Havran – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Havran

Autor: Edgar Allan Poe

Pridal(a): Kuřivoj, *KaTe*

 

Allan Edgar Poe

  • bol významným básnikom, spoluzakladateľom modernej poviedky 
  • zakladateľ americkej novely, hororu a detektívky

 

Ďalšie diela:

    • Zánik domu Usherovcov
    • Vraždy v Morgue Street
    • Jáma a kyvadlo

 

Literárne-historický kontext

  • Svetový romantizmus (USA)
  • Ďalší autori obdobia – Viktor Hugo, G.G. Byron, P. Bysshe Shelley

 

Rozbor diela: Havran 

Vznik:

  • vznik 1845 polovica 19. storočia – Poe je romantický básnik a symbolista (námety: smrť, láska melanchólia; symboly, metafora)
  • najprv celé dielo premyslel a potom až konštruoval, od konca do začiatku, aby báseň vyvolala efekt, aký zamýšľal = racionálny prístup k textu
  • v eseji Filozofia básnickej skladby rekapituluje Poe svoju racionálnu tvorivú metódu, ktorú použil v Havranovi

 

Druh a žáner:

  • lyricko-epická báseň, baladická báseň (lyricko-epická skladba s pochmúrnym dejom)

 

Hlavná téma:

  • básnikov smútok a trýznenie, kvôli zosnulej milé a hľadanie nádeje, že sa s ňou básnik znova stretne

 

Celkové téma

  • spomínanie vyprávača na svoju zosnulú lásku

 

Motívy

  • smútok, samota, tajomstvo, havran (symbol zla a trýznenia), žiaľ

 

Zápletka

  • havran, ktorý na všetky otázky hlavného hrdinu odpovedá ,,never more“

 

Kompozícia a jazyk

  • 18 slôh
  • kompozícia prevažne časová chronologická, s prvkami retrospektívy – prvá slôha + spomienky na Lenoru
  • písané v ich-forme (báseň priamo súvisí so životnými osudmi Allana Edgara Poa)
  • autor vyjadruje úzkosť a hrôzu zo života aj smrti a vesmírneho prázdna
  • gradácia a kontrast (život – smrť, čierny havran – biela busta, búrka vonku – pokoj v izbe) a metafora
  • pocit strachu a beznádeje – každý život končí smrťou a ani láska na tom nič nezmení („nevermore“)
  • voľný verš (typ. Romantizmus)
  • symbolika – havran -> symbol zla a trýznenia
  • ponurý až strašidelný tón: najpoetičtějšia nálada smútok, najsmutnejšia téma smrť mladé krásnej ženy, vyprávač trúchliaci milenec
  • trochej (striedanie prízvučnej a neprízvučnej slabiky) a striedanie dĺžky veršov
  • premyslených 100 veršov – konečný počet 108
  • najprv složil vrcholnú strofu (3. od konca kde sa básnik pýta, či spatří Lenoru) a od nej postupoval dopredu
  • chudobný spisovný jazyk: žiadne neologizmy ani archaizmy, hovorový jazyk (1800 slov v celom diele)
  • monotónny refrén „nevermore“, ktorý je opakovaný Havranom
  • prízvučné vokály, opakovanie slov a slovných spojení -> melodičnosť a umocnenie atmosféry
  • jednoduché bežné vety, vložené vety, vsuvky, veľa vedľajších viet
  • cudzie slová, knižné slová, básnické slová
  • farby, eufónia, prirovnania, epitety, personifikácia
  • priama reč, rečnícke otázky, tážacie vety, úvahy, apostrofa

 

Miesto a čas:

  • jeden decembrový večer v básnikovom pokoji (priestor ani čas nie sú podstatné, preto autor neuvádza žiadne podrobnosti)
  • atmosféra je sprevádzaná otázkami na vyslobodenie smrťou a tiež týkajúcimi sa dievčaťa Lenory.

 

Charakteristika hlavných postáv

básnik/milenec

  • sám autor, vyprávač
  • ťažko nesie smrť svojej milé Lenory a nie je schopný prestáť na Lenoru myslieť
  • rozptýlenie hľadá vo vedeckých spisoch, jeho myšlienky a spomienky ho ale stejne vždy odvedú od čítania a štúdia
  • rozhovor s Havranom ho ničí, snaží sa ho vyhnať, ten sa ale vyhnať nenechá
  • v závere básnik metaforicky konštatuje, že havran už nikdy neodletí z jeho duše
  • smutný, vystrašený, zúfalý, nostalgický

Havran

  • posol/prorok vyššej sily (básnik ho nazýva poslom z pekiel) – nazýva ho tak však, kvôli slovám čo Havran prináša
  • tajemný, znepokojuje muža svojou záhadnosťou
  • na všetky otázky odpovedá jedným slovom – „ nevermore“
  • sdieľa básnikovi fakta a nutí ho si ich uvedomiť, ať už ho to sebevíc boľí
  • je bezcitný a neoblomný, symbol zla

Lenora

  • na scéne sa nevyskytuje, ale celý príbeh sa točí okolo nej

 

Dej

Jednej zimnej noci sedí básnik nad knihami, v ktorých hľadá zapomenutie na zosnulú lásku Lenoru. Znenadání sa ozve zaklepanie na okno, básnik okno otvorí a do pokoja vletí čierny havran, ktorý sa usadí na bielej buste Pallas Atény a s prísnymi zamračenými pohľadom pozoruje básnika. Básnik po chvíli s Havranom začne rozmlúvať, vidí v ňom jakéhosi proroka a tak sa ho pýta na rôzne otázky, napríklad či po smrti nájde vytúžený pokoj alebo či ešte niekedy uvidí Lenoru. Havran mu však na všetky otázky odpovedá „nevermore“ – viac krát už nie.

 

Vplyv diela

  • Poe svojou tvorbou ovplyvnil radu ďalších básnikov napr. Baudelaira, Bretona, Nezvala apod.

 

Ukážka

Jednou o polnoci, majúc horúčku a rozjímajúc
nad divnými zväzkami vedy prastarej a záslužnej –
keď som klímal v polospaní, ozvalo sa znenadania
veľmi jemné zaklepanie na dvere – a potom už ne.
„Je to návšteva, či zdanie, bolo to tak nezvučné –
jednou len a potom už ne.“

Ach, už pri spomienke blednem! Myslím, že to bolo v decembri,
každý uhoľ vrhal tieň len predo mňa a ďalej už ne.
Túžil som po kurovení; – márne hľadajúc v čítaní
úľavu od boleosti nad Lenorou – už poslušnej
svätice zvú Lenora – nad menom dievčaťa nadvzdušného,
ktoré bolo mojou a teraz už nie.

Vložiť komentár