Kniha: Máj
Autor: Karel Hynek Mácha
Zaslal(a): Andrea
Máj (1836)
Tematika:
Lit. druh, žáner: lyricko-epická básnická skladba
Téma: vina a smrť, láska, Zem, čas
Idea: úvahy o čase, o smrti, čas stráca význam pri čakaní na popravu
Námet: inšpirácia skutočnou udalosťou pri hrade Bezděz, kde syn zavraždil vlastného otca, pretože mu bránil v láske
Príroda – prostredie Bezdězu, jazero v Doksoch
Hlavné postavy:
Jarmila – mladé dievča, miluje Viliama
Vilém – lúpežník „strašný lesov pán“, otec ho kedysi vyhnal z domu
- typický romantický hrdina, neverí na svoju vinu, ľutuje sa
Hynek – symbol pútnika, vracia sa k miestu popravy
- sám autor, otrasený Viliamovým životom
Prostredie: skutočné – okolie hradu Bezděz
Atmosféra: kontrastné – Májová príroda x čakanie na popravu, tragédie
Dej:
1. Spev
Báseň začína oslavou máje, popisom krásne, májové prírody. Jarmila čaká na svojho milého pri brehu jazera. Namiesto neho však pripláva jeho priateľ so správou, že Viliam má byť druhého dňa popravený za vraždu Jarmilinu zvodcu. Jarmila skočí do Jazerá a utopí sa.
2. Spev
Vilém vo väzení rozmýšľa, presviedča sa, že nie je vinný. Dozvedá sa, že zabil svojho otca, ktorý ho kedysi vyhodil z domu a kvôli nemu sa stal vodcom lúpežníkov. Počíta padajúce kvapky, ako by meral čas.
1. Intermezzo
Na popravisku čaká zbor duchov na Viliama.
3. Spev
Vilém sa lúči s prírodou, ktorú už nikdy neuvidí. Obáva sa, čo bude po smrti. (Už nič.) Davy ľudí vybiehajú na lúku, aby si ho prezreli. Vilém je popravený a jeho telo je vpletené do kola.
2. Intermezzo
Vilémov i spolu lúpežníci sedia okolo ohňa, mlčí. Sú nešťastní zo straty svojho vodcu.
4. Spev
Do dediny sa vracia sám autor po siedmich rokoch posledný deň v roku. V krčme sa dozvedá príbeh Viliama Jarmily. Opäť sa vracia prvého máje ku kolesu. Dej končí stotožnením sa Máchu s dejom (er – forma => Ich -formy) zvolaním „Hynek! Viliam! Jarmila! „.
V štyroch spevoch, odohrávajúcich sa v máji v troch denných dobách (večer, noc, ráno), a dvoch Intermezzo vykreslil básnik tragédiu troch ľudí, ktorá prerástla v tragédiu všeobecne ľudskú. Obyčajný príbeh založený na skutočnej udalosti sa prelína s podmanivo zobrazenú krásou prírody. Myšlienková hĺbka Máje je podporená majstrovskou formou.
Vilém zavraždí zvodcu svojej milej Jarmily. Až potom zistí, že zabil svojho vlastného otca, ktorým bol kedysi zavrhnutý, kvôli čomu sa z neho stal obávaný vodca lúpežníkov. Je väznený a čaká v cele na popravu – premýšľa o živote a smrti, vine a treste, o ničote a márnosti, o svojej poprave a osudné náhode, ktorá ho do väzenia priviedla. Táto časť prináša jeden z najsilnejších momentov celej básne, kedy Vilém v posledných chvíľach pred smrťou medituje a premýšľa o živote, hodnotách, vlasti, i náboženstva. V tejto ťažkej situácii ho desí predstava, že po smrti už nie je nič.
Keď sa Jarmila dozvie o smrti svojho, milého, skončí svoj život skokom do jazera. Na miesto popravy po rokoch prichádza lyrický subjekt (rozprávač básne), medituje nad lebkou a kosťami Viliama, ktoré tu našiel, a v posledným verši (Hynek, Viliam, Jarmila) sa stotožní s ich tragédiou.
Príbeh je v básni až druhoradý, podstatné sú filozofické reflexie, hlboké myšlienkové napätie a líčenie prírody vyjadrené svojbytným jazykom. Slovnú zásobu prevzal Mácha od Jozefa Jungmanna, ale novo ju organizoval a dal slovám nové významy.
