Kniha: Máj
Autor: Karel Hynek Mácha
Pridal(a): Andrea
Karel Hynek Mácha (1810 – 1836)
- vystudoval filozofiu a práva v Prahe
- láska k Lori-Eleonoře Šomkovej => syn Ludvík
- ostatky prevezené z Litoměřic do Prahy na Vyšehrad
- veľmi rád chodil pešky po českých hradách a zámkoch – symbol pútnika
- pravým romantickým hrdinom
- zemrel 6. novembra 1836, dva dni pred jeho svadbou
Dielo:
- najprv píše po nemecky (vlastenecké básne), základom je rozpor medzi jeho snom a realitou
- Márinka – dlhé, splývavé šaty, nemocná TBC, zamilovaná do autora – Mácha ju navštevuje, potom odíde na púť, vráti sa až na jej pohreb
- Púť krkonošská
- motív pútnika (samota a sloboda) – motív väzňa (tragický, smutný)
- motív zeme (väzenie, ktoré človeka púta)
- sám Mácha je väzňom svojej samoty
- Cigáni – popis cigána, autoportrét Máchy
Spoločensko-historický kontext:
- 30. – 40. roky mezníkom v spoločenskom vývoji
- mnoho revolúcií v Európe => rast politického uvedomenia a nastolila otázku národnej slobody
- protiruské povstanie v Poľsku malo vplyv na rozdelenie spoločnosti na dva tábory
- Staršia generácia – Josef Jungmann, Václav Hanka
- Mladšia generácia – Karel Hynek Mácha, Karel Sabina
- šírenie obrodenia aj do nižších vrstiev
- zvýšenie poptávky po knihách aj spotrebnom tovare
- čeština sa stala jazykom verejného života a prejavom národného cítenia
- emancipačné hnutie žien, vznik dievčenských škôl
- vznik organizácií (Matica česká, Jednota pro povzbuzenie priemyslu v Čechách, Mestianska beseda)
- rozvoj divadla, vychádzali časopisy
- u nás diela skôr vlastenecké (Národné obrodenie)
- spoločnosť zameraná na sentimentálne vlastenecké hry
Literárny kontext:
- romantizmus – rozvoj v 30. rokoch, v Čechách sa nikdy úplne nerozvinul, jediným pravým romantickým hrdinom bol Mácha, ostatní autori majú romantické tendencie, ale aj prvky z ostatných smerov
- estetický cieľ literatúry (prechod od klasicizmu – výchovný a didaktický cieľ)
- dôraz na cit, individualitu, tajomstvo a prežitky
- próza, dráma, poézia, útvary: lyricko-epická balada, rozprávka
Národné obrodenie
- Josef Jungmann – Slovník česko-nemecký
- František Ladislav Čelakovský – Ohlasy piesní ruských, Ohlasy piesní českých
Český romantizmus
- Karel Jaromír Erben – Kytica
- Josef Kajetán Tyl – Rozervanec, Fidlovačka aneb Žiadny hnev a žiadna rvačka
- Karel Sabina – Úvod povahopisný – obhajoba Máchy, Hrobník
Svetový romantizmus
- Victor Hugo – Chrám Matky božej v Paríži
- George Sandová – Indiana
- Alexandr Sergejevič Puškin – Evžen Oněgin, Kapitánska dcéra
- Michail Jurjevič Lermontov – Maškaráda, Hrdina našej doby
Rozbor diela: Máj (1836)
Máj je lyricko-epická báseň z obdobia romantizmu, má štyri spevy, dve intermezza a predzpěv. Dej je len naznačený, čo je pre obdobie romantizmu typické, dôraz je kladený na vyjadrenie krásy prírody a vzťah k rodnej zemi, odpor k rozumu X dôraz na city, lásku, fantáziu. Autor sa ztotožňuje s hlavným hrdinom Vilémom. Je výnimočný, sklamaný životom, preto utíka z okolného sveta do vlastného. Je nešťastne zamilovaný do ideálnej ženy, odmieta konvencie a predpisy, hľadá nové formy, ako písať, odmieta sa prispôsobiť. V romantizme už existuje spisovná čeština, ustálená slovná zásoba českého jazyka.
K napísaniu diela Máj použil autor rovnomennú povest Máj, ktorá vypráva o veľkej láske Jarmily a Viléma. Počul ju vyprávať pri svojich cestách po okolí Bezdězu a dnešného Máchovho jazera. Vilém bol ako dieťa vyhnaný otcom z domova. Zostal v lesoch medzi lupičmi a stal sa ich vodcom. Jarmilu zneužil iný muž. Vilém sa rozhodol, že sa pomstí a zabil muža, ktorý ju zneužil. Ukázalo sa, že onen muž bol jeho vlastný otec. Vilém bol uväznený a odsúdený k trestu smrti. Jarmila čaká na Viléma, ale dozvie sa, že je vo väzení a druhý deň bude popravený.
