Kniha: Hana
Autor: Alena Mornštajnová
Pridal(a): Marky
Alena Mornštajnová
- Narodená v roku 1963 vo Valašskom Meziříčí.
- Česká spisovateľka a prekladateľka
- Vyštudovala angličtinu a češtinu a angličtinu na filozofickej fakulte Ostravskej univerzity
- Lektorka anglického jazyka a prekladateľka beletrie
- Záujem o príbehy obyčajných ľudí z doby tzv. veľkých dejín 20. storočia – 2. sv. vojna, poznávacím znamením príbehu sú pohromy (i niekoľko)
Ďalšie diela:
- 2013 – Slepá mapa (3 ženy, 3 generácie – 1.sv.v., 2sv.v., komunizmus)
- 2015 – Hotýlek (bordel, 1. republika, protektorát, komunizmus)
- 2018 – Strašidielko Straša (pre deti)
- 2019 – Tiché roky (intímne rodinné drama, komunistická doba, charakter ľudí)
Literárne historický kontext
- Alena Mornštajnová je súčasná autorka, dá sa zaradiť do literatúry po roku 89
- roku 1989 v Československu na základe študentských demonštrácií padá komunistický režim, prezidentom bol zvolený Václav Havel, ihneď po revolúcii bola zahájená demokratizácia, otvorili sa hranice, komunisti stratili monopol, vzniklo mnoho nových politických strán
- 1993 – rozpad federácie, vznik Českej republiky
- po vyprchání porevolučného nadšenia sa ukázalo, že budovanie demokracie nie je také snadné
Literatúra:
- po revolúcii sa spájajú tri vetvy literatúry (oficiálna, samizdatová a exilová) do jednej, vychádzajú texty dosiaľ zakázaných autorov
- vzniká mnoho nových nakladateľstiev
- rozrostla sa ponuka literárnych časopisov
- od 2. polovice 90. rokov klesá záujem o literatúru, ktorá začala strácať svoje
- dominantné postavenie – musí čeliť konkurencii filmu, televízie a internetu – preto sa autori snažia posun dohnať a začínajú písať na internet
- do centra záujmu sa dostáva komerčná literatúra, ktorá sa podriaďuje zákonitostiam trhu, reaguje na poptávku čitateľov -> potom sa však literatúra začína vzpamatovávať, dostáva sa k dávno tabuizovaným témam (erotika, …), vracia sa k histórii (holokaust, …) o po revolúcii sa v literatúre prejavuje niekoľko tendencií:
- autentická literatúra – cieľom je čo najvernejšie vyjadrenie prežitej reality – najčastejšie formou denníkov a pamätí
- imaginatívna próza – dôraz na slobodnú hru predstavivosti a príbehu
- postmoderna – ťažko definovať – celé postmoderné myslenie sa akýmkoľvek definíciám vyhýba; námetom je často samotný proces písania, diela miešajú prvky a postupy z rôznych žánrov
Súčasníci:
- Kateřina Tučková (Vyhnanie Gerty Schnirch – život Gerty Schnirch od 2.sv.v. až Sametová revolúcia)
- Radka Denemarková (Peníze od Hitlera – návrat z koncentračného tábora, nezačlenenie sa do spoločnosti)
- Hana Adroníková (Zvuk slnečných hodín – 1. republika, firma Baťa, 2.sv.v.)
- Antony Doer (Jsú svetlá, ktoré nevidíme – prelínanie okupovanej Francúzska a Hitlerovej vlády)
- Petra Hůlová (Stanica Tajga), Jiří Hájíček (Rybí krv), Tereza Boučková (Indiánsky běh)….
Rozbor diela: Hana
Literárny druh: Epika
Literárny žáner: Román (historický)
Prvé vydanie: v roku 2017
Bibliografické údaje: vydalo nakladateľstvo Host s. r. o., v roku 2018 ako svoju 1380. publikáciu.
Celkové vyznievanie diela
- Kniha poukazuje na hrôzy histórie, ako sú život v koncentračnom tábore počas 2. svetovej vojny.
Téma knihy:
- Životný príbeh Miry a pohnutá rodinná história
Motívy:
- Odcudzenie, Židia, život pred a po vojne, vina, rodina a smrť rodičov, epidémia tyfu, koncentračný tábor, holokaust, láska
Kompozičná výstavba:
- chronologická, (retrospektívna)
Členenie diela
- Kniha je rozdelená na 27 kapitol, ktoré sú rozdelené do troch častí
- 1. časť: život Miry pred i po smrti jej rodičov (vyprávačka Mira)
- 2. časť: život mladé Rosy a Hany
- 3. časť: život Hany v koncentračnom tábore a po ňom (vyprávač Hana)
Jazykové prostriedky:
- spisovná čeština
- objavuje sa tu priama reč a dialógy
Vyprávač, vyprávačské spôsoby:
- ich-forma (Mira, Hana)
- vnútorné monológy postáv (hlavne Hana a Mira)
- línia vyprávača (uvádza nás do života jednotlivých postáv, vševedúci),
Časopriestor: Meziříčí, Terezín, Osvienčim, pred 2.sv.v., počas, po vojne
- Prvá časť knihy sa odohráva v súčasnosti tj. za komunizmu, v rokov 1954 – 1963.
