Kniha: Chrám Matky Božej v Paríži
Autor: Victor Hugo
Zaslal(a): Dada
VICTOR-MARIE HUGO (26. 2. 1802-22. 5. 1885)
Victor Hugo bol francúzsky básnik, dramatik, románopisec a politik, satirik, filozof.
Bol vychovávaný v rodine plné kontrastov (matka royalistka a otec bonapartista), čo sa prejavilo aj do jeho neskoršie tvorby.
Tvoriť začal už v mladosti – spolu s bratom založili časopis, kam obaja písali.
V roku 1822 vydáva prvé dielo Ódy a rozličné básne
V 1824 sa napísaním dráme Cromwell prihlásil k romantizmu.
Roku 1843- po smrti dcéry-prestáva písať a začne sa venovať politike.
Je zvolený za poslanca za stranu konzervatívcov.
Najprv podporuje Ľudovíta Napoleona, ale po jeho zvolení kráľom začne zastávať iný názor a uteká do exilu.
V exile opäť začne písať. (Vzniká tam jeho vrcholné básnické dielo Tresty.)
Po páde Napoleona II. Sa vracia do Paríža. Tu je zvolený za poslanca zákonodarného zhromaždenia. V roku 1885 zomiera a jeho rakva je na jeho prianie prepravujú na voze chudoby.
-nenávisť k Revolúciu a k Napoleonovi
-liberál. názory, dostáva titul gróf
-po roku 1848-priaznivcom republikánskeho zriadenia
Zomrie mu dcéra-stiahne sa do ústrania.
Snaží sa o zlepšenie ľud. vrstiev (vzdelanie) – Chce lepšiu budúcnosť
1870-ponúkne svoj dom v Bruseli pre prenasledovaných
-Veľké sociálne cítenie, mravné obrodenie
Diela:
-Legenda vekov
-Ubožáci
-Dělníci mora
HISTORICKÉ POZADIE VZNIKU
Hugo začal knihu písať roka 1829.
Dohoda s jeho vydavateľom Gosselin ho prinúti, aby ju dokončil ešte ten istý rok. Hugo však musel splniť aj iné záväzky a preto nestíhal. Vydavateľ mu teda na jar roku 1830 dal ultimátum- február 1831.
V septembri 1830 si teda Victor Hugo kúpil novú fľašu atramentu, vlnený kabát a „uväznil“ sa vo svojej izbe. Začal písať a písať a nikto ho nesmel celých 6 mesiacov vyrušovať.
Svoj dom neopúšťal- s vy nádržkou nočných návštev katedrály. Preto bol včas (avšak s dvojročným oneskorením) román dokončený.
Rysy romantizmu:
– Hrdina bol povahou rovnaký ako autor (Hugo bol tiež filozof a mysliteľ ako Frollo.)
– Hlavní hrdinovia stoja na okraji spoločnosti (Život chudobných študentov. Qusimodo bol ohyzdný sirota, ktorého nemal takmer nikto rád. Esmeralda bola cigánka.)
-Nešťastná a neopätovaná láska. (Medzi Esmeraldou a Phoebe. Medzi Esmeraldou a kňazom Frollom. Medzi Esmeraldou a Quasimodom.)
-Dajte končí tragickou smrťou. (Zomrú všetky hlavné postavy)
-Tajomná miesta. (Večerné, temné a romantické ulice Paríža.)
-Kontrasty. (Škaredý Quasimodo a nádherná Esmeralda. Láska a nenávisť. Život a smrť.)
ROMANTICKÉ PRVKY
-Dajte prebieha v minulosti
-príbeh plný kontrastov (napr. škaredý Quasimodo x krásna Esmeralda; duša x vzhľad Quasimoda a čiastočne i Frollo)
-hlavným hrdinom je vyvrženec spoločnosti, osamelý so záhadnou minulosťou
-prostredí katedrály (niečo výnimočné a neobvyklé)
-om nenaplnenej lásky-VFR
exotický cigánka -tragický koniec
-sen x skutočnosť, vyradenie hrdinu zo spoločnosti, diela tajomná, osudová, hrozná
Rrealistickej prvky
Riadne vládca, skutočné historické pozadie
-Popis inkvizičného riadenia, popis katedrály
STRUČNÝ OPIS
Kniha rozpráva hneď niekoľko rôznych príbehov, ktoré sa zdajú byť spočiatku nezlučiteľné. Nakoniec však čitateľ pochopí ich súvislosť az niekoľkých prameňov vznikne jeden prúd.
Je tu zrejmá komunikácia autora s čitateľom: „..a teraz, keď nám čitateľ dovolí, sa presunieme z námestia Greve späť do Dvora divov.“
Kniha popisuje stredovekú Paríž všetkých vrstiev (od žobrákov Dvora divov až po samotného panovníka a jeho dvor).
V zadnej časti knihy nájdeme pomerne obsiahle poznámky a vysvetlivky k jednotlivým pojmom.
CHARAKTERISTIKA POSTAV
Quasimodo: Škaredý, až obludný sirota, ktorého našiel Klaudius Frollo a vychoval ho. Naučil ho hovoriť, avšak do spoločnosti ho začleniť nedokázal, pretože sa ho každý bál. Mal hrb na chrbte, na ľavom oku bradavicu, krivú chrbticu, kríval, a pretože jeho povolaním a láskou bolo zvoniť na obrovské zvony v Chráme Matky Božej, kde bol vychovaný, tak tiež ohluchol. Bol plachý, bál sa ľudí, radšej bol sám. Pôsobil zlým a priamo strašidelným dojmom, ale v hĺbke duše bol citlivý a schopný naozajstných citov. Zomrel pre lásku k Esmeralde a svojho vychovávateľa zhodil z veže. Bol to teda vrah.
