Kniha: Majster a Margaréta
Autor: Michail Bulgakov
Pridal(a): Eliona
Michail Bulgakov (1891 – 1940)
- Narodil sa v roku 1891 v Kyjeve.
- Vyštudoval lekársku fakultu kyjevskej univerzity.
- Zúčastnil sa vojny v Červenom kríži a bol niekoľkokrát zranený. Niekedy bol závislý na morfíne a o tomto období napísal knihu „Morfín“.
- Na Kaukaze slúžil ako armádny doktor, kde chytil tyfus. Po vojne mu bol zamietnutý odchod s rodinou do Francúzska.
- Niekedy cestoval po Kaukaze a nakoniec zamieril do Moskvy, kde sa rozhodol zostať. Aby sa uživil, začal pracovať ako novinár a fejetonista (1924: „Osudné vajcia“, „Psie srdce“).
- Začal písať hry, ktoré však neboli povolené. Hra „Bieli generáli“ mu získala Stalinovu priazeň, ktorý ho osobne chránil a zabezpečil mu prácu dramaturga, scenáristu a asistenta réžie v Moskovskom umeleckom divadle.
- Hry „Ivan Vasilievič“, „Posledné dni (Puškin)“ a „Don Kichot, Molière“ boli tiež zakázané.
- Komédie „Zojkin byt“ a „Fialový ostrov“ boli spoločnosťou nadšene prijaté, ale kritikou strhnuté.
- V roku 1929 štátna cenzúra zakázala publikáciu akéhokoľvek jeho diela či hranie jeho hier.
- Napísal Stalinovi z naprostého zúfalstva a dostal hovor, kde bol tázaný, či skutočne chce odísť. Odpovedal, že Rus nemôže žiť inde než vo svojej domovine. Stalin teda zařídil, aby sa mohol vrátiť späť do divadla, kde adaptoval „Mŕtve duše“ Gogola pre javisko.
- V roku 1932 sa oženil už potretie a Jelena Šilovská mu bola nejspíš predlohou k Margaréte v jeho najznámejšom románe „Majster a Margaréta“, na ktorom pracoval od roku 1928.
- Bol veľmi nešťastný a stýskalo sa mu po rodine. Znovu požiadal o opustenie Ruska, ale nikdy nebol vyslyšaný.
- Román „Majster a Margaréta“ dokončil slepý v roku 1940, päť dní pred svojou smrťou. Zostal dlhou dobu v šuplíku, ako väčšina jeho ostatných diel.
- Zomrel na dedičnú poruchu obličiek.
- Pre Bulgakovovu satiru je typické prelínanie fantastických a realistických prvkov, groteskné situácie a zameranie sa na dôležité etické problémy.
Literárny kontext
Zasadenie autora do doby:
Román vznikal v dobe, keď bol Bulgakov v sovietskom impériu nežiaducim autorom. Jeho hry sa nehrali, prózy sa nepublikovali. Bol jeho posledným dielom, shrnutím jeho života, riešil osud umelca (Majstra) vyvrhnutého totalitným systémom. Mám pocit, že keď sa Majster lúčil s Moskvou a životom, ako by to bol on sám. Posledné kapitoly už len diktoval, kvôli nastávajúcej slepote, skončil päť dní pred svojou smrťou. Bulgakov sa pri písaní tejto knihy inšpiroval hlavne Goetheho Faustom a je považovaný za zakladateľa magického realizmu.
Rozbor diela: Majster a Margaréta
Základná charakteristika:
- Literárny druh: lyricko-epický
- Literárny žáner: Groteskní román
- Umelecký smer: zakladá magický realizmus
Autorov záměr (hlavná myšlienka):
- Kritika Moskovskej spoločnosti, riešenie otázky dobra, zla, rozkladný vplyv strachu, upriamá láska.
Námět:
V prvej línii príbehu sa realita prelína s abstrakciou a fantáziou autora. Okrem pútavého, príťažlivého dejú román poskytuje aj mnoho informácií o živote a pomeroch v tej dobe v Moskve. Druhá línia, prenikajúca k nám skrz ústa diabla a knihu Majstra je vlastne apokryfom na ukrižovanie Krista, kde sa rieši vina a morálny postoj Piláta Pontského. Výklad biblického príbehu je originálny napríklad tým, že Ježiša nechal do Jeruzaléma prísť pešky, bez učedníkov. Jediným pravým učedníkom mu bol Matúš. Pilát, aby sa vyrovnal so svojím svedomím, necháva zavraždiť Jidáša Iškariotského. Na filozofickej rovine sa tu rieši evanjelický konflikt pravdy a práva, otázka ľudskej viny a zbabelosti.
