Kniha: Lidé v Maringotkách (Lidé z maringotek)
Autor: Eduard Bass
Zaslal(a): kat
Eduard Bass
(* 01. 01. 1888 – † 02. 10. 1946)
Eduard Bass, vlastným menom Eduard Schmidt, bol český spisovateľ, novinár, spevák, fejtonista, herec, recitátorov, konferencier a textár. Bol jedným z predstaviteľov demokratického prúdu slovenskej medzivojnovej literatúry. Preslávil najmä knihami Klapzubova jedenástka a Cirkus Humberto. Vyštudoval v Prahe obchodnej akadémii a potom bol skoro desať rokov obchodným zástupcom firmy svojho otca. Roku 1910 vystúpil ako recitátor a spevák v kabarete Biela labuť. Jednalo sa o spolutvorca literárneho kabaretu Červená sedma. Spolupracoval so satirickými časopisy a spolu s niekoľkými karikaturistu vydával Letáky.
V rokoch 1921-1942 pôsobil ako fejtonista, reportér, divadelný kritik. Vydával kabaretné texty v edícii Syrinx a satirický časopis Šibeničky. Neskôr bol riaditeľom v pražských kabaretoch Červená sedma a Rokoko.
V rokoch 1921-1933 pôsobil ako redaktor. Od roku 1933 bol šéfredaktorom Ľudových novín, túto činnosť vykonával až do roku 1942. Zomrel 2. októbra 1946 v Prahe na srdcovú chorobu.
Písal diela posilňujúci českej národnej vedomia. Bassova dlhoročná a intenzívna láska k cirkusu vyústila na začiatku II. svetovej vojny v rozhodnutí vytvoriť románovú kroniku cirkusového podniku ako kolektívneho diela ľudí oddaných spoločnej veci – Cirkus Humberto.
Ďalšie diela:
Ako sa robí kabaret? – 1917
Náhrdelník: Detektívna komédia o jednom akte – 1917
Klapzubova jedenástka – 1922, príbeh otca, ktorý má jedenásť synov, z ktorých vytvorí profesionálny, neporaziteľný futbalový tím. Bass sa tu humornou formou zamýšľa aj nad etikou a profesionalitou športu.
To Arbes nenapísal, Vrchlický nezbásnil – 1930, literárne paródie, ktoré sa stretli s veľkým ohlasom.
Cirkus Humberto – román bol zamýšľaný ako povzbudenie českého národa, vyzdvihované sú spravodlivosť, priamosť, ctižiadostivosť. Bass tu na pozadí cirkusu sleduje tri generácie Cirkusák. Ústrednou postavou je Vašek Karas, syn šumavského murára, ktorý odíde k cirkusu, nakoniec sa ožení s dcérou riaditeľa a sám sa neskôr stane riaditeľom cirkusu, predtým však vystrieda mnoho činností u cirkusu.
Posmrtne
Vyšla celá rada jeho poviedok, nejedná sa o výbory zostavené ním, ale o posmrtná vydanie jeho väčšinou ešte nepublikované tvorby. Okrem toho vytvoril rad rozhlásků, šansónov, skečov a kupletů – niektoré z nich zľudoveli (napr. Nešťastný šafářův dvoreček)
Rozbor diela:
Prvé vydanie roka 1942
Túto knihu napísal ako vďaku čitateľom za ich lásku a pozornosť, ktorú venovali jeho Cirkusu Humberto. Ide o tzv. Cirkusový dekameron.
Žáner – novela. Význam spočíva v optimistickom prístupe k svetu, úsmevný humoru. Zameriava sa na mravnú silu a schopnosť slovenských ľudí.
Zámer autora
Hlavnou myšlienkou je podľa môjho názoru dôležitosť príbehov a rozprávanie v ľudskej spoločnosti. Autor vyjadruje názor, že aj v najobyčajnejších príbehoch je všetka múdrosť sveta. Práve podľa nich sa pozná vyspelosť národov a nebyť ich, ľudia by nemali žiadne sny ani priania. Nedokázali by odlíšiť pravdu od lži, nepoznali by nádej. Všetky tieto veci sa totiž v poviedkach odrážajú.
Tematika:
Miesto a doba deje: Dej príbehov sa odohráva v najrôznejších obdobiach, väčšinou však okolo 1. svetovej vojny
Autorský postoj: novela zameriavajúce sa na mravnú silu a schopnosť slovenských ľudí
Obsah knihy:
Gróf d’Ascensons-Létardais si pozve na hostinu svojich priateľov, ktorí majú spoločnú jednu vec – všetci sú nejako spätí s cirkusom. Môžeme sa tu teda stretnúť napríklad s hráčom na xylofón, maliarom stínoher, voltižérem a ďalšími. Každý z hostí toho večera začne rozprávať príbeh, buď zo života svojho, svojho priateľa či iba náhodne zaslechnutý. Niekedy sa ani o príbehy nejde, skôr o takéto úvahy. Všetky poviedky sú – pretože priatelia grófa d’Ascensons sú do jedného muži – samozrejme o ženách. Cirkusové alebo kabaretné prostredí je potom iba akýmsi dokreslením príbehu, dotvára jeho atmosféru. Inak sa všetko točí okolo žien. Môžeme sa tu stretnúť takmer so všetkými uhly pohľadu na nežné pohlavie. Nachádzajú sa tu príbehy veľkej lásky, veľkého sklamania, večného hľadania aj myšlienky o kráse žien, ktoré musia byť nutne spojená s bezduchostí (napr. Poviedka Úvahy skúseného iluzionista). Žiaden názor nie je uprednostňovaný, skôr sa dá povedať, že v každej poviedke je zastúpený jeden. Občas je však rozprávanie o ženách iba obalom popisu bežného života okolo manéže. V knihe je celkom 10 poviedok.