Kompozícia:
-4 spevy, 2 intermezza
-zložitá vnútorná štruktúra
-jambický verš
Jazyk:
– er -formy, v záveru sa mení na ich -formy (autor sa stotožňuje s dejom)
– subjektivizácie (vzťah básnika a lyrického hrdinu)
-dramatická kompozície: vzostup, vrchol, zostup
-kontrasty: jarná príroda X poprava, život X smrť
-obraz prírody – farbitosť (farby kontrastné, zámerná kombinácia: modrá a biela)
útvar jazyka: spisovná Čeština
štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby: poetizmu, neutrálne
lexikálnej prostriedky: oxymoron, epiteton, Metonymia, básnický prívlastok, prirovnanie, personifikácia, metafory
syntaktické prostriedky: jednoduché vety
textové prostriedky: priama reč, monológ, dialóg, zvukomaľba
Okolnosti vzniku diela:
kontext:
Spoločensko-historický:
-30. – 40. roky medzníkom v spoločenskom vývoji
-mnoho revolúciou v Európe => rast politického povedomia a nastolila otázku národnej slobody
-proti ruské povstania v Poľsku malo vplyv na rozdelenie spoločnosti na dva tábory
Staršia generácia – Josef Jungmann, Václav Hanka
Mladšia generácia – Karel Hynek Mácha, Karel Sabina
-ŠÍRENIE obrodenia aj do nižších vrstiev
-zvýšenie dopytu po knihách aj spotrebnom tovare
-čeština sa stala jazykom verejného života a prejavom národného cítenia
-emancipační hnutie žien, vznik dievčenských škôl
-vznik organizácií (Matica slovenská, Jednota pre povzbudenie priemyslu v Čechách, Meštianska beseda)
-ROZVOJ divadlá, vychádzali časopisy
-u nás diela skôr vlastenecká (Národný obrodenie)
-Spoločnosť zameraná na sentimentálny vlasteneckej hry
Literárna kontext:
romantizmus – rozvoj v 30.rokoch, v Čechách sa nikdy úplne nerozvinul, jediným pravým romantickým hrdinom bol Mácha, ostatní autori majú romantické tendencie, ale aj prvky z ostatných smerov
-estetický cieľ literatúry (prechod od klasicizmu – výchovný a didaktický cieľ)
-dôraz na cit, individualitu, tajomstvo a prežitky
-próza, dráma, poézie, útvary: lyricko-epická balada, rozprávka
národné obrodenie
Josef Jungmann – Slovník česko-nemecký
František Ladislav Čelakovský – Ohlasy piesní ruských, Ohlasy piesní slovenských
Český romantizmus
Karel Jaromír Erben – Kytice
Josef Kajetán Tyl – Rozervanec, Fidlovačka aneb Žiadny hnev a žiadna bitka
Karel Sabina – Úvod povahopisný – obhajoba Máchu, Hrobár
svetový romantizmus
Viktor Hugo – Chrám Matky božej v Paríži
George Sandová – Indiana
Alexander Sergejevič Puškin – Eugen Onegin, Kapitánova dcéra
Michail Jurijevič Lermontov – Maškaráda, Hrdina našej doby
Autor:
Karel Hynek Mácha (1810 – 1836)
-vyštudoval filozofiu a práva v Prahe
-láska k Lori-Eleonóra Šomkové => syn Ľudovít
-zomrel v deň svojej svadby
-ostatky prevezené z Litoměřic do Prahy na Vyšehrad
-veľmi rád chodil pešo po slovenských hradoch a zámkoch – symbol pútnika
-pravým romantickým hrdinom
Dielo: najprv píše nemecky (vlasteneckej básne)
základom je rozpor medzi jeho snom a realitou
Márinka – dlhé, splývavé šaty, chorá TBC, zamilovaná do autora
– Mácha ju navštevuje, potom odíde na púť, vráti sa až na jej pohreb
Púť Krkonošská – motív pútnika (samota a sloboda)
– motív väzňa (tragické, smutné)
– motív krajina (väzenie, ktoré človeka púta)
– sám Mácha je väzňom svojej samoty
Cigáni – opis cigána, autoportrét Máchu
Vplyv diela:
-ovplyvnil -> Májovci (Máj považovaný za 1. moderné báseň), časopis Almanach Máj s odkazom na Máchu
-sfilmovane -> v súčasnosti (hudba Support Lesbiens)
-kritika náboženstva a boha, ktorý pripustil smrť dvoch mladých ľudí
-súdobí umelci jeho dielo zavrhli – prejavoval málo vlastenectvo
-Josef Kajetán Tyl – dielo Rozervanec, v ktorom kritizuje Máchu, píšuceho o svojich citoch