- Druhá časť sa odohráva v medzivojnovom období a počas 2. svetovej vojny, v rokov 1933 – 1945.
- Tretia časť sa odohráva v období od druhej svetovej vojny do súčasnosti, v rokov 1942 – 1963.
Hlavné postavy, charakteristika:
- Mira – naivná, svéhlavá, obetavá, čestná, spravodlivá, dokáže sa vyrovnať so smutkom a svojím osudom
- Hana – naivná, pobláznená láskou, silná, viní sama seba, odtažitá, samotárska, v depresiách, sebevražedné sklony, nemala dôvod žiť
- Rosa – tichá, introvertná, nechcené dieťa, ovplyvnená hyperprotektívnou matkou, milujúca sestra
- Karel Karásek – introvertný, miluje spravovanie hodiniek, ticho, neobetavý, sobecký
- Gusta – čestný, dáva najavo svoje názory
- Ida – sestra Gusty, snažila sa zavraždiť Miru, ukradla jej kamarátku
- Jaroslav Horáček– láska Hany, využil ju, opustil ju, nemal kuráž sa s ňou jednoznačne roziť
Dej:
1) 1954–1963
Vyprávačom je Mira, vypráva o svojom detstve. Začína oslavou tridsiatich narodenín jej matky Rosy, kde všetci snedia kontaminované žltkové venečky, okrem Miry, ktorá ho za trest nedostala. Celá rodina jej zomrie na tyfus, Miru si vzala Ivana a Jaroslav. Tam ju šikanuje Ida s Gustou a snaží sa ju vyhnať z domu. Po čase sa vráti Hana z nemocnice a ujme sa jej. Mira vyrastá s Hanou, ktorá neprejavuje žiadne city, poriadne sa o ňu neumí postarať. Kvôli jej bezcitnosti sa Mira rozhodne zostať o svojich trinástich na pôde svojho starého domu. Keď sa vráti, zistí, že na ňu Hana celú noc čakala a bála sa o ňu, uvedomí si jej city. Posléze sa zoznámi s Gustou, do ktorého sa zamiluje a s ním tiež otčne. Vezmú sa.
2) 1933-1945
Vyprávačom je Mira. Vypráva o dospievaniu Hany a Rosy. Spomína politickú situáciu, postavenie Židov, postupné ubieranie práv Židom. Matka dievčat premýšľa o emigrácii do Anglicka, lenže Hana v tej dobe mala vzťah s vojakom Jaroslavom Horáčkom. Sľúbil jej, že si ju vezme a že sa o všetko postará a nemusí sa báť. Vo skutočnosti jej lhal a začal si vzťah s Ivanou, ktorá nebola Židovka. Hana kvôli nemu bojkotovala emigráciu, neskôr toho ľutovala. Jej matka zariadila Rose úkryt u Karáskov, kde sa sblížila s Karolom, ktorý ju po celú dobu vojny skrýval, otčela a na konci vojny porodila Miru.
3) 1942-1963
Vyprávačom je Hana. Transport matky, Hany a prarodičov do Terezína. V Terezíne sa rozdelí, matka ide s prarodičmi do Osvienčimu a Hana zostáva sama. Učí sa žiť v koncentračnom tábore, potká kamarátku, ktorá jej pomáha prežiť. Najde si občasného milenca, s ktorým otčne, tehotenstvo skrýva, dokým to ide. Nanešťastie prezradí Lea, čo oboch pošle do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Hana dostane prácu, v ktorej je dobrá, nastaví vysokú laťku ostatným, za čo ju všetci nenávidia. Nakazí sa tyfom a chce skočiť na plot do elektrických drátov. Je poslaná na marodku, ktorá sa uzamkne a nechajú ju tam zomrieť. Nezúčastní sa pochodu smrti a nájdu ju vojaci a zachránia. Vrací sa domov, cestou i vo svojom rodným meste je odsudzovaná za svoj zubožený vzhľad. Nie je pochopiteľná spoločnosťou, stiahne sa do seba, Hana nemá smysel života, dokým nie je nútená ujať sa Miry. Keď k nej prídu Gusta s Mirou oznámiť ich manželstvo a že čakajú dieťa, je Hana aspoň šťastná a teší sa na miminko, kvôli ktorému chce žiť.
Múdre myšlienky z knihy
„O minulosti musíme vedieť čo najviac, aby sme neopakovali stále rovnaké chyby. Jednotlivé udalosti spolu vždycky niekako súvisia, zapadajú do seba a vyúsťujú v ďalšie dejiny. Len pochopenie súvislostí je cestou, ako sa môže ľudstvo pohnúť dopredu.“
Zaujímavosti:
- inšpirované skutočnými udalosťami, koniec diela nevyznieva tragicky