Kytica – rozbor (obsah)

 

Kniha: Kytica

Autor: Karel Jaromír Erben

Pridal(a): Teri

 

Karel Jaromír Erben

• narodil sa roku 1811 (Miletín u Hořic v Podkrkonoší)
• zemrel roku 1870 v Prahe
• bol to český historik, spisovateľ, básnik, právnik, prekladateľ a zberateľ českých ľudových piesní a rozprávok
• predstaviteľ literárneho romantizmu
• študoval Gymnázium v Hradci Králové, filozofiu a práva v Prahe
• v mladosti sa spoznal s F. Palackým (odtiaľ záujem o históriu a národopis) a tiež s Karolom Hynkom Máchom
• po vidieckych archívoch zbieral ľudové piesne, rozprávky, riekanky, povesti (české i slovanské)
• zakladateľ modernej českej balady, nemajú ešte sociálny podtext, ten je až u Nerudu, Bezruča, Wolkera
• na Kytici pracoval 20 rokov

 

Charakteristika doby

• toto dielo bolo prvýkrát vydané roku 1853 (obsahovalo 12 básní), roku 1861 doplnené o báseň Lilie
• v tejto dobe boli časté revolúcie v európskych krajinách, u nás Metternichovský absolutizmus, potom Bach
• sú tu autori tvoriaci v duchu národného obrodenia (30. – 50. roky 19. storočia)
• Erben sa na rozdiel od národných obroditelov snaží povzniesť českú literatúru na vyššiu úroveň
• cíle výchovné a umelecké sa dostávajú do rovnováhy, umelecké začínajú prevážať
• literatúra si kladie vyššie ciele ako len baviť čitateľov

Ďalší romantickí autori:

• Karel Hynek Mácha, Václav Kliment Klicpera, Josef Kajetán Tyl, Božena Němcová

Rozbor diela: Kytica

• Celým názvom: Kytica z povestí národných
• zborník 13 balád

Literárny druh a žáner

• Druh: lyrickoepická skladba
• Žáner: balada s znakmi rozprávky

• Erben čerpá a vychádza z ľudovej (slovanskej) tradície, bájí a povestí, niektoré balady sú motivované kresťanstvom (ľutovanie nad svojimi činmi =) dopustenie)
• je to zborník folkloristicky orientovaného romantizmu
• Vrcholný romantizmus – avšak dielo nenáša príliš jeho znakov, hrdinovia nevzdorujú osudu, prijímajú vinu, nie sú individualistickí, značná osudovosť, úsporný popis krajiny, sústreďuje sa na dejový spád

 

Kontext autorovej tvorby, vnik a rozvrženie diela

• Kytica je jediný zborník básní, ktorý vydal
• Básne vychádzajú z ľudovej slovanskej tradície – Erben zbieral ľudovú slovesnosť slovanských národov, porovnával podobné príbehy rôznych národov a tak nachádzal najstaršiu verziu, o ktorej sa domnieval, že siaha až k slovanskej mytológii, ktorá už bola zabudnutá (týka sa to Erbenových rozprávok, povestí aj zborníka Kytica)
• Básne, naväzujú na ľudovú poéziu, zobrazujú etnické korene českého národa
• Príbehy sú alegóriou na nemecký útlak Čechov Habsburskou ríšou
• Má predem premyslené rozvrženie básní, zrkadlovo, t. j. že napríklad prvá a posledná báseň je rovnakého tématu

 

Básne zoradené podľa poradia v knihe

• Kytica
• Poklad
• Svadobné košele
• Poludnica
• Zlatý kolovrat
• Štedrý deň
• Holubok
• Záhořovo lože
• Vodník
• Vrba
• Lilie
• Dcérina kliatba
• Veštkyňa

 

Hlavná myšlienka

• konflikt vo vzájomných vzťahoch, porušenie medziludských väzieb
• konkrétna osoba nejakým spôsobom poruší hranicu v medziludských vzťahoch
• najzákladnejší vzťah: matka x dieťa
• hlavná hrdinka: matka, žena
• morálne zákony možno prekonať len láskou, pokáním a odpustením (prvok kresťanstva)

 

Témata, motívy

• často sa tu objavuje otázka medziludských vzťahov
• hlavné je vina a trest
• za každý nemorálny a zlý čin príde trest
• vzťahy medzi matkou a deťmi (zapomenutie na lásku k dieťaťu), tiež medzi manželmi,..
• častá je tiež názorná ukážka, ako ľahko ľudia zapomínajú na morálne väzby medzi sebou kvôli bohatstvu
• motívy jednotlivých balád nižšie v rozbore diela

