Kniha: Hrdý Budžes
Autor: Irena Dousková
Pridal(a): Dzuliet
Irena Dousková (*1964)
- Od 5 rokov žila s matkou a otčíkom, pretože sa její otec presťahoval do Izraela. Pracovala v knižnici a potom ako sekretárka po tom, čo nebola prijatá na vysokú školu, pretože otec bol emigrant a matka nečlenka KSČ
- Vďaka protekcii v roku 1989 dokončila štúdium a pracovala najprv s deťmi v kultúrnom centre a potom ako novinárka
- Rodina jejího otca vďaka židovskému pôvodu neprežila 2. svetovú vojnu, on jediný prežil
- Vďaka jejímu životu má její tvorba autobiografické rysy
Ďalšia autorova tvorba (v kontexte autorovho života jeho ďalšej tvorby)
- Napísala voľné pokračovanie príbehu Heleny Součkovej v diela Oněgin bol Rusák
- Goldstein píše dcére – pásmo dopisov
- Niekto s nožom
Spoločensko-historické pozadie
Politická situácia
- doba totálneho socialistického režimu, budovanie socialistickej spoločnosti po vzore SSSR
Základné princípy fungovania spoločnosti v danej dobe (každodenný život)
- protekcia v pracovnom prostredí, veľkú rolu hralo rozhodnutie podporovať či nie komunistický režim a politiku, angažovať sa v „budovaní“ spoločnosti
- Jednotné zemědelské družstvá, spoločná práca a kapitál, rovnaké podmienky pre všetkých, ľudia v umeleckom prostredí šli do pozadia a mali vo spoločnosti minimálne postavenie
Kontext ďalších druhov umenia (maľiarstvo, sochárstvo, hudba, architektúra)
- maľiarstvo: expresionizmus, minimalizmus, pop-art (kýč, barevnosť)
- architektúra: práca s oceľou, sklom a betónom
Rozbor diela: Hrdý Budžes
Forma
Všeobecná charakteristika literárneho diela (próza)
- Literárny druh: epika (+ lyrické pasáže – Helenčino premýšľanie apod.)
- Literárny žáner: groteskní román
- Literárny smer: 2. polovica 20. storočia
Organizácia jazykových prostriedkov
Slovná zásoba
- vulgarizmy, nespisovný jazyk, satirické prvky, hovorový jazyk, jednoduché slová (slovná zásoba 8 ročnej holčičky), zpřeházený slovosled („…pretože vypadá, ako keď sa lebka usmieva…“), priama reč, dialekt z oblasti Čiech (pani, pokaždý, voni,…)
- vyprávané v ich-forme
Štylistická charakteristika textu
- chronologické vyprávania, ale väčšinou použitý minulý čas
- rozdelené do 20 kapitol pomenovaných podľa hlavnej zápletky v danej kapitole (Ako sme vyhrabali partyzána, Ako to všetko dobre dopadlo)
- prirovnanie („ako keď sa lebka usmieva“)
Význam sťahovania
- účel vzniku tejto knihy bol, že sa autorka chcela vrátiť do detstva,
- ktoré prežila v dobe normalizácie, sovietskych ideálov a budovania socialistickej spoločnosti
- chcela zdôrazniť tragikomické rysy totalitnej doby,
- kontrast reality a pohľadu na realitu malého dievčaťa
- názov Hrdý Budžes je prettransformovaný názov básne S.K. Neumanna v Hrdého Budžesa, ktorého si Helenka zidealizovala na istého indiánskeho hrdinu, ktorý ju takisto istým spôsobom motivuje a fascinuje ‚vytrvať‘ (vtipné sú aj pochybnosti v istej časti príbehu, keď Helenka premýšľa, či to nie je len jeden zo slávnych postav socialistickej éry)
Obsah
Tematická výstavba
- Vyprávač: Helenka, hlavná postava, ich-forma
- Doba deja: doba normalizácie, 70. roky 20. storočia
