Francúzsky spisovateľ, novinár a esejista, predstaviteľ naturalizmu, známy svojimi protivojnovými postojmi a neskôr angažovaný komunista.
📝 Život
Henri Barbusse sa narodil v Asnières-sur-Seine vo Francúzsku. Jeho detstvo bolo poznačené častým sťahovaním kvôli otcovmu zamestnaniu, čo ho viedlo k štúdiu na rôznych školách. Toto sťahovanie a neustála adaptácia na nové prostredie pravdepodobne ovplyvnili jeho vnímavosť k sociálnym rozdielom a neskôr aj k pacifistickým ideálom. Po štúdiách sa presťahoval do Paríža, kde sa venoval žurnalistike a začal písať básne a poviedky, spočiatku ovplyvnené symbolistickým hnutím. V roku 1895 vydal svoju prvú zbierku básní s názvom Plesniviny. Barbusse pracoval ako sekretár u bohatého mecenáša, čo mu poskytlo príležitosť stretávať sa s umelcami a intelektuálmi tej doby. Táto skúsenosť ho však zároveň konfrontovala s rozdielom medzi bohatstvom a chudobou, čo sa odrazilo v jeho neskoršej tvorbe. V roku 1914 bol povolaný do prvej svetovej vojny, kde slúžil ako pešiak v zákopoch. Táto skúsenosť ho hlboko poznačila a viedla k radikálnej zmene jeho postoja k vojne. Počas služby v armáde si viedol denník, ktorý sa stal základom pre jeho najslávnejší román Oheň. Román bol uverejnený v roku 1916 a získal prestížnu Goncourtovu cenu. Oheň je surovým a realistickým zobrazením hrôz vojny, ktoré otriaslo vtedajšou spoločnosťou. Úspech románu urobil z Barbussa medzinárodne uznávaného autora a zároveň hlasitého odporcu vojny. Po vojne sa Barbusse aktívne angažoval v mierových hnutiach a stal sa členom Francúzskej komunistickej strany. Jeho neskoršia tvorba bola silne ovplyvnená jeho politickým presvedčením a často sa venovala sociálnym a politickým témam. Barbusse sa stal jedným z najvýznamnejších intelektuálov svojej doby a jeho diela boli preložené do mnohých jazykov. V neskorších rokoch svojho života cestoval po Sovietskom zväze a obdivoval socialistický systém. V roku 1930 založil spolu s Romainom Rollandom a ďalšími intelektuálmi Amsterdamské-Pleyelove hnutie, ktoré malo za cieľ bojovať proti fašizmu a vojne. Jeho dielo odráža jeho osobný vývoj od symbolizmu k naturalizmu a neskôr k socialistickému realizmu. Jeho zážitky z vojny a politické presvedčenie sa stali hlavným zdrojom inšpirácie pre jeho tvorbu. Zomrel v Moskve, kde bol pochovaný s poctami. Jeho život a dielo zostávajú dôležitým svedectvom o hrôzach vojny a o hľadaní spravodlivejšej spoločnosti.
✍️ Charakteristika a štýl tvorby
Barbussova tvorba je charakteristická naturalistickým a neskôr socialisticko-realistickým prístupom. V jeho raných dielach je badateľný vplyv symbolizmu, no neskôr sa jeho štýl zmenil na surovejší a realistickejší. Najvýraznejším príkladom tohto prechodu je román Oheň, v ktorom s naturalistickou presnosťou opisuje hrôzy vojny a utrpenie vojakov. Jeho jazyk je priamy, drsný a bez príkras, čo umocňuje autentickosť a silu jeho rozprávania. Používa expresívne výrazy a detailné opisy, aby čitateľovi priblížil realitu vojnových zákopov. Neskoršia tvorba, ovplyvnená komunistickou ideológiou, sa zameriava na sociálne a politické témy. V týchto dielach sa prejavuje jeho angažovanosť a snaha o spoločenskú zmenu. Barbusse sa snaží vo svojich románoch vykresliť sociálne nerovnosti a kritizovať kapitalistický systém. Jeho štýl písania sa stáva viac schematickým a didaktickým, pričom slúži na propagáciu socialistických ideálov.
👥 Literárni súčasníci
Romain Rolland (Peter a Lucia, Ján Krištof), Marcel Proust (Sodom a Gomora, Svätyňa), André Gide (Podzemné pivnice Vatikánu, Falšovatelia peňazí), Roger Martin du Gard (Thibaultovci), Anatole France (Ostrov tučniakov).