 

Kompozičná a veršová výstavba

• Chronologický postup
• Časti: 13 balád – sloky – verše, básne zoradené zrkadlovo podľa spoločných tém (napr. prvá s poslednou – Kytica a Veštkyňa – ľudová tvorba a poézia)

 

Vyprávač

• Vyprávačie spôsoby: Priama reč
• Typy prejavov: Pásmo vyprávača v er-forme, dialógy
• Lyrický subjekt: neosobný

 

Jazykový rozbor – slovná zásoba

• písané stručne, jasne, vecnou
• výrazný rým, zvukomaľba (Vodník), prirovnanie, apostrofy, živé dialógy, názorná popisnosť postáv a prírody atď.
• dielo obsahuje aj viac ďalších druhov a žánrov, napr. rozprávka (Zlatý kolovrat), pohanský mýtus (Poludnica), ľudová povest (Poklad), barokne romantické legendy (Záhořovo lože
• motívy cintorínov, lesov, jazier, nadprirodzene bytosti
• Tropy a figúry
  • Tropy: epiteton (vraném bujném koni), personifikácia (vesele podkovičky zvonia), synekdocha (babice koža, kosť), metafora (nesiem v dome zmenu)
  • Figúry: epizeuxis (klop, klop, klop), anafora (a pred chalupou …, a na chalupu …), elipsa (priamo k chalupke), inverzia (na vraném bujném jede koni), rečnícka otázka (Kto by pomyslel jaktieživ?)

 

Motívy jednotlivých balád

• Kytica x Veštkyňa =) motív národného smutku a nádeje, národne buditeľské posolstvo
• Poklad x Dcérina kliatba =) motív materinskej viny, matka x dieťa
  • Poklad: kvôli peňazom zapomnela na svoje dieťa
  • Dcérina kliatba: narušený vzťah medzi matkou a dcérou, matka svoju dcéru príliš rozmaznala a dcéra jej to dáva za vinu
• Svadobné košele x Vrba =) vzťah mŕtvych k živým, Svadobné košele =) z milého umrelca, Vrba =) z ženy vo vrbe
  • Svadobné košele: motív obľúbený u autorov tejto doby (E. A. Poe – Havran) – prílišné lpienie na mŕtvom človeku, človek bez neho nechce žiť =) trest
  • Vrba: zúfalý čin manžela vďaka ktorému zabil svoju ženu (pokácel vrbu)
• Poludnica x Vodník =) nadprirodzene bytosti
  • Poludnica: matka omylem udusí svoje dieťa, o ktoré má strach
  • Vodník: dcéra je dvakrát potrestaná (1. neposlúchne matku, 2. poslúchne matku na úkor dieťaťa =) trest)
• Zlatý kolovrat x Záhořovo lože =) sú zamerané na vinu a vykúpenie, veľkú úlohu tu hrá pokánie
• Štedrý deň x Holubok =) základný motív láska a smrť
• Lilie =) dodaná dodatočne (1861)

 

Postavy

• väčšinou hlavnú úlohu hrajú ženy, dievčatá, kladné, slušné, poctivé, počestné

 

