Kniha: Gulliverove cesty
Autor: Jonathan Swift
Pridal(a): Sarzah
Jonathan Swift (1667 – 1745)
- Narodený v druhej polovici 17. storočia v Anglicku v Dubline.
- Anglický spisovateľ, satirik, pamfletista, básnik a anglický kňaz.
- Tajomník anglického štátnika.
- Na jeho popud sa dal vysvätiť na kňaza.
- Desať rokov farár v írskom Laracore pri Dubline.
- Titul doktora teológie.
- Menoovaný děkanom katedrály sv. Patrika v Dubline.
- Tu prežil zvyšok svojho života.
- Zomrel v polovici 18. storočia.
Rozbor: Gulliverove cesty
- Alegoricko–satirický utopický román
- Fiktívny cestopis
- Próza
Jazyk:
- Špecifická vynálezavá slovotvorna (názvy zemí)
- Použité: prechodníky
Znaky a charakteristika
- Satira a paródia na spoločenské pomery Anglicka
- Kritika nedostatkov európskej civilizácie -> pesimizmus, výsmiech, i výzva k boju s nespravodlivosťou
- Obrazy ideálnych zriadení
- Ich forma
- Cesty trvajú 16 rokov a 7 mesiacov
Postavy:
- Hlavná postava:
-
- Gulliver – lekár, dobrodruh, kapitán na lodiach, cestovateľ, pravdomluvný
- Ďalšie postavy:
-
- Liliputáni – malí, nebezpeční, hodní
- Obri – obrovskí, nebezpeční
- Laputáni – múdri, vzdelaní, chytrí
- Hvajninimovia – pravdomluvní, rozumní, slušní, dobrodružní
Miesto dej:
- Liliput, Brobdingnag, Laputa, Balnibarbi, Glubbdubdrib, Luggnagg, Japonsko, zeme Hvajninimov.
Obsah (dej) diela:
Ak by Swift vzbudil dojem, že ide o skutočný a nie o fiktívny cestopis, vložil na úvod dva texty. Prvým z nich je predhovor vydavateľa pána Sympsona pri príležitosti prvého vydania, v ktorom predstavuje autora a charakterizuje svoje (podľa neho nevyhnutné) úpravy v knihe. Druhým je dopis napísaný samotným Gulliverom a adresovaný vydavateľovi. Autor sa v ňom ohradzuje proti zobrazeniu textu svojich cestopisov a kárá vydavateľa za nepresnosti a samovôľné úpravy. Fikcie pravdivosti knihy potom podporujú aj mapy, presné datovanie a autentická prvá osoba vyprávača.
Táto kniha rozpráva o cestovateľovi Lemuelovi Gulliverovi, ktorého túžba po cestovaní a objavovaní ho neudrží u rodiny a detí. Kniha je rozdelená do štyroch hlavných častí:
- Cesta do Liliputu,
- Cesta do Brobdingnagu,
- Cesta do Laputy, Balnibarbi, Glubbdubdribu, Luggnaggu a Japonska,
- Cesta do zeme Hvajninimov.
V prvej časti sa Gulliver vydá na prvú cestu. Jeho loď sa však rozbije a Gulliver sa prebudí spútaný na pobreží. Okolo neho bežia malí ľudíčkovia pripomínajúci mravce. Obyvatelia zeme Liliputu sa Gullivera boja a neskôr ho prevezie ako väzňa do svojho mesta. Cisár nařídi, aby sa ho naučili ich reči. Ľudia Hora, ako Liliputania nazvali Gullivera, začína rozumieť a oni sa ho už toľko nebáli. Liliputania mu postavia dom a nosia mu aj jedlo. Jedného večera začne horieť cisársky palác a Gulliver zachráni zvyšok paláca tým, že ho pomočí. Cisárovná je však naštvaná a chce Gullivera potrestať. Medzitým hrozí Liliputanom vojna s Blefuskami zo susednej zeme. Gulliver pomôže Liliputanom vyhrať vojnu a Blefuskovia požiadajú o mier. Z cisárovnej obžaloby vyplýva, že majú byť Gulliverovi Horovi vypíchnuté oči. Gulliver teda radšej utečie do zeme Blefuskov. Na pobreží nájde prevratený člun a vráti sa do Anglicka. Zo zeme Blefuskov si so sebou vezme stádo oviec a vydá sa na ďalšiu cestu. Cestou stretne loď, ktorá ho tam odvezie. Doma sa stretáva so svojou rodinou.
