Kniha: Léto
Autor: Charles Bukowski
Zaslal(a): Nika
Žáner:
DRAMA – literárny druh prvotne určený na predvádzanie na javisku, tvorený rečami postáv, scénickými a režijnými poznámkami, ktoré informujú o tom, kto je hovorcom repliky a približujú gestá, mimiku a správanie postáv na javisku
Literárna smer:
Impresionizmus – z latinského „Impressio“ = dojem; pôvodne sa objavuje u francúzskych maliarov: Monet, Renoir, Degas, sochár Rodin, skladateľ Debussy (jasné, čisté farby, vystihnutie bezprostredného dojmu, nálady – hra svetiel a tieňov); v literatúre ide hlavne o oznámení bezprostredného subjektívneho dojmu, vyjadrenie o kozie nálady, neopakovateľné chvíle (smútok, radosť, melanchólia, nostalgie), potlačenie rozumové účasti na obsahu, voľné radenie zrakových a sluchových dojmov (melodickosť), v popredí je lyrika, zvlášť prírodné – lyrizacia prózy (uvoľnenie kompozície, oslabenie príbehu, fragmentárnosť); fr. básnik Paul Verlaine, v Čechách A. Sova, K. Hlaváček, v próze F. Šrámek.
Vitalismus – V českej literárnej histórii umelecký smer, ktorý vyzdvihuje a oslavuje život, radosť z drobností a krásy sveta. Vznikol ako istá reakcia na hrozné skúsenosti vojakov v prvej svetovej vojne.
Jazykové prostriedky:
Vyjadrenie citových nálad a prírodné atmosféry – v príhovoroch postáv i scénických poznámkach, básnický jazyk, citovo zafarbené jazykové prostriedky, latinské citáty, napr. .: cum grano salis – s istým odstupom, nespisovné prostá reč – stáže. Jazyk scénických poznámok, ktoré sú vo Šrámková prípade rovnocenným prvkom k dialógom. Nie dokresľujúcim aparátom. ( „… Zvuky huslí zatiaľ dostihli unikajúceho sna a zliali sa v pokorne vášnivú melódiu.“ Citovo zafarbený jazyk. Hovorové výrazy (jed‘, sed‘). Ľudové múdrosti (dáva farár Hora) – „Hríbik pochvál, muchotrávky nepoháňa.“ Prechodník. slovné hračky.
Tematická výstavba:
Dej sa odohráva na dedine za letných dní, je lyrickú oslavou mladosti a lásky (Jeník Skalník a Stázka) v kontraste s meštiackym svetom, koketériou a nudou intelektuálov; lyrická atmosféra horúceho letného večera, oslava prostých životných hodnôt.
Charakteristika hlavných postáv:
Valča Peroutová: spisovateľka, veľmi pohľadná mladá žena plná temperamentu, je znudená ako manželstvom, tak návštevou manželovho rodného kraja, túži po dobrodružstve, je očarená Jánovým mladosťou a naivitou, ktoré mu závidia. Teší ju jeho záujem a majstrovsky ho využíva ku koketérie. Je prekvapená Chvojkovo láskou, pretože ho považovala za „šedú škvrnu“ bez záujmu a uteká s ním – avšak nie z lásky, ale zo znudenosti.
Tomáš Perout: píše fejtóny do novín, jeho práca ho veľmi baví a napĺňa, je ironický, nie je vnímavý k citovým prejavom svojej ženy, skôr si z nej rád robí srandu, ale myslia to v dobrom, necíti sa byť nikým ohrozený a vôbec ho nenapadne , že by ho žena zradila (jeho reakcia na začiatku, keď po ňom chce inšpiráciu do svojej novely).
Jan Skalník: mladý gymnazisti, má búrlivé nálady, je príliš citlivý, ľahko sa zamiluje, je zraniteľný a naivný, zároveň ale aj výbušný a sebavedomý (obviní Perouta, že uráža jeho ženu), nie je vnímavý ku Stáziným prejavom lásky, veľa jej vyčíta, ako sa okolo neho motá.