Stručný obsah balád

• Kytica
• • Je o smrti matky, ktorej sa zželelo jejich nešťastných detí a preto sestúpila do drobného kvietku, ktorý deti nazvali podľa matkinho dychu materskou dušičkou. Deti boli hneď šťastnejšie, chodili k matkinmu hrobu a vzpomínali na svoju matku.
• Poklad
• • Na Veľký piatok spiechala vdova s dieťaťom do kostola, po ceste spozorovala jaskyňu, ktorú nikdy predtým nevideli. Ako raz vešla, oslepil ju lesk obrovského bohatstva. Toto bohatstvo ju úplne oslepilo a preto odložila svoje dieťa a začala naberať plné hrsti zlata. S plnými rukami sa rozhodla, že poklad vynesie a za odložené dieťa sa vráti neskôr. Keď sa však vráti, cesta je zavretá a dieťa je uvnútri. Vdova sa celý rok modlí a prosí Boha za odpustenie. Presne za rok na Veľký piatok ide vdova opäť do kostola a opäť si všimne vchodu do zeme a na tom istom mieste, kde ho pred rokom nechala, objaví svoje dieťa. Neustále potom dakuje Bohu.
• Svadobné košele
• • Mladá panna sa pozdĺž noci modlí k obrázku s Pannou Máriou a naříká, že jej zomrela matka, otec, brat a vzpomína na svojho milého, ktorý sa dosiaľ nevrátil z vojny. Počas troch rokov zasadila len, bielila plátno a šila svadobné košele. Prosí Pannu Máriu, aby jej radšej skrátila život. V ten moment sa však objaví jej milý, ktorý ju odvedie pustou krajinou na cintorín. Na cintoríne ju chce vziať do svojho hrobu. Dievča sa však schová v márnici a vďaka svätým slovám sa nepodaří mŕtvym sa jej zmocniť. Ráno sa potom prebudí v márnici s vlasmi bielými ako sneh a všetky jej košele sú rozhádzané po náhrobcích.
• Poludnica
• • Tesne pred poludním sa matka zlobí na svojho plačúceho chlapčeka. Straší ho poludnicou. V okamihu, keď matka poludnicu zavolá, sa otvoria dvere a divá žena sa začne pomaly sápať po chlapcovi. Matka prosí o jeho záchranu a prudko ho k sebe tiskne. Otec sa vráti domov a nájde matku v mrákotách, chlapec je však mŕtvy. Udusila ho nevedomky sama matka, ktorá sa bála, že jej ho poludnica vezme.
• Zlatý kolovrat
• • Jedného dňa sa zastaví mladý kráľ u lesnej chalupy a spatria mladú krásku. Ihneď sa s ňou chce oženiť, ale dievča namietne, že sa najprv musí dovoliť jej matky. Druhý deň sa kráľ vracia a ponúka maceše zlato a striebro za jej nevlastnú dcéru. Macecha najprv kráľovi nutí svoju vlastnú, nakoniec však súhlasí. Ďalší deň po ceste na zámok zabijú macecha so svojou vlastnou dcérou nevlastnú Dorinku v lese, kde ju usmrtia a odoberia údy a oči. Obidve sa potom vydajú na cestu do zámku. Tam sa nič netušiaci kráľ ožení so vlastnou dcérou a po týždni odíde a uloží žene, aby predla na kolovrate.
    Doru medzitým v lese nájde starček so synom. Syn teda ide na hrad a vymení zlatý kolovrat za nohy, zlatú preslicu za ruce a zlatý kužeľík za oči. Chlapec všetko donesie starčekovi, ktorý údy a oči prilepí k telu a pokropí ich živou vodou.
    Na zámok sa medzitým vráti kráľ, ktorý po svojej choti vyžaduje, aby mu na novom kolovrate zahrala. Kolovrat však kráľovi všetko prezradí, a tak kráľ macechu aj jej dcéru vyžene do lesa, kde ich roztrhajú vlci. Dorinku si potom vezme za ženu.
• Štedrý deň
• • Pred Štedrým dňom sedia dve panny a predu. Z hovoru sa dozvie, že o polnoci v jazierku, kde sa skláňa vrba, uvidia svoju budúcnosť. Tak sa teda vydajú k jazierku a vysekajú v ľade dieru. Prvá sa díva Hana a vidí svadbu s mladým mužom. Po nej ide Marie a uvidí svoj pohreb.
    Hana sa opravdu do roka vydá a Marie umrie.
• Holubok
• • Žena zabije svojho muža (otrávi ho). Keď ide po ceste pri cintoríne, potká mladého muža – ten jej ponúkne, aby sa stala jeho ženou. Štvrtý deň si ho vezme (svadba je veselá a hlučná). Na nebožtíkovom hrobe vyroste tráva, u hlavy doubek a po troch rokoch na doubku začne žalostne zpívať holubok. Ten tým žene pripomína jej vinu. Žena to psychicky neunesie a utopí sa v potoku. Keďže kresťanská viera zakazuje sebevraždu, je pochovaná mimo cintorína.
