Mamička – rozbor (obsah)

 

Kniha: Mamička

Autor: Jaroslav Seifert

Pridal(a): Patriot

 

Jaroslav Seifert

• Český básnik, spisovateľ, novinár a prekladateľ.
• Národný umelec, spoluzakladateľ poetizmu.
• Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1984).
• Pracoval ako redaktor mnohých novín a časopisov Rudé právo, Rovnost, Sršatec, Reflektor.
• Seifert tiež pôsobil ako zamestnanec Ľudového domu.
• Hoci pôvodne proletár (komunista) a od 1929 člen KSČ, uchováva si po roku 1945 zreteľný odstup od KSČ (bol od komunistov vyhodený) a stáva sa symbolom demokratickej tradície pripomínajúcej 1. republiku.
• Zomrel na zlý zdravotný stav.

 

Literárne-historické pozadie

• Nucené budovanie socializmu, komunizmus
• Zväz československých spisovateľov.
• Preferovanými témami boli práca, továrne, stroje, kolektívne vedomie, budovateľské úsilie, glorifikácia Sovietskeho zväzu, J.S.Stalina či K.Gottwalda – robotníci, komunisti

 

Poetizmus

• Literárny smer, ktorý vznikol v Československu (výlučne český avantgardný smer)
• Cieľom poetizmu bolo úplné oprostenie sa od politiky a optimistický pohľad na svet
• Štýl rozvíjajúci lyriku a hravosť
• Odstránená interpunkcia
• Básne všedného dňa, opisujú bežné veci
• Zameriavajú sa na radostné okamihy
• Hlavná emotívna stránka

 

Rozbor diela: Mamička

• Obdobie: povojnové obdobie 20. storočia
• Literárny druh: lyrika
• Literárny žáner: spevná intímna lyrika, milostná lyrika

 

Charakteristika diela:

• Verše prečistené láskou k matke a spomienkami na detstvo
• Námět: láska
• Motív: láska k svojej mamičke, autorovo detstvo
• Postupy: retrospektívny (autor sa spomína na svoju matku); vzťah dejových línií je rámcový; napätie graduje

 

Jazykové prostriedky:

• Rôzne druhy rýmov v rôznych básňach
• Citovo zafarbené slová
• Jednoduché verše
• Melodičnosť
• Spevnosť
• Prechodníky
• Cudzie slová (mokka)
• Hovorová čeština (strejček)

 

Časopriestor:

• Prostredie: miesto nie je jasne určené; v dejoch sa premieta celý autorov život; historické súvislosti

 

Postavy:

• Sú obsiahnuté v jednotlivých básňach.

 

Obsah diela:

Mamička je pôsobivým vyznaním lásky k matke ako ochránkyňke života a domova. Vrací sa do svojho detstva, spomína na rodný kraj, mamičku a svoje mladosť. Seifert tému mamičky nepoužil po prvýkrát, ale tu je zobrazená na vrcholnej umeleckej úrovni. Básnikova matka je vyobrazená ako prostá, tvrdo pracujúca žena, ktorá je uštvaná pracou a vyčerpaná životom; zároveň je však symbolom istoty a lásky, v ktorej je chudoba vyvážená jemnosťou a čistotou ľudských vzťahov a pocitu bezpečnosti.

Seifert opisuje ťarchu doby a ľudské tragédie žižkovských obyvateľov, napriek tomu však verše pôsobia vrelo a teplo. S veľkým zaujatím podáva čitateľovi aj bežné veci. Vykresľuje maličkosti zo všedného života tak, že si ich dokážeme živo predstaviť. Je schopný vylíčiť vzťah dieťaťa a matky, bez veľkých slov – dokáže sa znovu vžiť do role malého chlapca, ktorý píše mamičke svoj prvý list.

 