Farár Hora: stará sa o Jeník po smrti jeho otca, má pochopenie pre jeho neuvážené činy, pretože si uvedomuje, že v mladosti bol rovnaký, snaží sa všetkým dávať dobré rady, založené na bohatých životných skúsenostiach, je to múdry muž so všetkým zmierený.
Jiří Chvojka: je to básnik, známy Peroutových, príde k nim na návštevu, je zamilovaný do Valči, ale chová sa väčšinu času neprístupne, povýšene, pohŕda mladým skalník, potom ale v letnej atmosfére povolí a vyzná jej lásku.
Stáže: slúžka u Peroutů, trochu prostá dievča, už od detstva zamilovaná do Jána, stále sa snaží mať ho na očiach, bojí sa o neho, pretože sa správa tak nezodpovedne, dokáže pretrpieť všetky jeho výlevy a dočká sa svojho šťastia.
Hlavná myšlienka diela:
Oslava prostých životných hodnôt, v závere poučenie od farára Hory, ktorý všetko berie s patričným nadhľadom a zdravým odstupom.
Spoločensko-historické pozadie:
Dielo vzniká v čase, keď bola Šrámkova diela ovplyvnená najmä impresionizmom a vitalizmu, oslavuje prosté ľudské hodnoty ako je láska, šťastie.
Autor:
Narodený roku 1877 v Sobotke, gymnázium v Písku a Roudnici, vojenská služba v Českých Budějoviciach – odráža sa v jeho tvorbe (báseň Raport), väznený za antimilitaristický postoje, v 1. sv. v. na fronte v Taliansku, Haliči a Rumunsku, hlboký vzťah k rodnému kraju, zomrel roku 1952, predstaviteľom tzv. generácia kuracina, ďalšie diela: Zb. Života biedou predsa ťa mám rád – báseň Píšu mi písanie; sb. splav; sb. Modrý a červený – b. Raport, román Strieborný vietor, Telo, dráma Mesiac nad riekou. Generácia kuracina – tzv. Anarchistickí buriči, ovplyvnení anarchizmom, negácie spol. života a noriem, významný je časopis Nový Kult (SK Neumann) – František Gellner, Viktor Dyk, Karel Toman.
Inšpirácia:
Roku 1948 bolo Leto sfilmované.
Literárna kritika:
Dielo bolo prijaté bez problémov.
Dej:
1. dejstvo
Odohráva sa vo svetlici na vidieku, kde sú Valča a Tomáš Peroutovi na dovolenke, v jeho rodnom kraji. Peroutová sa pokúša písať svoju novelu, ale je vyrušená hlukom zvonku – jej muž Tomáš Perout sa vracia z rýb a rozpráva sa hlučne so susedom. Valča zavrie okno, ale za chvíľu manžel príde domov a znovu ju začne rušiť svojimi ironickými poznámkami typu: „Ha, bude príliš sladká!“ „Čo?“ „Tvoja novela. Tri tabuľky čokolády od rána zmizli … „. Valča chce vedieť, čo by muž povedal žene, keby sa mu priznala, že je mu neverná, Tomáš odpovie: „Teším sa, že ste sa pritom nudila menej, než keby ste mi bola zostala verná.“ Takúto strohú odpoveďou je Valča trochu sklamaná. Dozvedáme sa, že Valča, aj keď sa na dovolenku na dedine tešila, je krajom trochu znudený a otrávená neustálymi návštevami „Peroutů“, ktorých sa tu vyskytuje naozaj veľa. Pertout jej ale začne rozprávať, že ráno stretol svojho synovca Jána Skalníka, mladého gymnazisti vychovávaného farárom Horou, ktorý mu dal zbierku svojich básní. Náhle si spomenie, že má písať nedeľný fejtón do novín, a toho dňa už je piatok. Dohadujú sa, o čom by mal písať, nič ho nenapadá: „Moju ženu za dve myšlienky do fejtónu.