Kompozícia:
- Zložitá, 2 dejové línie, zjavne nesúvisiace, sa na konci prelínajú, chronologicky usporiadané
- Členenie: 32 pomenovaných kapitol, epilóg
Jazyk a štýl:
- Rozmanitý, zastáva funkciu charakteristiky postáv, er-forma.
- Zaujímavá je absencia charakteristík postáv. Za tých hovoria ich jednanie, spôsob vyjadrovania.. Tak sa teda v dejú striedajú rôzne jazykové roviny (Korovjevov expresívny prejav, Stravinského shovívavý tón).
- Autor navodil úžasnú atmosféru. Pri diablovom konaní rýchlym spádom dejú a bizarnosťou jednania a dialógov postáv, pri apokryfe naopak zpomalením, rytmizovaná próza necháva človeka vychutnať si staroveký Jeruzalém, ktorý sám autor podrobne študoval pre verodostatosť príbehu.
Hlavné postavy:
- Majster (inak bezmenný umelec, prenasledovaný kritikmi aj režimom) nie je vedený túžbou po maximálnom individuálnom poznaní a peklo ho paradoxne zachraňuje pred životom.
- Woland (personifikácia Diabla) postráda mefistofelskú aktivitu, pretože svet, ktorý zabudol na boj dobra so zlom, ho nudí.
- Kocúr Behemot (nepresný český preklad: Kňour) – zakletý princ, vynikajúci žartovník a šprýmař, najbližší z Wolandových společníkov. Snad len
- Margaréta je pre lásku schopná obetí.
- Ivan Bezdomov (mladý, naivný, ale zapálený sovietsky básnik, po stretnutí s Wolandom zešílí a na klinike sa stretne s Majstrom) predstavuje typického románového hrdinu každodennosti, činorodého a pohyblivého.
Miesto a doba dej:
- Dve línie príbehu. Prvá v Moskve, v roku 1930, druhá v Jeruzaleme roku 30. Moskva sa potýka s diablom, Jeruzalem s Bohom.
Dej (obsah) diela:
Dej románu je veľmi komplikovaný, prelínajú sa v ňom dve línie príbehu. Prvá v Moskve, v roku 1930, druhá v Jeruzaleme roku 30. Moskva sa potýka s diablom, Jeruzalem s Bohom.
Dej začína rozhovorom básnika Ivana a redaktora Berlioza na Patriarchových rybníkoch v Moskve o neexistencii Ježiša Krista. Pridá sa k nim tajomný cudzinec-diabol a snaží sa im vymlúvať, že diabol a Ježiš vskutku existujú.
Vypráva príbeh o Pilátovi Pontskom (tým sa dostávame do druhej línie príbehu) a predpovedá smrť Berlioza. Keď sa predpoveď splní, chce básnik Ivan cudzinca chytiť. Ten sa mu aj napriek najväčším snahám ako by kúzlom vytráca i s podozrivými kumpánmi, veľkým kocúrom, vytiahnutým komikom Korovjevom a lupičom Azazelom. Ivan situáciu nezvládne a je poslaný do ústavu pre choromyseľných.
Diabol v Moskve vystupuje pod menom Woland a so svojimi společníkmi ďalej pácha škody. Lôžka ústavu sa plnia ľuďmi, ktorí sa s nimi stretli. Tu sa tiež Ivan stretne s Majstrom, ktorý sa zrútil potom, čo komunistický režim neprijal jeho jedinečný román o Pilátovi Pontskom (úryvky z románu nás zas vtiahujú do druhej línie príbehu). S knihou mu pomáhala aj jeho milovaná Margaréta. Tá už dlhú dobu trpí, nevediac, kam jej milý po tej hrozné rane – nevydaní knihy – zmizol.
Aj ona sa s približujúcim úplňkom stretne s Wolandom. Ten za ňou príde s prosbo, aby hrala kráľovnú na diabolskom plese, ktorý sa práve za úplňka koná. Zúfalá Margaréta sa upíše diablovi a na jeden deň sa premení na divoženku. Kupodivu se svojej role zhostí veľmi udatne a pre normálneho smrteľníka neuvieriteľné a príšerné výjavy z bálu jej vôbec neodradia, dokonca jakoby si ich užívala. Tak vidíme zmenu Majstrovi oddanej, láskou zúfalej Margaréty v prostopášnu a otrlú čarodejnicu.
Keď vyjde slnko, preje si len jediné: aby bola s Majstrom a všetko bylo jak dřív. Tak sa stane a Woland oblíbiv si Margarétu odkudsi vytiahne dávno zničené majstrovské dielo o Pilátovi Pontskom. Oba sú šťastní.
Jenže za diablom príde svätý Matúš, posol Ježiša, a žiada si Majstra a Margarétu k s