhozápade Francúzska. Jeho otec, Pierre Eyquem, bol obchodník a starosta Bordeaux, ktorý sa vypracoval z chudobných pomerov. Matka, Antoinette de Louppes de Villeneuve, pochádzala zo španielsko-židovskej konvertitskej rodiny. Montaigneovo detstvo bolo netradičné. Jeho otec veril v dôležitosť prirodzeného vzdelávania a najal nemeckého lektora, ktorý s Michelom hovoril iba po latinsky. Až do svojich šiestich rokov Montaigne nepočul francúzštinu, čo malo významný vplyv na jeho vzťah k jazyku a mysleniu. Po tomto období študoval na Collège de Guyenne v Bordeaux, jednej z najlepších škôl tej doby. Neskôr študoval právo a v roku vstúpil do parlamentu v Bordeaux, kde pôsobil trinásť rokov. Počas tohto obdobia sa spriatelil s humanistom Étiennem de La Boétie, ktorého predčasná smrť mala naňho hlboký dopad. Toto priateľstvo a strata priateľa ho inšpirovali k úvahám o živote, smrti a ľudskej prirodzenosti, ktoré sa stali základom jeho neskorších esejí. Po otcovej smrti zdedil rodový majetok a zámok Montaigne. Rozhodol sa stiahnuť z verejného života a venovať sa štúdiu a písaniu. V zámockej veži si zriadil pracovňu, ktorú nazval svojou „citadelou“, kde sa mohol nerušene venovať svojim myšlienkam. Tu napísal svoje najznámejšie dielo, Eseje. Toto dielo, ktoré neustále rozširoval a prepracovával, sa stalo odrazom jeho intelektuálnej cesty a skúmania seba samého. Počas písania Esejí Montaigne niekoľkokrát cestoval po Európe. Navštívil Taliansko, Nemecko, Švajčiarsko a Rakúsko. Tieto cesty mu poskytli nové skúsenosti a pohľady na rôzne kultúry a zvyky, ktoré obohatili jeho dielo. V Taliansku ho obzvlášť fascinovala antická kultúra a renesančné umenie. Po návrate z ciest sa aktívne zapojil do politického života. Bol dvakrát zvolený za starostu Bordeaux, čo svedčí o jeho vážnosti a rešpekte, ktorý si u spoluobčanov získal. Napriek politickým nepokojom a náboženským vojnám, ktoré v tej dobe sužovali Francúzsko, sa snažil o mier a zmierenie medzi katolíkmi a protestantmi. Jeho múdrosť a rozvaha boli v týchto ťažkých časoch cenné. Posledné roky svojho života strávil na svojom zámku, kde sa venoval dopĺňaniu a úpravám Esejí. Toto dielo sa stalo jeho životným dielom a odkazom pre budúce generácie. Zomrel vo veku počas omše vo svojej zámockej kaplnke.
✍️ Charakteristika a štýl tvorby
Eseje sú jedinečným literárnym dielom, ktoré kombinuje filozofické úvahy, autobiografické prvky a postrehy zo sveta okolo autora. Montaigne v nich skúma širokú škálu tém, od ľudskej prirodzenosti a morálky cez politiku a vzdelanie až po každodenné záležitosti. Jeho štýl písania je osobný, neformálny a konverzačný. Často používa anekdoty, citáty a príklady zo svojho vlastného života, aby ilustroval svoje myšlienky. Dôležitým prvkom jeho štýlu je skepticizmus a neustále spochybňovanie zabehnutých názorov. Montaigne sa nepretvaruje, že má všetky odpovede, ale skôr kladie otázky a nabáda čitateľa k vlastnému premýšľaniu. Jeho eseje nie sú systematickým výkladom filozofie, ale skôr mozaikou myšlienok a postrehov, ktoré odrážajú jeho intelektuálnu cestu a hľadanie pravdy. Montaigneov jazyk je živý, obrazný a plný vtipu. Majstrovsky ovláda rétoriku a využíva rôzne štylistické prostriedky, aby upútal čitateľovu pozornosť a udržal ho v napätí. Jeho eseje nie sú suchopárnym akademickým textom, ale pútavým čítaním, ktoré oslovuje aj dnešného čitateľa. Dielo je preniknuté humanistickým duchom a vierou v ľudský rozum a schopnosť poznania. Zároveň však Montaigne zdôrazňuje krehkosť ľudského života a dôležitosť užívať si prítomný okamih.
👥 Literárni súčasníci
François Rabelais (Gargantua a Pantagruel), Pierre de Ronsard (Ódy), Joachim du Bellay (Obrana a oslava francúzskeho jazyka)