“ „Napíšte pod čare len toto. Ste v tých niekoľkých slovách celý, vaši čitatelia vás ihneď spoznajú „Valča si začína letmo prečítať Janovej básnické pokusy a spomenie si, že jeho meno počula pred dvoma dňami v súvislosti so stáže a hneď sa rozhodne vyskúšať, či je jej domnienka správna, keď prichádza slúžka stáže, v oboch rukách po pohár mlieka, v podpazuší balíček. Valča schválne nadhodí: „Ty, Toms, nezdašický Sklaník dnes príde?“ A stáže upustí obe poháre a odchádza rozrušená. Dozvedáme sa, že Sklaník a stáže sú druhy z detstva, mali sa veľmi radi, ale kvôli Stázině nevalnej rodine spolu nemohli byť a ich cesty sa rozišli, s čím sa však stáže nikdy nezmierila. Tento rok teda ľudia, aby ju dostali z dediny, dohovorili službu u POUR. Stáza utiekla na štyri dni do lesa, ale Hora ju umúdril. Perout sa vracia k svojmu fejtónu a v tom prichádza Jan Skalník, ktorého si ani nevšimne a ďalej píše. Valča v župane, chystajúcej sa do kúpeľa, si Jana chladne meria, až si konečne všimne aj Toms a zoznámi ich. Ján sa na seba veľmi hnevá, že mu vnútil svoje zlé básne. Perout so smiechom odíde znovu písať fejtón do záhrady. Valča medzitým otvorí balík, čo priniesla stáže a nájde v ňom knihu od básnika Chvojky. Valča je vzrušená Jánovým mladosťou a naivitou a začína s ním flirtovať, pretože vidí, že je z nej úplne paf a chce po ňom, aby jej zarecitoval svoju báseň. Sľubuje jej, že jej prinesie jahody, vodné ruže a tiež jej sľubuje vyrezanú laň, ktorú sám vyrobil, ale kvôli nej zo smutnej urobí laň veselú. Peroutová sa odíde umyť a Jan začne upravovať lankami, keď prichádza stáže, veľmi rozpačitá. Nevie, či ho má oslovovať Jane alebo pán Jan. Ján je o poznanie pokojnejší, pripomína jej zážitok z detstva, keď ho trafila do hlavy kameňom, stáže sa za to veľmi hanbí. Ján sa chváli, ako má krásnu tetu, ale potom zase hovorí, že si na stáž zrovna včera spomenul, keď išiel na ringloty, ale skončil len s roztrhnutými nohavicami, pretože mu chýbali jej zlodejské „pracky“. Stáže sa mu snaží povedať, že o sv. Jáne na neho vždy najviac myslia, ale z komory sa ozve hlučnom údery kúpajúceho sa tela o vodu. Jan načúva, pln vnútorného zmätku, potom sa pozrie na stáž a jeho zmätok vzrastie: „Ty si, stáže, rozkvitla!“ A oprie ľahko hlavu o jej prsia a zavrie oči. Stáže sa rozplače, Ján jej ako útechu sľubuje lankami, ale stáže utečie. Ján sa za ňou vyrúti a vo dverách narazí na vracajúceho sa Perouta. Za chvíľu sa Skalník vracia s neúspechom a spomenie si, že Toms prišiel telegram – v ňom je, že príde Chvojka, Perout ho posmešne nazve „veľkým tetiččiným ctiteľom“. Ján sa ale oboria, že nemá valcov urážať, Perout je tým pobavenie, Ján je ale veľmi rozvášnený, vyčíta mu, že by jej mal odtrhnúť vodné ružu, keď sa ale Valča vracia z kúpeľa, Ján uteká preč.
