Cudzinec – rozbor (obsah)

Druhý deň ide Meursault do kancelárie riaditeľa ústavu, aby podpísal nejaké papiere. Ten sa ho spýta, či by nechcel naposledy vidieť svoju matku, Meursault to však odmietne. Potom sa odohrá skromný pohreb za účasti riaditeľa ústavu, 4 zriadenov, správcu, jednej zo zdravotných sestier, Meursaulta a najbližšieho priateľa mŕtvej (=Thomas Pérez). Chovanci sa pohrebov nikdy nezúčastňujú, pretože to na ne má negatívny vplyv. Meursault sa od riaditeľa dozvedá, že Thomas Pérez bol človek, ktorý trávil s jeho matkou veškerý čas a ostatní si ich dobierali, hovorili Pérezovi, že to je jeho nevesta. Meursault Péreza pozoruje a vidí, že kulhá a nestíha ísť vedľa vozu, púšťa sa cez pole, aby ich dohonil. Potom Meursault vidí, že Pérezovi stekajú veľké slzy po tvári z vyčerpania a zármutku. Po pohrebe Meursault odchádza. Čitateľa udiví, že táto celá situácia v hlavnom hrdinovi nevyvoláva takmer žiadne pocity. Stále len zdôrazňuje horúčko, ktoré toto leto panuje. Žiadny smútok, ľútosť, stesk. Len sugestívne popisy potu a páliaceho slnka. A to je vlastne kľúčom k celému príbehu.
Po návrate domov sa Meursault stretáva s Mariou, ktorú pozná z dávnejšej práce. Dievča sa mu páči, a tak s ňou ide plávať a do kina (užasujúce môže byť, že deň po matkinom pohrebe šiel na vtipný film), večer skončí spolu v jeho byte. Neskôr spolu začínajú chodiť. (Marie sa ho jedného dňa spýta, či si ju vezme, Meursault odpovedá, že klidne) Medzitým pomaly uplynie Meursaultov celkom nudný život. Počas všedných dní v monotónnej práci, o víkendoch s Mariou, o obede s jeho kolegom Emmanuelom, na ktorý chodil k Célestovi…

Potom opisuje svojho starého suseda Salamana, ktorý má psa Křepeláka, ktorému stále len nadáva a bije ho.

Významnou postavou je ďalší jeho sused Raymond, ktorý sa Meursaulta spýta, či budú kamaráti, Meursault na to odpovie, že mu je to jedno. O Raymondovi sa hovorí, že ho živí pochybné ženy, ale sám všade hovorí, že je skladníkom. Raymond má nevyriešené účty so svojou bývalou „dievčinou“ a chce jej poslať dopis. Nevie ho však nastylizovať, a tak o to poprosí Meursaulta. Ten súhlasí a dopis napíše, čo viedlo k začiatku osudového priateľstva medzi ním a Raymondom. O niekoľko týždňov neskôr sa bývalá Raymondova priateľkyňa objaví v dome a Raymond ju zbije. Príde tam strážnik, dá mu facku za to, že s ním Raymond hovorí s cigaretou v puse a povedal mu ať čaká, kým ho nepovolajú na komisariát. Raymond Meursaulta prosí, aby šiel za svedkom, ten súhlasí. Od tej doby majú na Raymonda spadených arabských priateľov tejto dievčiny. On sa im vyhýba.

Teraz Meursault vidí, ako u domových dverí prešľapuje starý Salamano, od ktorého sa dozvedá, že sa mu stratil pes. Potom ešte Salamano zaklepe Meursaultovi na dvere. Meursault ho pozve ďalej a ukladňuje ho, pretože vidí, že ho útek psa trápi.

O víkende pozve Raymond Meursaulta s Mariou k moru na chatu svojho priateľa Massona a jeho ženy. Už ráno cestou k autobusu zahlédne naša trojica Arabov, ktorí po Raymondovi idú. Stretnú sa s nimi však až neskôr pri vode počas prechádzky. Strhne sa rvačka, pri ktorej je Raymond ľahko zranený. Zatiaľčo Masson potom zostáva s ním v chate, Meursault sa jde znova prejsť. So sebou berie aj pištoľ, ktorú mu Raymond požičal pre nutnosť sebaobrany. Na skalisku, ku ktorému dojde, nachádza Meursault jedného z Arabov. Chvíľu sa na seba dívajú. Meursault sa cíti podivne, tvár mu horia úžehom, potí sa. Pak Arab zablýská nožom a Meursault po ňom vystrelí. Do jeho bezvládneho tela potom vypálil ešte ďalšie štyri rany.