Príbeh vyslúžilého voltižéra
Hlavné postavy: Vincek-cirkusový jazdec, bezmedzne zamilovaný do Ninočka, verný, trpezlivý
Ninočka- mladučká krasojazdkyne, milá, obetavá, zamilovaná do Vincka, ľahko ovplyvniteľná
Obsah poviedky: Príbeh vyslúžilého voltižéra
Cirkusový jazdec Vincek spoznal mnoho žien. Nezaoberal sa nimi, ale len do tej doby než prišla Ninočka. Malé pätnásťročnej stvorenia, ktoré ho úplne očarilo. Než dospela, musel na vojnu. Tesne pred odchodom si prisahali lásku. Keď sa ale Vincek vrátil z vojny, dozvedel sa, že rodičia sa s Ninočka vydali na východ, aby jej našli bohatého ženícha. Dlhú dobu Vincek usilovne pátral po ich stopách. Prišiel ale neskoro. Akonáhle Ninoččin ženích zbadal nebezpečenstvo v podobe Vincka, vzal nevestu a odišiel s ňou na svoje panstvo. Nezvíťazil však nadobro. Za niekoľko rokov sa Ninočka vrátila s dieťaťom na rukách. Vincek sa na nič nepýtal a ona nič nehovorila. Znovu účinkovala ako krasojazdkyne. Nepokoj z poníženia v nej ale zostal. Niekoľko rokov sa snažila byť Vinck dobrou ženou, ale čosi ju stále prenasledovalo. A tak jedného dňa po svojom vystúpení zmizla.Vzala si niekoľko kusov oblečenia a kufírek, do ktorého predtým bez záujmu odhadzovala všetky šperky, ktoré jej muži posielali. Dieťa – dievčatko Věrka zostala u Vincka. Aby sa aj jej nestal cirkus osudom, odviezol ju Vincek do Čiech k svojej sestre, kde sa šťastne vydala za mladého mlynára a majú spolu krásnu dcérku. Len Vincek stále nemohol nájsť pokoja, nezostalo mu nič iné ako dúfať že sa Ninočka jedného dňa vráti.
Kompozícia:
V knihe je využité chronologické kompozície. Hlavnou témou knihy je teda popis cirkusového, kabaretného či iného prostredia spojeného s kočovným životom. Kniha popisuje životy ľudí spojených s týmto
svetom, ich radosti i starosti, a ďalej vzťahy mužov k ženám. Dielo sa skladá: Úvod spisovateľov, Príhovor, 10 poviedok, vysvetlivky
Jazyk:
Je jednou z najzaujímavejších vecí na tomto diele. Má snáď všetky mysliteľné formy, mení sa podľa toho, aká je inteligencia a pôvod daného rozprávača. Napríklad gróf hovorí veľmi bohatú, čisto spisovnú či priamo knižnej češtinou, majster ťažké váhy používa primitívne všeobecnú slovenčinu s množstvom nespisovných výrazov, skúsený iluzionista sa naopak úplne vyžíva v cudzích slovách, je mu veľa zle rozumieť. Tiež sú viditeľné rozdiely vo vetnej stavbe jednotlivých osôb.
Figúry:
Epizeuxa (= opakovanie slov vo vete) – ,, chápem, chápem, dočista chápem “ kýval hlavou milosťpán
Apostrof (= oslovenie neprítomné osoby alebo veci) – Bože, do akej krásy dal si tomu kvietok môj rozkvitnúť!
Rečnícka otázka (= otázka nevyžadujúci odpoveď) – Načo by si odpočítaval čas, ak je tich dvadsať rokov a patrí ak ti celá Európa?
Hyperbola (= nadsázka, zveličenie) – Tisíckrát som sa búšil do hlavy: Vinck, maj rozum je to ešte dieťa; tisíckrát som zaťal zuby, až škrípali.
Asyndeton (= vynechanie spojok, nahradenie čiarkou) – videl som modrej, zelenej, žltej maringotky táboriť za stanom
trópy:
Personifikácia (= prenesenie ľudských vlastností na neživé objekty) – Popiješ a reč sa sama prederie ako pramienok.
Prirovnanie (= obrazné pomenovanie na základe porovnania) – Stál tam ako čierny hrom …
Metafora (= prenesenie významu na základe podobnosti) Za niekoľko rokov sa Ninočka vrátila s dieťaťom na rukách.
Oxymoron (typ epitetá, využívajúci protikladné významy slov) – starenku Ninočka … tú moju cárovnú krásnu; všetky Žáry nebies …
Epiteton (básnický prívlastok) – … priľahla ku mne celým svojím horúcim telom, pre mňa si si prišiel, Holoubka sivý.
Vlastné hodnotenie:
Táto kniha ma veľmi zaujala, a to hlavne tým, ako v nej autor dokázal dôkladne popísať pútavé príbehy ľudí z cirkusového, kabaretného či iného prostredia, spojeného s kočovným spôsobom života.
Zaujalo ma tiež, ako kniha opisuje osudy ľudí spojených s týmto svetom, ich radosti i starosti, a ďalej vzťahy mužov k ženám.