Kniha: Márinka
Autor: Karel Hynek Mácha
Zaslal(a): masjanja
Úvod autora: … český básnik a prozaik, predstaviteľ českého romantizmu a zakladateľ modernej českej poézie.
Úvod diela: … vytvoril Karel Hynek Mácha v roku 1833 a prvýkrát vyšla v časopise Kvety. Prvého knižného vydania – rok 1835 ako súčasť súboru autobiografických poviedok Obrazy zo života môjho. Námetom bola autorovi nešťastná láska k chorých, umierajúcich dievčaťu.
Celková charakteristika diela
literárny druh: lyricko-epický
literárny žáner: poviedka
Obsah: (hlavná téma, vedľajšie témy, motívy + ich zmysel)
Hlavná téma knihy je nešťastná nenaplnená láska. Hlavnou postavou príbehu je Hynek. Príbeh začína jeho prechádzkou v parku, kde sa stretne s žobrákom, ktorý mu odovzdá písania. Je od akési Marinko, jeho dcéry, ktorá obdivuje jeho dielo. Mácha dievča navštívi a spozná, že je veľmi chorá. Napriek tomu sa do nej zamiluje. Chce však vykonať cestu do Krkonôš za svojím chorým priateľom aj napriek ich lásku, a preto sa musí rozlúčiť. Márinka sa bojí samoty, pretože cíti, že ho už nikdy neuvidí, pretože čoskoro zomrie. Po návrate študent zistí, že Márinka zomrela, a stáva sa len účastníkom jej pohrebe. Príbeh končí smrťou Marinčin otca.
Téma vedľajšej: je život a vzhľad v tej dobe jednej z najchudobnejších štvrtí Prahy, štvrti na Františku v kontraste s krásou nielen Marinko, ale aj Kanálské záhrady v oveľa bohatšia časti v mieste dnešných Vinohrad.
Motív smrti a krásy ale zároveň márnosti lásky, ktorá je prerušená smrťou, motív cti: Mácha musí za priateľom, pretože to sľúbil
Postavy
Charakteristika postáv: vzhľad popisovaný priamo, charakter nepriamo
Hl. postavy:
Marinka – krásna, čiernovlasá dievčina, rozvážna, smutná, zmierená s osudom, obdiv Máchu
Hynek – hl. postava, zamilovaný ->Marinka, starostlivý (ide navštíviť chorého kamaráta)
Marinčin Otec – žobrák
Lyrický subjekt – autor sa stotožňuje s rozprávačom = ich forma, dokonca rovnaké meno, cíti hlboký smútok
Prostredie
Zachytené pomerne podrobne, prostredie skutočné, presne daná lokácia – Praha (Franitšek, Kanálská záhrada)
Dôraz kladený na obsiahle a idealizované opisy prírody
Autor sa vymyká romantickému štýlu písania tým, že určuje presné časové údaje – rok aj deň
Atmosféra: ponurá, smutná .. človek má pocit bezvýchodiskovosti, želá si, aby mohli tí dvaja spolu žiť …. viac sa spoznať
KOMPOZÍCIA
Kompozičné princípy
– chronologický
kontrasty:
– kontrast krásne mladé dievčatá, ktorá umiera, chudoba X umenia v podobe piana
– kontrast chudobné štvrte na Františku X krásna Praha
– opakovanie popisu Marinčin otca v kľúčových momentoch – Kanálská záhrada, u Marinka, pohreb
Spojenie jednotlivých tematických častí: tesné – má logiku, príčina – následok
Vnútorná výstavba deja
1. úvod
Autor nás uvedie do deja spôsobom lyrickým.Každý krásny cit má k sebe cit jemu opačný + popis Kanálské záhrady
2. zápletka
Hynek dostáva list, stretáva Marinka, dozvedá sa, že umrie, chcú, aby ich čas strávený spoločne trval večnosť
3. vyvrcholenie konfliktu
Hynek sa vracia z Krkonôš na Marinčin pohreb
4. záver
otecko Marinka sa zabil
Jazykové prostriedky
útvary jazyka: jazyk spisovný
štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby:
V snahe o bohatší výrazové prostriedky vytvára zložená prídavné mená. Mnohé slová použité v poviedke vyznievajú v dnešnej dobe archaickým dojmom, avšak v čase Máchovom sa koľkokrát jednalo o novotvary, prípadne slová prevzatá krátko predtým z iných jazykov (napr. „Zápach“ – prevzaté z poľštiny, znamenal vôňa). Taktiež význam niektorých použitých slov sa od doby spísania diela zmenil, zatiaľ čo vtedy išlo o spisovná alebo prinajhoršom hovorová slová, dnes majú hanlivý význam. Ak si uvedomíme dobu, keď poviedka vznikala, neprekvapí nás vhodne vložené nemeckej vety, ktoré dokresľujú vtedajší dvojjazyčnosť pražského prostredia. K oživeniu prispievajú aj krátke úryvky textov ľudových piesní, ktoré Marinka spieva.
Samozrejme ako vo všetkých romantických dielach je dôraz kladený na obsiahle a idealizované opisy prírody a prostredia, v ktorom sa dej odohráva. To sa autorovi darí aj pri popise chudobnej štvrti na Františku, ktorá tak vyznieva síce ako špinavá, ale zároveň si nesie svoje určité čaro a romantického ducha. V kľúčových momentoch poviedky sa doslovne opakuje popis vzhľadu Marinčin otca.