Druhá časťZačína zatknutím Meursaulta. Nasledujú výsluchy, ktoré viedol pridelený sudca. Niekoľko mesiacov čaká Meursault vo väzbe na súdny proces. Marie stále ešte verí, že jej milý v poriadku vyjde z väzenia a navštívi ho. Keď dôjde k procesu, chytnú sa ho krvelační novinári. Verejnosť túži po smrti vraha. Vypovedajú snáď všetci, kto sa s Meursaultom počas jeho života stretol. Nie jeden skutok, ale celý jeho život je tu súdený. Odsudzujú ho hlavne za to, že keď mu zomrela matka, tak neprejavil žiadnu ľútosť, vytýkajú mu, že ani nevedel, ako bola stará..Vypovedá majiteľ reštaurácie-Céleste (povedal, že je Meursault kamarát a správny chlap, že jeho zločin je nešťastie), Marie, Pérez, Salamano (povedal, že M. bol hodný na jeho psa), Masson (povedal, že je M. čestný chlap a slušný človek), Raymond (povedal, že je M. nevinný) aj riaditeľ a správca ústavu, v ktorom zomrela Meursaultova matka. Príliš sa nerieši okolnosti vraždy ako takej. Sudca zaujímajú pohnútky a osobnosť páchateľa.

Vo väzení myslí na to, ako túži po žene, spomína na Mariu, na svoj byt-vybavuje si každý kus nábytku. Potom nachádza za posteľou starý útržok z novín o nejakej udalosti z Československa, číta ho po stároča dokola. Časom si Meursaulta obľúbil vrchný dozorca, ktorý s ním trochu hovoril o ženách.

Po niekoľkodennom líčení je vynesený rozsudok. Obžalovaný nie je schopný prejaviť ľútosť. I jeho chovanie na pohrebe matky bolo vnímané ako necitlivé. Je teda vynesený trest smrti.
Meursault sa znova ocitá v cele. Prázdno, žiadne podnety. Žije nadějou na omilostenie, o ktoré požiadal a zároveň sa děsí smrti, ktorá môže každým dňom prísť. Spomína na príbeh svojho otca, (svojho otca neznal) ktorý mu vyprávala mamička: Jeho otec sa šiel pozrieť na popravu vraha a cestou späť v jednom kuse zvracal. Dávnejšie sa Meursaultovi tento príbeh zdal trochu nechutný, teraz už ho však chápe.

Stretáva sa s kňazom, ktorý mu chce uľaviť, ale on nie je viere v Boha sebemene naklonený, ku koncu dlhšej rozmluvy sa na kaplana rozkričí a agresívne ho napadne. Následne vysílený usína s myšlienkou, že je so vším zmierený. Uvedomuje si, že bol v živote šťastný, že šťastný stále je. Tu kniha končí.

Lexikálny rozbor:

– francúzsky román ovplyvnený existencializmom

– román, ale rozsahom a tvarom spíš podobajúci sa novele

– ich forma

– hodnotenie činov a životnej situácie hrdinu

– 1 časť dejová a 2 časť úvahová

– pocity životnej nejistoty

– morálna atmosféra sveta

– úvahy o zmysle života

– kritika a analýza vzťahov medzi ľuďmi,

– nepriateľstvo k Arabom, problematický vzťah k francúzskym úradným orgánom

– nedôvera bielych Alžířanov k Arabom

Charakteristika postáv:

Meursault: hlavná postava a zároveň vyprávač, vybočuje medzi bežné spoločenské zvyklosti, odcudzuje sa ľudstvu, necíti odpovednosť za vinu, vzdoruje osudu, nemá žiadne ilúzie, ľahostajný, bezcitný

-Meursault je vo spoločnosti cudzinec (umiestnený do nesúrodnej vrstvy Európanov žijúcich na okraji francúzskeho spoločenstva v Alžírsku)

Marie: priateľkyňa Meursaulta, má ho rada, a chcela by si to vziať (jemu je to ľahostajné), hodná a milá, naivná

Raymond: surovec, „pasák“, priateľ a sused Meursaulta

Hostinský Céleste, starý sused Salamano

Literatúra 2.pol. 20. storočia:

Existencializmus:

– návaznosť na existenciálnu tvorbu medzivojnovú

– je filozofický a umelecký smer, ktorý vznikol po prvej svetovej vojne v Nemecku

– k rozšíreniu tohto smeru došlo predovšetkým vďaka francúzskym predstaviteľom v štyridsiatych rokoch 20. storočia a po druhej svetovej vojne

– reakcia na ťaživú dobu vojny a po vojne

– obraz krize meštianskej spoločnosti

– absurdnosť sveta

Albert Camus (1913-1960)

– francúzsky spisovateľ, filozof, novinár, pôvodom z Alžíru, publicista, nositeľ Nobelovej ceny (1957), hľadá odpoveď na otázku zmyslu života

– priateľstvo so Sartrom

– vo svojich článkoch upozorňoval na úděsnú biedu arabského obyvateľstva a zastával sa práva Arabov na plnohodnotné vzdelanie

Diela: Cudzinec

Mor – román

Jean–Paul Sartre (1905-1980)– francúzsky filozof, spisovateľ, odmietol Nobelovu cenu

Diela: Nevoľnosť (tiež Hnus)- román, esej, napísaný formou denníka

Stena-zbierka poviedok a noviel