2. dejstvo
Odohráva sa na fare, kde je na záhrade slečna Růžena a farár Hora. Z ich rozhovoru je zrejmé, že Hora je rozumný človek, kdežto Růžena možno až moc pobožná. „Viete Ruženka, z nás troch teda, keď ja filozofom, vy pritom na oltáre myslíte, a Jenda zatiaľ niekde na potulkách kolená roztĺkať, – z nás troch predsa len Jenda najlepšie Pánaboha chváli … (jezto slečna Růžena urobila nedotklivé pohyb, chlácholivo) Nonono , to všetko je cum grano salis, čiže aby sme tak povedali, sol, sol, ale nepřesol … „Růžena rozpráva, ako sa včera vrátil Ján neskoro domov a skoro ráno potom našla na záhrade jeho klobúk plný rynglí. Keď sa ho pýtala, čo to má znamenať, len sa zasmial a robil si z nej srandu, že ho požičal vránám. Z hovoru je ale vyruší sused, oznamujúc im, že ich Jana zrejme práve vytiahli z křinecké tône. Než sa ale vydesený Hora vypraví tým smerom, už sa vracia od hlavy k päte premočený Ján, ktorý tam bol na vodných ružiach, a stiahli ho pod vodu nohavice. Je ale celý rozžiarený a dozvedáme sa, že ho vytiahol z vody Kabrna, Stázin otec, keď tam bol pytlačit. Samozrejme bol opitý a sľúbil Jánovi, že až vyštuduje, tak mu stáže dá. Ján sa ide najesť čerešňových knedlí, ale nestihne ani uschnúť, keď na návštevu prichádza Peroutovi s Chvojka. Perout sa vydáva za Horou a Chvojka s valcom sú osamote. Jiří Chvojka jej vyčíta, že sa zmenila a ona rozpustilo vyslovuje svoje želanie, aby sa spustil lejak a ona do kože premokla, alebo aby ju prichytili chlapcovi, ako sa kúpe v potoku. Chvojka je jej správaním udivený. Potom príde Skalník. Valča k Jeník s posunkom: „Tak to je ten, čo sľubujem smutné lanko, ktoré sľubuje maliny, jahody, vodné ruže, a tu lietajú v noci otvoreným oknom do izby vodné ruže, aby ste vedel, Jiří.“ Chvojka sa k Jánovi chová odmerane , chová sa veľmi žiarlivo. Valča sa pohráva s Janom a Chvojka sa cíti urazený. Jan potom ale vojde do domu a Chvojka začne valcom prehovárať, nech sa vráti do Prahy. Z otvoreného okna Janova izby sa začnú ozývať zvuky huslí, veľmi emotívne, Valča vzhliadne s úsmevným očakávaním, Jiří s pohŕdaním a zlosťou. Peroutová unesená atmosférou vyhlasuje: „Leto buď pochválené!“, Načo jej Chvojka vyznáva lásku. Valča mu to vyhovára, že sa zbláznil, že to nejde. Ich vášnivý rozhovor pretrhne návrat Hory, Perouta a Ruženy, Hora je prekvapený novinou, že Ján píše básne a pokojní zľaknutie slečny Ruženy: „Aj čože ste sa tak zľakla? Čo kedysi akýsi študent Hora nepsával tiež básničky? Neviete nič o tom, Ruženka? „Keď Ján prestane hrať, okúzlená Valča opäť prednesie tentoraz zmenenú vetu:“ Leto, budiž pozdravenie! „Dejstvo končí tým, že Ján vyhliadne z okna a všetci sa na neho pozerajú.
3. dejstvo
Dejisko je opäť na fare, tentoraz k večeru. Hora vyprevádza Nandu a Jozefa z katezismu a dáva im rady do spoločného života, obom dáva ruže zo svojej záhrady. Vystrieda je Tomáš Perout. Je úplne ako vymenený. Ide z prechádzky, ale je na ňom vidieť, že ani nevie, kadiaľ chodil. Hora hneď spozná, že ide o jeho ženu. Tá totiž zmizla spolu s Jiřím Chvojka. Hora sa ho snaží utešiť, potom prichádza stáže sa skalník, ten sa ale zdržiava, nechce sa mu ísť ďalej. Potom s Peroutem osamějí, Ján mu hovorí, že s ním pôjde zajtra ráno na ryby a budú sa rozprávať o vojne, sľubuje, že vezme aj cestovné poriadky a budú si hovoriť, kde teraz práve Valča je. V tom vyjde Stáže z domu, prehovára Jána, aby už večer nikam nechodil, bojí sa o neho, ale Ján je k nej veľmi odmietavý a nespráva sa k nej veľmi dobre. Chvíľu si potom ešte rozpráva s Peroutem a