Lexikálnej prostriedky – obrazná pomenovanie
Syntaktické prostriedky
druh viet
typ viet
slovosled: Autor používa ako výrazové prostriedky, a to aj v prozaických častiach, z dnešného hľadiska poprehadzované slovosled.
OKOLNOSTI VZNIKU DIELA
Sociálne-historický kontext
1. pol. 19. st
Literárne kontext
30. roky 19. st – český romantizmus
iní autori tohto obdobia: Josef Kajetán Tyl (vlastenecký romantizmus) x Mácha (subjektívne romantizmus), KJ Erben, B. Němcová
Život a dielo autora (zaujímavosť, NE životopis!)
– podieľal sa na spoločenskom dianí
– pôsobil v divadle J. K. Tyla
– putoval po Čechách – miloval Krkonoše (premietnuté v diele)
Dielo:
- Ohlasy zo života môjho
- Marinka -próza, Lyrizovaná próza (málo děje- v pozadia,
- Večery na Bezdězu dôraz na emócie
- púť Krkonošská -v duchu romantizmu-otázky života X smrti,
- cigáni záhadné postavy
- kat
- Máj- poézie
VPLYV DIELA
Dobovú kritikou nebola poviedka kladne prijatá. Najviac vtedajším kritikom vadilo zobrazenie chudunkého prostredia štvrti na Františku.
Dej:
Poviedka je rozdelená, podobne ako napríklad opera, na päť častí:
Ouvertúre: je Veršovaná a vyjadruje básnikovej pocity pri májovom západe slnka.
Dejstvo prvý: Každý cit má k sebe cit jemu odporný (prvý bozk – posledné).
Popis Kanálské záhrady. Popis rôznych ľudí (hemženie ľudstva), prechádzajú sa. Rozprávač tadiaľ kráča sám. Vníma posmutn. atmosféru v kontraste s nádhernou prírodou v máji. Popis žobráka – stojí na mieste kde nie sú ľudia. Prečo? Stojí na vedľajšej ceste a príležitostne niekomu hrá na husle a niekomu nie. Tým presne odhaduje, kto mu dá almužnu a kto nie. Autor okolo neho tiež prejde, ale žobrák sa zachová úplne nečakane a dá mu list. Písaný ženskú rúk, list ho žiada, aby ju rozprávač navštívil v jej byte – že má rada jeho práca – list plný zármutku (chorá na suchoty). Dôvera vo rozprávača – dlho ho už pozná. Žobrák je otec dievčaťa.
Intermezzo: ospevovanie hviezd na nočnej oblohe
Dejstvo druhé: Rozprávač sa chystá na návštevu dievčatá na Františku. Netypické pre romantizmus (udania dňa i roka). Detailný popis Marinko, keď ju nájde. Chudobná, pretože matka jej zomrela a teraz žije s macochou, ktorá sa k nej nespráva dobre + otec žobre. Ukazuje sa, že sa Hynek aj Marinka poznali dávno – porozumeli si bez zavolania. Marinka je ale chorá a musí zomrieť za nedlho. On zase opúšťa krajinu ďalšie deň na púť do Krkonoše za chorým priateľovi. Marinka hrá na piano – veľmi smutne. Uvedomuje si, že keď sa Hynek vráti, ona už bude mŕtva.
Autor sa vracia späť do Prahy až v septembri a prichádza práve na Marinčin pohreb. Po ňom hrá Marinčin otec vo veľkom smútku na cintoríne na husle. Asi za mesiac ho potom ľudia nájdu utopeného na brehu rieky Vltavy medzi mlyny.
Finale: Vale láskou ošemetná: opäť veršované a vyjadruje básnikovej smutné rozlúčka so zosnulou mladou dievčinou.
Ako by sa ich vzťah vyvíjal keby nebol prerušený v začiatku tragickú chorobou? Autor nás necháva si to domyslieť.
Charakteristika – Marinka:
Postava Marinka v Máchově diele vo mne budí zvláštne pocity.
Dievča je to nádherná, s tvárou bledú a vlasy čiernymi ako eben, ktoré nosia stočené v lokniach, spadajúcich na ramená. Oblieka sa veľmi jednoducho, často v bielych alebo bledo modrých plátenných šatách. Jej zovňajšok akoby odrážal dvojaký – jej vznešenosť aj chudobu. Vyziabnutý tvár zdobili výrazné lesklé čierne oči. Jej jemné červené pery a vpadnuté líca umocňovali jej smutný výraz. Smútok jej pridával na kráse, smútok bol jej súčasťou.
Marinka bola rozvážna. V živote sa musela naučiť čeliť odvážne najrôznejším úkladom osudu, či už to bola smrť jej matky, alebo jej vlastné smrteľná choroba. Statočnosť jej upevňovala charakter a nežnosť jej dodávala na pôvabe.
Zodpovedala úprimne. S ostatnými ľuďmi, vrátane svojej macochy, dobre vychádzala. Svoju nespútanosťou v oblasti prejavu sa dostala neraz do ťažkostí.
Hudba bola niečím, čo zbožňovala. Spevom vyjadrovala svoje pocity – bolo to pre ňu prirodzené.
Odchod človeka, ktorého pravdivo milovala, ju zarmútilo, rovnako tak, ako skutočnosť toho, že až sa on vráti, nebude už ona medzi živými.
Jej krása bola ohromujúca, jej osud však nevyhnutný.