• Záhořovo lože
• • Krajinou sa ubíra pútnik cestou do pekla. Ľudia ho k sebe zovú, on sa však beze slova ubíra ďalej za svojím cieľom. Ide a po ceste prespí u dobrých ľudí. Dostane sa do lesa, kde sídli lesný muž, ten sa ho najprv chystá sniesť, ale po vypočutí pútnika ho necháva žiť pod prísahou, že mu priniese správy z pekla.
    Ubehnú rok a pútnik sa stále nevracia, tak si teda Záhoř začne vyčítať, že pútnika nesnel a nechal ho ísť, keď tu sa za jeho chrbátom ozve pútnikov hlas, ktorý mu oznámuje novinky z pekla. Potom potká Záhoře, ktorý vypadá ako medveď. Záhoř vstane a pýta sa pútnika, kam že to ide a ten mu odpovie, že do pekla. Záhoř je pútnikovou odpoveďou veľmi prekvapený, a preto nechá pútnika žiť, ten mu však musí sľúbiť, že až sa bude vracať, musí mu povedať, ako to v pekle vyzerá.
    Pútnik sa však ani po roku nevracia, a tak si lesný muž začína nadávať, že ho nemal pustiť, keď vtom sa za jeho chrbátom ozve pútnikov hlas, ktorý mu oznámuje žeravé novinky z pekla. Po chvíli začne pútnik lesného muža kárať a sľubovať mu, že ak sa nezačne kájať, bude uvrhnutý na Záhořovo lože. Lesný muž len zakleje, sadne si a začne zaznamenávať svoje hriechy, keď to pútnik vidí, sľúbi, že sa opäť vráti.
    Po deväťdesiatich rokoch sa pútnik, teraz už starček, vrací späť k lesnému mužovi, sprevádzaný mladíkom. Spoločne dojdú k miestu, kde pred 90 rokmi pútnik lesného muža opustil a nájdu tam len jabloň plodiaca zlaté jablká a paň. Keď sa však mladík snaží po jednom z jabĺk natiahnuť, paň sa pohne a premení sa na lesného muža, ktorý v tom mladíkovi zabráni. Keď však vidí starca, pozná v ňom pútnika, podíva sa teda na neho a čaká na jeho verdikt. Starček mu oznámi, že mu bolo odpustené a že môže v pokoji odísť. Po týchto slovách sa muž premení na popol a starček padne mŕtvy k zemi.
• Vodník
• • Matka hovorí dcére, aby nechodila k jazeru. Ta však neposlúchne a ide. Na jazere sa pod ňou však propadne lávka pri praní šátok a v jazere je nútená sa vzdať za vodníka. Po čase spolu zplodia syna.
    Žena po nejakom čase prosí vodníka o prepustenie na návštevu k matke. Po dlhom premlúvaní vodník súhlasí, avšak má podmienku: „od klekania do klekania“, a pre istotu si nechá ich dieťa v jazere. Žena beží priamo k matke, s ktorou si potom dlho povídajú a po klekaniu ju matka nechce pustiť späť. Vodník si pre svoju ženu nakoniec príde a keď ani napotreť nevolí, na prahu ich domu zabije ich dieťa.
• Vrba
• • Muž má ženu, ktorá je pres deň vitálna, ale pres noc je ako mŕtva. Muž teda ide k veštkyne a tá mu prezradí, že je jeho žena zakliata do vrby. Muža to dopálí tak, že vrbu nechá pokácať. Ako raz vrbu pokácajú, žena padne na mieste mŕtva k zemi. Muž plače a naříká, čo to urobil, ale hlas mu prezradí, ať z dreva tej vrby urobí kolísku a vetvičky ať zasadí do zeme. Kolíska keď bude dieťa kolísať, ako by ho kolískala jeho matka, až klouček vyroste, z vetvičiek si nařeže píšťalky a pri hre bude rozprávať s matkou.
• Lilie
• • Mladú dievčinu pochovajú do lesa. Na jej hrobe rozkvitne biely liliok, ktorý si dá bohatý pán presadiť do svojej zahrady. Keď zistí, že dievčina v noci žije, vezme si ju za ženu. Jednou však musí odísť ku kráľovi, a tak svoju ženu svierí svojej matke do opatery. Ta však na liliok pustí svetlo a tým zahubí aj liliok, aj mladú ženu.
• Dcérina kliatba
• • Dcéra na oprátke vyčíta matke smrť svojho dieťaťa, ktoré zabila kvôli nej, lebo jej matka všetko dovolila a ona prišla do iného stavu ešte pred manželstvom. Pred smrťou potom vyrekne nad matkou kliatbu namiesto rozlúčenia.
• Veštkyňa
• • Je o veštkyne, ktorá predpovedá budúcnosť českého národa. Je to balada čisto vlastenecká.

 

Zaujímavosti

• Zfilmované (režisér Brabec)