Bol to anglický dramatik, básnik, scenárista, herec a politický aktivista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru.
📝 Život
Narodil sa v londýnskej štvrti Hackney v robotníckej židovskej rodine. Jeho otec bol krajčír. Už počas štúdia na Hackney Downs School prejavoval nadanie pre literatúru a divadlo a publikoval svoje básne v školskom časopise. Počas druhej svetovej vojny odmietol z náboženských dôvodov nastúpiť na vojenskú službu a zaplatil za to pokutu. Študoval na Kráľovskej akadémii dramatických umení, ale štúdium nedokončil. Používal pseudonym David Baron a začal svoju hereckú kariéru v írskych a anglických divadelných spoločnostiach. Jeho prvá hra, Izba, bola uvedená v roku a odštartovala jeho kariéru dramatika. Nasledovali hry ako Narodeninová oslava, Domáci a Správca, ktoré ho etablovali ako významného predstaviteľa absurdného divadla. Jeho hry sa vyznačujú minimalistickým štýlom, používaním pauz a podtextov, a skúmaním moci, triednych rozdielov a medziľudských vzťahov. V 60. rokoch sa Pinter stal medzinárodne uznávaným dramatikom a jeho hry sa hrali po celom svete. Jeho diela boli často kontroverzné a provokatívne, dotýkali sa politických a sociálnych tém. V neskoršom období sa jeho hry stali politickejšími a kritickejšími voči moci a útlaku. Okrem divadelných hier Pinter písal aj poéziu, scenáre k filmom a televíznym inscenáciám. Jeho scenáristická práca zahŕňa adaptácie románov, ako napríklad Francúzska spojka a Sluhova láska, ale aj vlastné hry. Bol tiež politickým aktivistom a otvorene kritizoval politiku USA a Veľkej Británie, najmä vojenské intervencie v Iraku a Afganistane. Jeho politické názory sa odrážali aj v jeho neskorších dielach. Bol členom skupiny dramatikov známych ako „Angry Young Men“, ktorí sa vo svojich dielach zaoberali sociálnymi problémami a kritikou establišmentu. Bol ženatý s herečkou Vivien Merchant, s ktorou mal syna. Po rozvode sa oženil s lady Antoniou Fraser, historičkou a spisovateľkou. Získal mnoho ocenení za svoju literárnu a dramatickú tvorbu, vrátane Nobelovej ceny za literatúru. Zomrel na rakovinu pečene v Londýne.
✍️ Charakteristika a štýl tvorby
Jeho hry sa vyznačujú minimalistickým a naturalistickým štýlom, často označovaným ako „pinterovský“. Dôležitú úlohu v jeho hrách zohrávajú pauzy, ticho a podtexty. Dialógy sú často banálne a zdanlivo bezvýznamné, no pod povrchom skrývajú napätie, hrozbu a manipuláciu. Pinter sa zameriava na mocenské hry medzi postavami, ktoré sa snažia získať kontrolu nad situáciou a nad sebou navzájom. Jeho hry sa vyznačujú aj prvkami absurdity a grotesky, ktoré odrážajú absurditu ľudskej existencie a spoločenských konvencií. Pinterov jazyk je precízny a realistický, no zároveň poetický a metaforický. Často používa opakovania, slovné hračky a ironický humor. Jeho postavy sú často anonymné a nemajú jasne definovanú identitu, čo odráža pocit odcudzenia a straty identity v modernej spoločnosti. Pinterov štýl bol ovplyvnený existencializmom, absurdným divadlom a psychoanalýzou. Jeho hry sú stále aktuálne a provokujúce, nútia divákov zamýšľať sa nad komplexnosťou ľudských vzťahov a spoločenských problémov.
👥 Literárni súčasníci
Samuel Beckett (Čakanie na Godota), Eugène Ionesco (Plešatá speváčka), Edward Albee (Kto sa bojí Virginie Woolfovej), Arthur Miller (Smrť obchodného cestujúceho), Tennessee Williams (Električka zvaná Túžba)