V druhej časti sa Gulliver dostane do Brobdingnagu, zeme obrov. V tráve ho nájde roľník, ktorý si ho odnese domov. Jeho rodina je prekvapená, čo to doniesol za tvora. Gulliver sa im snaží vysvetliť, že je človek, ale oni mu neveria a majú z neho legráciu. Pojmenujú ho Grildrig (zakrslík). Sused mu poradí, aby ho predal iným ľuďom za peniaze. Rolník tak skutočne urobí, ale jeho dcéra je znechutená, otec jej však sľúbil, že bude Gulliver iba jej. Vyrobila pre neho malý domček a vydali sa na cestu do okolitých dedín. Obyvateľom sa Gulliver veľmi páčil a stále chodili na jeho predstavenia. Rolník sa s ním vydal aj k dvoru a kráľovná Gullivera kúpila. Jeho dcéra zostala pri dvore a starala sa o neho, ten už ich rečou dobre ovládal. Svoju vychovateľku pomenoval Glumdalclitch (chovateľka). Gulliver tu prežil plno dobrodružstva a žil tu už 2 roky. Kráľ a kráľovná sa vydali k hraniciam pri pobreží. Gulliver chce ísť k pobreží, kráľovná ho tam pustí so svojím sluhom. Sluha ide hľadať do skaly vtáčka a Gullivera medzitým unesie orel, ale na neho zaútočia ďalší dva orly a Gulliver sa ocitá i s domčekom vo vode. Neskôr ho vytiahne loď a Gulliver sa dostane domov. So sebou má truhlu, v ktorej sú vlasy kráľovnej, štyri vosí špendlíky a vyrobený hrebeň.
V tretej časti sa Gulliver dostane do Laputy, Balnibarbi, Luggnaggu, Glubbdubdribu a Japonska. Keď sa vydá na cestu, je zajatý pirátmi a ti ho vysadia na opustenom ostrove. Gulliver uvidí niečo pohybujúce sa vo vzduchu, je to ostrov Laputa. Obyvatelia ho vezmú so sebou na ostrov. Gulliver sa naučí ich reč a ľudia na ostrove mu vysvetlia, ako je možné, že sa ostrov pohybuje vo vzduchu. Gulliver tu zostane nejaký čas a neskôr je prevezený do Balnibarbi, kde zhlédne veľkú akadémiu lagadskú. Gulliver chce ísť späť do Anglicka a tak sa vydáva do Glubbdubdribu. V tejto zemi sú čarodejníci, ktorí môžu pri volaní zo zjavy rôznych ľudí, Gulliver sa tu stretol napríklad s Homérom. Pokračuje v ceste a dostane sa do Luggnaggu. Odtiaľ odpláva do Japonska, potom do Amsterdamu a do Anglicka.
V štvrtej časti sa dostane do zeme Hvajninimov. Na lodi sa jeho posádka vzbúri a vysadí ho na ostrove. Gulliver tam stretne dvoch koní, ktorí si spolu rozprávajú a veľmi sa divia, čo je Gulliver zač. Gullivera zajmú a naučia ho svoju reč. Nazývajú ho Jahu. Na ostrove žijú tiež Jahuovia, stvorenia veľmi podobné človeku, ale sú úplne hlúpi a Hvajninimovia ich majú ako otrokov. Hvajninimovia vôbec nepoznajú lež alebo zlomyseľnosť, a tak sa divia, keď im Gulliver rozpráva o svojej zemi. Nakoniec sa dohodnú, že Gulliver musí ich ostrov opustiť, vyrobí si teda čln a odpláva na ďalší opustený ostrov. Zajmú ho však ľudia a Gulliver sa, aj keď nerád, dostane späť domov. Ľudia už nemá veľmi rád, hlavne preto, že klamú a sú zlomyseľní. Gulliver bol u Hvajninimovov tri roky, a tak sa zvykol na ich pravdomluvnosť.
Citát z knihy:
Drápy na vašich predných a zadných nohách sú tak krátke a chúľavé, že by jeden náš Jahu obrátil na útek tucet vašich. A tak keď premýšľam nad počtom tých, ktorí padli v boji, nemôžem sa inak ako usúdiť, že ste niečo povedali, čo nie je.“
Nemohol som sa zdržať smiechu a nevyhol som sa pohľadu na jeho nevzdelanosť. A keďže som nebol neoboznámený s umiením vášňou, povedal som mu veci, ako meče, pušky, karabíny, pištole, kolesá, praky, mečiky, bitky, obliehanie, ústupy, útoky, podkopy, protipodkopy, bombardovanie a námorné bitky; ľudia potopení s tisícmi mužov na palubách; dva tisíce padlých na oboch stranách; smrteľné stony, údy letiace do povetria; dým, hrmot, zmatek, úžas, útek, prenasledovanie, zajatie; pole posiate mŕtvolami ponechanými na pospas psom a vlkom a dravým vtákom; drancovanie, lúpež, plienenie, pálenie a vyhnanie.