Kniha: Macbeth
Autor: William Shakespeare
Pridal(a): D. Hampl, M. Hladíková
William Shakespeare (1564 – 1616)
- Narodil sa 23. apríla 1564 vo Stratforde nad Avonou, zomrel 23. apríla 1616 tamže.
- Anglický dramatik a básnik, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho svetového autora divadelných hier všetkých dôb.
- Písal tragédie, komédie, historické hry, sonety i výpravné básne.
- V osemnástich rokoch sa oženil s o osem rokov staršou Annou Hathawayovou a odišiel do Londýna, aby sa mohol venovať divadlu. Tu hral v rôznych divadelných spoločnostiach, potom začal upravovať hry iných autorov a nakoniec písať svoje vlastné hry.
- S manželkou mal dcéru a dvojčatá, syn Hamnet ale v jedenástich rokoch zomrel.
- Jeho umelecká dráha bola veľmi úspešná, jeho hry sa hrali na dvore kráľovnej Alžbety I., stal sa spolumajiteľom divadelnej spoločnosti Služobníci lorda komorníka, ktorá hrala v najslávnejšom londýnskom divadle The Globe Theatre.
- V roku 1613 divadlo vyhorelo a Shakespeare sa vrátil späť do rodného Stratfordu, kde kúpil dom, ktorý je známy ako New Place.
Ďalšie diela: autorova tvorba sa delí do 3 období:
- prvé obdobie:
- optimistické hry, komédie, spracovávanie starých námetov z anglickej minulosti a antiky
- Romeo a Júlia, Zkrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Július Caesar, Ako sa vám páči?
- druhé obdobie:
- zklamaní a rozčarovanie autora nad vývojom spoločnosti, tragédie a sonety
- Hamlet, Kráľ Lear, Macbeth, Othello
- tretie obdobie:
- smieruje sa so životom, romance obsahujúce prvky ako tragédie, tak komédie, aj rozprávkovo ladené hry
- Búrka, Zimná rozprávka
Literárne-historický kontext
Anglická renesancia
Umelecký štýl štrnástého až šestnásteho storočia, ktorý vznikol v Taliansku. Základné znaky renesancie sú najmä snaha o znovuzrodenie, obnovenie antických ideálov a naopak vyhranenie sa stredoveku. Centrom pozornosti v renesancii je človek, pozemský život, poznanie a vzdelanie, nie Boh. Okrem Williama Shakespeara boli ďalšími významnými anglickými renesančnými spisovateľmi:
- Geoffrey Chaucer – spisovateľ a diplomat, pri ceste do Talianska sa zoznámil s tamojšími renesančnými spisovateľmi Petrarcou a Boccacciom. Jeho najvýznamnejším dielom sú Canterburské poviedky, cyklus príbehov, ktoré si pre skrátenie chvíle vyprávajú v hospode pútnici putujúci k hrobu sv. Tomáša v Canterbury.
- Christopher Marlowe – dramatik, ktorého hra Tragická história života a smrti doktora Fausta bola inšpiráciou pre svetoznáme dielo Goetha.
Ďalšie autoři tejto doby:
- Dante, Francesco Petrarca, Giovanni Boccaccio, Francoise Villon, Francoise Rabelais, Hynek z Poděbrad, Jan Blahoslav
Rozbor diela: Macbeth
- Jedna z najznámejších a dodnes hraných tragédií Williama Shakespeara, ide o jakusi sondu do ľudskej duše. Jej témy sú najmä zlo, svedomie a trest.
Literárny druh:
- Dráma (divadelná hra určená na predvádzanie na javisku)
Literárny žáner:
- Tragédia (pochmúrny dej so zlým koncom)
Literárna forma:
- Próza (text písaný do odsekov a kapitol) aj poézia (písaná vo veršoch a slokách)
Téma:
- Zachytenie ľudskej psychiky a zmena správania slušného človeka na bezcitného vraha. Manipulácia s ľuďmi. Ukazuje na to, ako sú ľudia bezmocní voči svojmu predurčenému osudu, ktorý sa nedá zmeniť. Kritika túžby po moci.
Motívy:
- Vojna, kráľ, veštba, smrť, pomsta, moc, zlé svedomie, osud, psychika, nátlak, manipulácia.
Inšpirácia:
- Autor sa inšpiroval skutočnou postavou Macbetha I., ktorý bol škótskym kráľom. Na rozdiel od Macbetha zachyteného v tejto tragédii bol opravdivý Macbeth obľúbeným a hodným panovníkom. Shakespeare však vychádzal z dobových kroník, ktoré mylne popisovali kráľa ako krutého a zlého.
