Kniha: Meno ruže
Autor: Umberto Eco
Pridal(a): Verca
Umberto Eco
- *5. 1. 1932
- považovaný za najväčšieho predstaviteľa postmodernizmu
- na želanie otca študoval právo, ale nedokončil
- venoval sa stredovekej filozofii a literatúre (získal doktorát zo stredovekej filozofie)
- stal sa lektorom na univerzitách
- získal mnoho ocenení prestížnych svetových univerzít
- dvakrát navštívil Prahu (r 2000 prevzal cenu Nadácie Havlových VÍZIA 97)
Ďalšie diela autora:
-
- Foucaultovo kyvadlo – román
- Ostrov včerajšieho dňa – román
Literárne historický kontext
Talianska literatúra – neorealizmus
- vznikol na začiatku 20. storočia
- dôraz kladený na každodennú realitu
- detailne a pravdivo vykreslený život v Taliansku
- je zameraný na bežných ľudí a bežné problémy
- zachytenie vnútorného konfliktu viny a snahy prežiť
- kritický postoj k fašizmu
- neorealizmus ovplyvnil hlavne literatúru a film
Postmodernizmus
- smer konca 20. storočia
- dvojúrovňový – je to čitateľné ako pre bežného, masového čitateľa, tak aj pre náročných čitateľov (epická zložka + úvahová zložka)
- dôraz je kladený na jazyk, ktorým je dielo písané
- nucenie k zamysleniu
- úryvky z iných diel a odkazy na iných autorov
- spájanie rôznych funkčných štýlov a slohových žánrov do jedného celku
Ostatní autori tohto obdobia:
- Alberto Moravia – Horalka
- William Styron – Sofiina voľba
- Samuel Becket – Čakanie na Godota
- Vladimír Nabokov – Lolita
Rozbor diela: Meno ruže
- Literárny druh: epika, próza
- Literárny žáner: detektívny, historický a filozofický román
- Literárny smer: 1. polovica 20. storočia, talianska literatúra – neorealizmus, postmodernizmus
- Doba dej: 14. storočie (1327)
- Prostredie dej: Benediktínske opátstvo v severnom Taliansku
Celková charakteristika:
- Epický román opisujúci udalosti odohrávajúce sa na severe Talianska v oblasti politickej a teologickej. 7 kapitol po dňoch (pripomína Dekameron), ďalej sú dni delené podľa udalostí a mníšskych zvyklostí (napr. večerná omša, nájdenie mŕtvoly atď.)
Téma (hlavná myšlienka diela):
- vyšetrovanie vrážd v kláštore
Kompozícia:
- písané formou kroniky
- členené do 7 kapitol (podľa 7 dní) a tie sú ďalej delené na podkapitoly podľa denného poriadku benediktínov – význam čísla 7 (7 dní, 7 rán, 7 vrážd), premyslená kompozícia, dôležitosť symbolov
- dve roviny románu: hlavný príbeh je prekladaný filozofickými a teologickými pasážami (syžet – schéma diela a filozofujúce stati)
- retrospektíva (vyprávanie formou spomienok)
- dôležitosť dialógov
Výstavba textu:
- včlenené úvahové a teologické pasáže
- vyprávanie až líčenie, forma kroniky
- prejavy k čitateľovi
Spôsob vyprávania:
- ich-forma (mnich Adso)
Slovná zásoba:
- jazyk spisovný, archaizmy, latinské pasáže i iné citácie
Charakteristika hlavných postáv:
- Adso z Melku – mladý, naivný a zvedavý mních, hrdina vyprávajúci príbeh, autor rukopisu, sprevádza svojho učiteľa
- Vilém z Baskervillu – jeho učiteľ, geniálny, racionálne uvažujúci človek, bývalý inkvizítor, má vyšetriť vraždy v kláštore, pozoruje okolie – napriek tomu mu k riešeniu viac dopomôže náhoda
Ďalšie postavy:
- Jorge – starý, slepý kňaz, bývalý knihovník
- Berengar – knihovníkov pomocník
- Salvator – znetvorený mních
- Bengt – mních, ktorý sa chcel stať knihovníkovým pomocníkom a pomáhal Vilémovi s prípadom
- Umbertino – utekajúci františkánsky mních, ktorý bol vyhlásený za kacíra
- Opat Abbone
- Knihovník Machaliáš
Dej:
Príbeh má rámec rukopisu, ktorý je po rokoch nájdený a preložený. Starý Adso v ňom retrospektívne opisuje udalosti, ktoré zažil ako mladík, keď sprevádzal Viléma, svojho učiteľa, na cestách.
Dorazili do benediktínskeho severotalianskeho opátstva, kde sa v najbližšej dobe má ziť pápežská a cisárska strana. Došlo tu k vražde, ktorá musí byť do príchodu delegácií vyriešená.
Vilém sa zoznamuje so životom v kláštore, najdôležitejšia je strážená knižnica – kvôli svojej architektonickej zložitosti je nazývaná labyrintom, vojsť do nej smie len knihovník a jeho pomocník.
Druhého dňa je pri rannom bohoslužbe nájdený ďalší mŕtvy. Podivný spôsob smrti ponúka spojitosť so zjavením svätého Jána, Apokalypsou.
V noci vniknú do knižnice. Keď objavia zaujímavé knihy, niekto im prekazí čítanie, ukradne Vilémovi okuliare a utieči.
Jeden z mníchov chýba a je nájdený zavraždený – spôsob zodpovedá predpoveďanému a v jeho kutne sú nájdené okuliare. Všetci mŕtvi mali tiež čierne brieška prstov a jazyk. Existuje taký jed, ale pred rokmi bol zcudznený.
Noc tretieho dňa sa do knižnice vydáva Adso sám, bezvýsledne. Cestou späť zachráni mladú dievčinu pred znásilnením v kuchyni, tá ho zviedie a on zhreší – aj po rokoch na to spomína s silnými zážitkami.
Deň štvrtý. Prichádzajú obe delegácie. Po zistení viacerých informácií sa opäť vydávajú do knižnice, ale opäť nič nenájdu. Onda chudobná dievčina je opäť v opátstve, je dopadnutá s diablovými symbolmi a musí byť upálená.
Piaty deň sa objaví hľadaná kniha, ale skôr než sa k nej Vilém dostane, jej vlastník je zabitý a kniha je zcudzená. V miestnosti je nájdený vrah, všetky dôkazy k nemu ukazujú, je odsúdený k upáleniu.
Obidve delegácie odchádzajú – nedosiahli výsledku. Na rannú omšu umiera ďalšia obeť. Šifra k otvoreniu tajnej miestnosti v knižnici je náhodou odhalená, a tak sa Vilém a Adso naposledy vydávajú dovnútra. Nájdu tam Jorgeho, bývalého knihovníka a teraz slepca. Ten im vypráva o svojich zámeroch, je presvedčený, že Boh je na jeho strane, potom sa pokúsi Viléma knihou tiež otráviť, ale keď je prelstený, pokúša sa po tme utiecť. Vilém ho však srazí k zemi a zabije. Tiež u toho shodí svietilňu a rozpúta tak požiar. Opatstvo horí nasledujúce 3 dni. Mnísi sa presúvajú inde. Vilém a Adso sa rozchádzajú.
Filmová adaptácia:
- Meno ruže (Jean-Jacques Annaud)