• U okna
  Mamička sedí u okna a plače. Autor sa jej pýta prečo a ona odpovedá vyhýbavo („Až nebudú jedného razu stromy kviesť.“).
• Večerná pieseň
  Keď bola veselá a spokojná mamička, bol veselý celý svet. Básnik spomína aj na chvíle, keď mu mamička ukladala k spánku.
• Vlaky
  Báseň rozpráva o vlakoch, ktoré prechádzajú pod oknami domu. Ich dym ničí kvetiny v oknách. Mamička o ne však stále pečuje.
• Maminčina kytica
  Autor našiel veľký album. V ňom sú fotografie z mamičininho vydania. Na fotografiách si mamička k sebe tiskne kyticu ruží.
• Ukolievanka
  Báseň obsahuje ukolievanku, ktorú mamička rozprávala chlapcovi.
• Pieseň
  Rozpráva o baránkovi, ktorý má k autorovi prísť pred spaním. Pieseň mu nejspíš spievala mamička vždy, než usnul.
• Prvý list mamičke
  Seifert sa pokúša napísať list mamičke k sviatku, ale má málo fantázie.
• Nádražie
  Rozpráva o lokomotívach, o dyme, ktorý vydávajú a o ich cestách.
• Mlynček na kávu
  Báseň má priblížiť ranné vstávanie. Ponorenie do kameňov a hrnčeka s mliekom na plotni. Tiež rannú kávu, ktorá sa najprv mlela v mlynčeku.
• Pavučina
  Pri čítaní lezol autorovi náhle pavúk po knihe. Volal mamičku, aby ho zabila, že sa ho bojí. Tá mu odpovedala: „Prečo? Nesie peniaze.“ A od tej doby pavúky nezabíjali, ale pavučiny museli ometávať.
• Hra v kuličky
  Chlapci radi hrali kuličky. Boli tou hrou veľmi zaujatí.
• Všedný deň
  Tu sa opisuje mamičin všedný deň. Varila, vytierala, prala, žehlila a keď mala silu, ešte zašívala.
• Večer na pavlači
  Spisovateľ vychádza neskoro večer na pavlač. Svieti mesiac a dom naháňa hrôzu.
• Tatínkova dýmka
  Tatínek pravidelne na pavlači fajčil dýmku. Mamička sa zlobila, pretože mu padal popol a tabak na podlahu. Ale keď bol tatínek chorý, ležala dýmka na okne. A mamička ľutovala toho, že tatínek stoná.
• Petrolejová lampa
  Básnik často potajomky večer čítal knihu. Pri tom mu pomáhala lampa. Ucpal škvíru pod dverami a ztlmil svetlo, aby nebol prezradený. Potom si sám seba predstavoval v roli Robinsona alebo inej postavy, s ktorou sa stretol v knihe.
• Nôž
  Strýčko bol námorníkom a daroval autorovi nôž. Ten ho obdivuje rovnako ako strýčka, ktorý mu rozprával krásne príbehy.
• Cukrárske krámy
  Seifert chodieval ako chlapec k cukrárni. Díval sa do okien a prezeral si všetky pamlsky a túžil po nich. Sľuboval si, že si ich ako veľký kúpi. To však stejne nikdy neurobil.
• Motýle
  Autor sa musí učiť, pretože zanedbal školu. Nemôže von a ľutuje toho. Poletuje tam totiž veľa motýľov, ktorých by mohol chytiť a obdivovať sa ich kráse. Niektorí mu vlétnú i do pokoja a on je ohromený.
• Karlov Týn
  Báseň rozpráva o školskom výlete do Karlova Týna.
• Ruže pre slečnu učiteľku
  Básnik spomína, že kradol ruže pre učiteľku, ktorú mal rád.
• Sklenený džbán
  Autor sa pravidelne stretával s dievčaťom, ktoré nosilo džbánok s pivom tatínkovi. Postupom času sa pred ňou začal stydieť. Až jedného dňa ju stretol na schodoch a ona ho políbila. V tejto básni je opísané autorovo dospievanie a zmena pohľadu na dievčatá.
• Okarína
  Básnik išiel s dedkom na púť. Tešil sa na cukrovú vatu, hada z gumy a na okarínu. Tušil však, že je príliš drahá. Dedko mu ju chcel kúpiť, lenže na ňu nemal. Musel mu dať totiž ešte spraviť topánky. A tak po nej Seifert túžil a prosil mamičku, aby mu na ňu šetrila, že jej to všetko jedného dňa splatí.
• Dedkov pohreb
  Báseň rozpráva o pohrebe dedka a o básnikových spomienkach na neho.
• Hálkov domček
  Básnik tu opisuje svoje stretnutie so spisovateľom Hálkom.
• Slečna zo štvrtého
  Slečna zo štvrtého šila košele, blúzy a iné tovar. Chodievala aj k Seifertovej mamičke a keď prišla, často plakala nad hrnčekom s kávou. Ľudia ju pomlúvali. Jedného dňa boli počuť divné zvuky z jej bytu. Hneď potom nastal zmätok a volali doktora. Už jej nebolo pomoci, a tak básnik poznával díky nej smrť aj lásku.
• Husle
  Mamička raz priniesla husle. Básnik sa na ne mal naučiť hrať, ale nešlo mu to. Raz ich preto odložil a viac sa k nim nevrátil. Neskôr ho to však mrzelo.
• Vejár
  V skrini až na dne ležal vejár. Mamička zakázala, aby sa vyndával a nikdy nezabudla dať pryč kľúčik od skrine. Raz však napriek tomu zapomnela a básnik sa do skrine dostal. Nerozumel však veršom na vejári. Potom sa tiež pokúsil o verše.
• Maminčino zrkadielko
  Mamička mala zrkadielko, pri ktorom sa vždy česala. Tomu sa však časom zkrivil rám a naprasklo. Neskôr sa rozdelilo na pol. Zrkadielko má v tejto básni pripomínať plynúci čas, ktorý nikto nezastaví.
• Kytička fialok
  Básnik nosil mamičke kvetiny. Tá sa na neho zlobila, že je toho škoda a že musí šetriť. Neskôr však bola rada, keď kvetinu dostala. Báseň končí mamičinou smrťou.
• Prsteňok po mamičke
  Básnik hovorí k prsteňku, ktorý mu zostal po mamičke. Premýšľa, od koho ho dostala a koľko asi stál.
• Krabica na čaj
  V dome stála na polici krabica na čaj. Bol na nej drak a ten „hlídal“ prah. Básnik myslí na mamičku a na veci, ktoré si predstavoval, keď videl vždy krabicu.
• Pieseň
  Básnik spomína na minulosť. Uvedomuje si, že nemôže vrátiť čas a ľutuje toho.
• Holubičky
  Dve holubičky mali hniezdo na akáte. Sedávali tam a pozorovali svet okolo. Až raz prišla vojna. Dom zpustol a holubičky už neboli vo svojom hniezde.
• Domov
  Básnik sa lúči s domovom. Lúči sa so všetkým, čo mal rád. Po rokoch sa však vracia domov a nikto mu neotvorí. Všetko je zchátralé a len odraz v zrkadle mu pripomína, koľko času uplynulo.

 

Ukážka:

U okna visí na skobe,

díva sa po mne, po tobě,

prečo by sa neusmívalo?

Mamička bola veselá

a žiadne vrásky nemala,

a keď, tak určite málo.

….

Čas utíka, je šedivá,

už na seba sa nedíva

a zvyká na samotu.

Keď niekto klepe na dvere,

príde v klotovej zástere,

v tej čiernej zástere z klotu.