Tematika:
- literárny druh, žáner: lyricko-epická básnická skladba
- téma: vina a smrť, láska, Zem, čas
- idea: úvahy o čase, o smrti, čas stráca význam pri čakaní na popravu
- námet: inšpirácia skutočnou udalosťou u hradu Bezděz, kde syn zavraždil vlastného otca, pretože mu bránil v láske
- príroda prostredia Bezdězu, jazero v Doksech
Kompozícia:
- 4 spevy, 2 intermezza
- zložitá vnútorná štruktúra
- jambický verš
Jazyk:
- er-forma, v závere sa mení na ich-formu (autor sa ztotožňuje s dejom)
- subjektivizácia (vzťah básnika a lyrického hrdinu)
- dramatická kompozícia: vzostup, vrchol, sestup
- kontrasty: jarná príroda X poprava, život X smrť
- obraz prírody – farebnosť (farby kontrastné, zámierná kombinácia: modrá a biela)
- útvar jazyka: spisovná čeština
- štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby: poetizmy, neutrálne
- lexikálne prostriedky: oxymóron, epiteton, metonýmia, básnický prívlastok, prirovnanie, personifikácia, metafora
- syntaktické prostriedky: jednoduché vety
- textové prostriedky: priama reč, monológ, dialóg, zvukomaľba
Hlavné postavy:
- Jarmila – mladá dievčina, miluje Viléma (jeho milenka), ťažko skúšená osudom, nemá odvahu ďalej žiť
- Vilém – lupič, riekajú mu „strašný lesov pán“, otec ho kedysi vyhnal z domu, neskôr ho zabil za to že zviedol jeho dievča Jarmilu, ktorú oddane a naplno miloval. Viní spoločnosť, cíti sa byť nevinný. Je žiarlivý slaboch. Vo väzení myslí na Jarmilu a spomína na svoje mladie. Dochádza k záveru, že po smrti ho už nič nečaká. Typický romantický hrdina, neverí na svoju vinu, ľutuje sa
- Hynek – symbol pútnika, vracia sa k miestu popravy, sám autor, otriasený Vilémovým životom
Prostredie:
- skutočné – okolie hradu Bezděz
Atmosféra:
- kontrastná – Májová príroda x čakanie na popravu, tragédia
Dej:
1. Spev
- Báseň začína oslavou mája, popisom krásnej, májovej prírody. Jarmila čaká na svojho milého u brehu jazera. Miesto neho však pripláva jeho priateľ so správou, že Vilém má byť druhého dňa popravený za vraždu Jarmilineho svodcu. Jarmila skočí do Jazera a utopí sa.
2. Spev
- Vilém vo väzení premýšľa, presvedčuje sa, že nie je vinen. Dozvie sa, že zabil svojho otca, ktorý ho kedysi vyhodil z domu a kvôli nemu sa stal vodcom lupičov. Počíta padajúce kapky, akoby meral čas.
I. Intermezzo
- Na popravišti čaká zbor duchov na Viléma.
3. Spev
- Vilém sa lúči s prírodou, ktorú už nikdy neuvidí. Obáva sa, čo bude po smrti. (Už nič.) Davy ľudí vybiehajú na lúku, aby si ho prehliadli. Vilém je popravený a jeho telo je vpletené do kola.
II. Intermezzo
- Vilémovo spolu-lupiči sedia okolo ohňa, mlčia. Sú nešťastní zo straty svojho vodcu.
4. Spev
- Do dediny sa vracia sám autor po siedmich rokoch posledný deň v roku. V hospode sa dozvie príbeh Viléma Jarmily. Opäť sa vracia prvého mája ku kolu. Dej končí ztotožnením sa Máchy s dejom (er-forma => ich-forma) zvolaním „Hynku! Viléme! Jarmilo!“.
V štyroch spevoch, odohrávajúcich sa v máji vo troch deňných dobách (večer, noc, ráno), a dvoch intermezzách vylíčil básnik tragédiu troch ľudí, ktorá prešla v tragédiu obecne ľudskú. Prostý príbeh založený na skutočnej udalosti sa prelína s podmanivo zobrazenou krásou prírody. Myšlienková hlbina Mája je podopretá majstrovskou formou.
Vilém zavraždí svodcu svojej milé Jarmily. Až po tej zistí, že zabil svojho vlastného otca, ktorým bol kedysi zavrhnutý, kvôli čomu sa z neho stal obávaný vodca lupičov. Je väznený a čaká vo cele na popravu – premýšľa o živote a smrti, vine a treste, o ničote a marnosti, o svojej poprave a osudnej náhode, ktorá ho do väzenia priviedla. Táto časť prináša jeden z najsilnejších momentov celej básne, keď Vilém v posledných chvíľach pred smrťou medituje a premýšľa o živote, hodnotách, vlasti, i náboženstve. V tejto ťažkej situácii ho desí predstava, že po smrti už nič nie je.
Keď sa Jarmila dozvie o smrti svojho milého, skončí svoj život skokom do jazera. Na miesto popravy po rokoch prichádza lyrický subjekt (vyprávač básne), medituje nad lebkou a kosťami Viléma, ktoré tu našiel, a v poslednom verši (Hynku, Viléme, Jarmilo) sa ztotožní s ich tragédiou.
Príbeh je v básni až druhoradý, podstatné sú filozofické reflexie, hlboké myšlienkové napätie a líčenie prírody vyjadrené svojbytným jazykom. Slovnú zásobu prevzal Mácha od Josefa Jungmanna, ale novo ju organizoval a dal slovám nové významy.
Vplyv diela:
- ovplyvnil Májovcov (Máj považovaný za 1. modernú báseň), časopis Almanach Máj so odkazom na Máchu
- zfilmované v súčasnosti (hudba Support Lesbiens)
- kritika náboženstva a boha, ktorý pripustil smrť dvoch mladých ľudí
- súdobí umelci jeho dielo zavrhli – prejavoval málo vlastenectva, ukazoval svoju vnútornú rozervanec
- Josef Kajetán Tyl – dielo Rozervanec, v ktorom kritizuje Máchu, píšuceho o svojich citov
Vlastný názor:
- Kniha sa mi nepáčila, pretože bola ťažko zrozumiteľná, je potrebné ju čítať veľmi pozorne a sústredene, pretože niektoré časti dejov boli len naznačené.