potom s Horou, ktorý navedie hovor tak, aby mu mohol rozprávať príbeh z mladosti, keď sa jeden jeho známy zamiloval do dievčaťa. Chlapci si z neho urobili srandu, napodobnili jej písmo a pridali prameň vlasov a poslali mu list. On uveril a oplatil jej to isté. Keď všetko prasklo, chcel sa obesiť, nakoniec to ale neurobil, a keď na to po rokoch s Horou spomínal, veľmi sa nasmial. Jana tento príbeh povzbudí. Medzitým sa vracia Růžena, ktorá išla Jana hľadať, ale v tej chvíli sa Ján znova stráca. Růžena a Hora spomínajú na mladosť, Růžena clivo, Hora zmierlivo. Stáže v tú chvíľu stojí pri plote a snaží sa dovolať Jána v jeho okne. Skalník ale utiekol k tôni, zo smútku po vojne. Skalník sem prichádza cestou medzi sady a obviňuje ju, že ho zase špehuje. Stáže sa vyhovára, že sem išla kradnúť ruže pre svojho milého. Potom sa ale rozplače, Ján myslí, že preto, že mu to povedala a už to nebude tak pekné, potom mu ale dôjde, že si to vymyslela a laškuje s ňou, treba sa jej pýta, či ju veľa bozkáva, a či by ho premohol. Stáže sa k hre pripojí, povie, že odchádza za chlapcom, ktorý na ňu čaká v lúkach. „Čo je to, stáž? Ideš už? Počkaj! „“ Ja … ja vám tam v lúkach, Jeno, šťastne vzdychne. „“ Vzdychneš? „“ Vzdychne, Jeno, … Ježišu, vzdychne … tááák. „Potom ich Hora v diaľke vidia, ako spolu ruka v ruke odchádza.
Vysvetlite vzťahy medzi hlavnými protagonistami tejto drámy.Pokúste sa charakterizovať hlavne povahu citov v jednotlivých vzťahoch.Použite príklady či ukážky z textu.
Peroutová – Perout: Ich manželstvo vyzerá na prvý pohľad ako ideálne, podľa Perouta je v poriadku, ale jeho žena sa cíti odstrčená. Manžel nechápe jej citové prejavy. Povaha ich citu je iba „formálne“.
Jeník – stáže: Predtým sa mali radi, osud im však neželal byť spolu. Nakoniec k sebe ale znovu nachádza cestu. Povaha ich citu je čistá, prostá láska dvoch mladých ľudí.
Chvojka – Peroutová: Peroutová najskôr flirt s Chvojka berie ako zábavu, príjemné spestrenie nudného pobytu na dedine. On jej potom ale vyznáva lásku a ona sa okamžite rozhoduje, že s ním ujde. Jeho cit je dlhodobý, stály, ona ale odchádza skôr kvôli svojej znudenosti a túžbe po prejavoch lásky a dobrodružstva.
Valča – Jeník: Jeník imponuje jej dospelosť, krása a inteligencia, ona v ňom naopak vidí mladosti, ktorého sa nechce vzdať.
Ako tu autor predstavuje mladšej a staršej generácii?Svoje tvrdenie zdôvodnite príklady či citáciami z textu.
Mladšia generácia je plná života, má búrlivé city, všetko veľmi silno prežíva. (napr. Jeníkův výstup s hrou na husle)
Staršia generácia je zmierená so svojím osudom, na všetko sa pozerá s nadhľadom. (napr. Peroutova rezignácie po vedľajšej žene odchode s Chvojka, Horov prístup k Jánovi)
Zhodnoťte záver hry.S kým autor sympatizuje a prečo?
V závere hry sa situácia vo všetkých smeroch upokojuje. Jeník nachádza lásku a šťastie, Perout sa vďaka farárovi zmieri s odchodom ženy. Autor sympatizuje najmä s farárom Horou – je vyrovnaný, chápe neuvážené činy mladosti.
Pokúste sa dokázať, že text patrí k impresionizmu a vitalizmu.Používajte príklady z textu.
Vitalismus – v diele sa objavuje radosť z prostých maličkostí (napr. Vyrezaná srnka od Jána), dielo je jednoduché, má prostý nekomplikovaný dej
Impresionizmus – zachytáva krásu a pôsobenie daného okamihu (napr. Keď Jeník hrá na husle, je teplý letný večer – vytvára sa tak napätá atmosféra pôsobiace na city postáv)
Všimnite si scénických poznámok v texte.Akú úlohu tu hrajú?
Pomáhajú spresniť danú situáciu, ešte viac priblížiť daný okamih (impresionizmus).