Kniha: Labyrint světa a ráj srdce
Autor: Jan Amos Komenský
Zaslal(a): Jakub
Barok-román (1623)
Autor
Jan Amos Komenský. Biskup jednoty bratskej, zakladateľ novodobej pedagogiky.
Celková charakteristika
Alegorické cesta spoločností prvej polovice 17.st. Autor v predslove uvádza, že si sa snaží zachytiť realitu svojho sveta, čerpá aj z vlastných príhod. Reflektuje univerzálne vzťahy a deje, preto je dielo stále aktuálna. Vďaka alegóriu si mohol dovoliť dôslednú kritiku spoločnosti. Z druhej časti labyrintu môžeme spoznať traumy spojená s pobělohorským vývojom. Komenský vyjadruje nutnosť človeka obrátiť sa v takýchto situácií do seba samého, opustiť tento pozemský svet a hľadať útechu u Boha.
Postavy
Alegoričnost postáv, pútnik symbolizuje človeka, a to v zmysle pútnika životom. Ďalšie postavy symbolizujú určité „princípy,“ s ktorými je ľudský život spojený. Napríklad Mámení, ktorým je obklopený pútnik, obklopuje i nás samotných a zastiera nám možnosť vidieť veci také, aké sú. (ružové okuliare) vpred nás poháňa večný nepokoj a zvedavosť (Vševed Všudybud). Kráľovnou sveta má byť Múdrosť, avšak v Komenského predstave sa za ňou skrýva Márnosť.
Dej a kompozícia
Kniha má dve časti. Prvý labyrint sveta, v ktorom Komenský predkladá satirický pohľad na spoločnosť. Druhá raj srdca, ktorý je svojím ideálom harmónie opakom prvej časti. Pútnik chce na začiatku poznať usporiadanie tohto sveta, aby sa rozhodol k akej skupine ľudí sa pripojí. Jeho sprievodcovia VšudyBud a Mámení. Od nich dostal uzdu všetečnosti a ružové okuliare mámenie. Okuliare nepriliehali, pútnik teda videl vedľa klamu aj skutočnosť. Z vysokej veže pozoruje mesto (svet), v ktorom sa zdá byť všetko pekne usporiadané. Z blízka je vidieť, že všade vládne zmätok a neporiadok. Pútnické postupne prezerá jednotlivé stavy a profesie. (manželský, remeselníkov, učených, cirkev, bohatých atď. až po umierajúci). Tu vidí márnosť všetkého života. Nakoniec oslovil pútnika Hlas s radou k navráteniu sa do svojho srdca. To symbolizuje malá světnička. V nej sa potom stretáva s Kristom.
Jazyk a štýl
Hlavnú úlohu hrá symbolika, metaforika a alegórie. Alegória je najvýraznejší u postáv a priestoru. Kráľovná mesta je Múdrosť (popr. Márnosť). Na východe mesta stojí Brána života na západe Brána rozchodu (smrť). Archaický štýl jazyka. Časté je užívanie prechodník, zmena slovosledu, archaické výrazy. Prvá časť je epická, zatiaľ čo druhá prechádza do podoby teologické.
Okolnosti vzniku diela
Vznik počas autorovho pobytu v Brandýse nad Orlicí, kde sa skrýval pred pobělohorskými represiami. Tvoria skupinu s tzv. Útešnými spisy. (napr. Trúchlivý) ktoré vznikli v čase, autorovho skrývanie a prenasledovanie a následne núteným odchodom do exilu. Líčenie na základe vlastných skúseností (morská plavba pri svojej ceste do Anglicka)
Vplyv diela
Významnú úlohu zohral v čase národného obrodenia, bol preložený do mnohých európskych jazykov.
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————