- Miesto deja: mesto Ničín (možná spojitosť s Příbramí, kde Dousková vyrastala)
- Sú tam autobiografické prvky (rodičia herci v divadle, podobnosť s detstvom, ktoré si autorka zažila sama, dopisovanie s otcom, ktorý pobýval v Izraeli)
- Podobnosť s Bolo nás päť (K. Poláček)
Postavy:
- Helenka Freisteinová – hovorí si Součková alebo Brďochová
- Kateřina (Kačenka) Součková– matka Helenky, herečka v divadle, zatvrdelá voči režimu (zakazuje chodiť Helence na Jiskričky, pretože tvrdí, že to sú ‚malí komunisti‘)
- Pepa Brďoch – nevlastný otec, rovnaké rysy ako Kačenka
- babička Dáša– snaží sa zasahovať do výchovy jej vnučky
- dedo František
- Pepíček – Helenčin brat
- Andrea Kroupová – herečka v divadle, bývalá kamarátka Kačenky, ale zaslúži sa o jej výpoveď v divadle
- pani učiteľka Koláčková – Helenčina učiteľka, často sa Helence vysmieva pre nepohodlnosť, profesiu jejich rodičov a jej nevlastného otca
- Secký, Lenka Krátká – Helenčini kamaráti, slečna Anděla a Vladimír – vedúci oddielu Jiskričiek, pani Boženka Veverková – susedka babičky v Zákopech
Dej
Helenka, ktorá vo veku 8 rokov ešte nemá úplne vyriešené komplexy (nadváha alebo výsmech kvôli rodičom) jedného dňa vo školskom rozhlase počuje báseň, kde sa hovorí o Hrdom Budžesovi. Tá ju zaujme a prevzí si tohto hrdinu ako motiváciu k odstráneniu častého ponižovania ako od detí, tak aj od učiteľov vo škole. Helenčina matka, o ktorej H. hovorí ako o Kačence, pracuje v divadle spolu s jejím priateľom Pepom, ktorý plní rolu otca a je otcom Helenčinho mladšieho brata. Vlastného otca Helenka nepozná, pretože odišiel v jej ranom detstve do cudziny. Všetci bývajú v Ničíne, ale Helenčiným snom je bývať v Prahe, kde má tetu a kde by stretávala jej idol Milušku Voborníkovú. Helenčini rodičia prichádzajú o prácu v divadle kvôli nesúhlasu s režimom. Helenčina babička – matka jej matky si medzitým dopisuje s pravým otcom – Freisteinom, ktorý emigroval do USA. Helence tiež robia starosti jej babička, tá si totiž tajne dopisuje s pravým otcom Helenky, ktorý je v USA a informuje ho o Helenčinej výchove, ktorá jej pripadá nedostatočná. Helenka dopisy objaví a jej matka sa pohádá s babičkou. Rodičia nakoniec dostanú angažmá v Prahe, čím sa kniha končí, rovnako ako slávenie Vianoc spolu so zvyškom rodiny. Na posledných stranách čítame o tom, ako Helenka hádže do kanála fixy, ktoré dostala od Freisteina a ako odhaľuje pravdu o Hrdom Budžesovi. V priebehu deja dochádza k situáciám ako:
prežívanie nočných múr o vlkoch; riešenie komplexu nadváhy pojídaním snehu namiesto dortov; stretnutie s ničínskými cikánmi (> výprask od babičky); smrť spolužiačky; zistenie, že Ježišok neexistuje; zájezd s divadlom do Čáslavi; zranenie v tělocviku; Helenčiny aktivity ako balet, sochárstvo, nemčina, maľovanie s písaním rozprávok pre Milušku Voborníkovú
Inšpirácia daným literárnym dielom (zfilmovanie, dramatizácia)
- Divadlo Bez zábradlí (hlavná rola B. Hrzánová), Divadlo A. Dvořáka v Příbrami
Porovnanie diela s vybraným dielom z formálneho či tematického hľadiska
- Bolo nás päť – K. Poláček
- detský hrdina vypráva príbeh zo svojho života, často pohľad na dospelých ľudí, zvedavosť