Kompozícia:
- Chronologický dej
- 5 dejstiev
Jazykové prostriedky:
- Spisovný jazyk
- Prirovnanie
- Symbolika
- Kontrast medzi jazykom naprieč spoločenskými vrstvami (zástupcovia vyššej vrstvy používajú vznešený jazyk formou poézie, zatiaľ čo bežní ľudia hovoria bežným jazykom v próze)
- Písané blankversom (nerýmovaný verš o piatich stopách, končí na prízvučnej slabike)
- Metafory (prenášanie podobnosti na základe vonkajšej podobnosti – zub píly, hlava rodiny)
- Archaizmy (slová zastarané, ktorých názvy sa už aktívne príliš nepoužívajú, napr. školmistr-učiteľ, šenkýř-hospodský)
- Inverzia (zmena slovosledu, napr. „Ja u prameňa som.“ Namesto „Som u prameňa.“)
Časopriestor:
- Čas nie je uvedený
- Predovšetkým Škótsko, tiež Anglicko
Postavy:
- Macbeth – škótsky šľachtic a generál, ktorého ľudia v jeho okolí uznávajú a obdivujú. Podľahne túžbe po moci a v dôsledku toho sa dopustí zločinu – zavraždí kráľa. Stáva sa kráľom, ale na udržanie moci musí vraždiť ďalej a stáva sa tak akousi ľudskou príšerou. Inšpiráciou pre túto postavu bola skutočná historická postava škótskeho kráľa Macbetha I., ktorý vládol v jedenástom storočí. V protiklade so Shakespearovým poňatím postavy bol však skutočný Macbeth I. veľmi obľúbeným kráľom, postavu krutého tyrana z neho vytvorili až vyprávania, ktoré sa šírili medzi ľuďmi niekoľko storočí po jeho smrti a boli ovplyvnené predsudkami alžbetínskej Anglicka voči Škótsku ako takému.
- Lady Macbeth – manželka Macbetha, škótska kráľovná, nabáda Macbetha k vražde kráľa, pomáha mu, nasype stráži do nápoja drogu, po ktorej usnú. Nakoniec zošílí, neunese ťarchu svedomia.
- Macduff – vládca Fife, Macbeth zabije jeho manželku a deti, on potom zabije jeho, lebo sa narodil predčasným cisárskym rezom a nezrodil sa tak z lona ženy, ako predpovedali čarodejnice.
Obsah:
Dej drámy začína v dobe, keď Škótsku vládne kráľ Duncan Dobrotivý. Macbeth je generálom kráľovských vojsk a spolu s Banquom sa vracia domov z víťazného ťaženia. Znenádzajú sa pred nimi tri čarodejnice, ktoré im začnú predpovedať budúcnosť. Macbeth sa tak dozvie, že sa stane škótskym kráľom, a Banquo, že jeho potomkovia budú vládnuť Škótsku po niekoľko generáciách. Doma sa s veštbou čarodejníc Macbeth zverí svojej žene, ktorá ho začne presvedčovať, že aby sa stal kráľom, musí zabiť Duncana. V Macbethovi začne hlodať červíček pochybností, shodou okolností nedlho potom za Macbethom skutočne príde na návštevu kráľ Duncan. Macbeth už nemôže ďalej vzdorovať presvedčovaniu svojej ženy aj svojej túžbe po moci a kráľa v noci zabije dýkou.
Ráno je všetkým jasné, čo sa stalo. Vzhľadom na to, že Duncanovi synovia z obavy o svoj život utiekli za hranice, sa Macbeth skutočne stal novým škótskym kráľom. Nie je však stále spokojný, lebo sa mu vybavujú slová čarodejníc o tom, že to budú Banquovi potomkovia, ktorí budú v budúcnosti Škótsku vládnuť. Rozhodne sa tak nechať Banqua a jeho syna zavraždiť, synovi sa však podarí utiecť. Aby vedel, čo ho čaká, nechá si Macbeth znova vyložiť budúcnosť a dozvie sa, že ho môže zabiť len ten, kto nebol zrodený z lona ženy. To dá Macbethovi silu a energiu na ďalšie vraždy a boje, najmä s nepriateľmi, ktorí sú spojencami Duncanovho syna Malcolma. V závere knihy je Macbeth zabitý Macduffom, ktorý sa narodil cisárskym rezom, veštba sa tak naplnila.
Vplyv diela:
- Dielo bolo niekoľkokrát sfilmované.
- Stalo sa jedným z nejobľúbenejších hier autora, je často hrané formou divadelnej hry.