Esmeralda:
Prekrásna cigánska tanečnica, ktorá si zarábala žobraním u lidí- tančením, spievaním, predvádzaním kúskov svoje kozy Džali a svojho muža Petra Gringoire. Zamilovali sa do nej dva muži- Quasimodo a kňaz Frollo. Každý ale svojím vlastným spôsobom. Je obvinená z pokusu o vraždu svojho milého Phobea, ktorého ako jediného miluje aj ona sama. Nakoniec ju ľud popravia za čarodejníctvo.
Nosila červené šaty, veľa šperkov a tmavé vlasy. Mala tmavú pokožku, takže ju každý pokladal za cigánku, dokonca aj ona sama seba. Jej matka však bola Francúzka, ktoré cigáni ukradli dieťa a vychovali ho.
Klaudius Frollo:
Kňaz v chráme Matky božej v Paríži. Od malička bolo jeho celým životom len štúdium a viera v boha. Vyštudoval všetky univerzity, ktoré mohl- filozofiu, práva, medicíny aj teológiu. Žiadna z týchto vied ho ale dostatočne neuspokojovala, a tak hľadal niečo, čím by prerazil vo svete a chcel nájsť kameň mudrcov, ktorý ho urobí nesmrteľným. Vychoval svojho mladšieho brata a zaistil mu vzdelanie. Keď našiel najdúcha Quasimoda, chcel ho tiež vzdelávať a urobiť z neho kultivovaného človeka. Zamiloval sa do cigánky Esmeraldy, a pretože ako kňaz mal žiť v celibáte, skôr jej nenávidel.Chcel sa jej zbaviť, ale zároveň byť s ňou. Zhodil na nej vinu pokusu o vraždu jej milého, a potom jej chcel oslobodiť z väzenia. Bol v jadre zlý a lakomý. Nezdráhal sa najšpinavších činov. Zabil ho jeho učenec Quasimodo- zhodil ho z jeho vlastného chrámu.
Jan Frollo zo Mlyna je Klaudiou mladší brat. Klaudius ho vychovával ako svojho syna podľa mravných poriadkov, však malý Ján sa rozhodol pre iný štýl bytia. Vynaliezavý drzý uličnícky študentíkovi sa dostáva do ľahko smiešnych situácií a vinou osudu (vlastne aj svojou) sa dostane k parížskej spodine a svoju životnú púť končí v rukách Quasimoda pri obliehaní Chrámu.
Petr Gringoire filozof strachopud a občasný spisovateľ (táto postava je inšpirovaná Villon)
Kytička-Pěnička Gudule (matka Esmeraldy); kajúcnica, pôvodne však ľahká dievča
Phoebus (veliteľ lukostrelcov) – krásny bohatý ktorý si len zahráva s úprimnou a čistou Esmeraldina láskou
Kulhavý Špindíra- žobrák a kráľ Dvora divov …
DEJ- začína 4. januára 1482 na parížskych mystériách. Hlavným hrdinom je hluchý a znetvorený zvonár Quasimodo (čerstvo korunovaný pápež bláznov). Spoločne s Frollom sa pokúsi uniesť Esmeraldu, Quasimodo je však pri tejto akcii chytený a pripútaný k pranieri. Tanečnice mu prinesie zo súcitu vodu a on sa do nej pri tej príležitosti zamiluje. Esmeralda je nanešťastie zamilovaná do krásneho veliteľa lučištníků- sukničkára Phoebe. Quasimodův opatrovník – páter Klaudius Frollo sa do mladej tanečnice aj napriek svoj prísľub Cirkvi tiež zamiluje.
Frollova spaľujúce láska sa stane všetkým záhubou. Napriek mnohým neúspešné pokusy dobyť srdce dievčaťa sa nevzdáva a neváha použiť tých najhorších prostriedkov. Vinou jeho intríg je Esmeralda obvineniam z čarodejníctva a vsadená do žalára, odsúdená na smrť. V osudnú sekundu, kedy nad ňou už už visí povraz šibenice na námestí Greve, sa ničoho nič objavia Quasimodo a dievča odnesie do nedotknuteľného azylu Chrámu. Kvôli nátlaku ľudu však ani tento úkryt už nie je bezpečný a preto je stanovené ďalší dátum popravy.
Frollo ponúkne Esmeralde záchranu výmenou za jej oddanosť a lásku. Ona však „zlého a škaredého kňaza“ po niekoľkýkrát odmietne a Frollo ju vydá napospas osudu. Tesne pred šibenicou Esmeralda nájde svoju matku- je jej kajúcnica z Myší diery, Gudule, ktorá si 15 rokov myslela, že jej dcéru zožrali cigáni.
Čitateľ si už myslí, že sa blíži happy end, ale opak je pravdou. Po Esmeralně idú vojaci. Matka ju však úspešne ukryje v útrobách svojho dobrovoľného väzenia. Dievčatku sa však stane osudnou jej nenaplnená láska- Phoebus. Vykríkne jeho meno a upozorní tak na seba celú hliadku. Je teda popravená a jej matka je vojakmi neúmyselne zabitá. Celý konečný výjav sledujú zo strechy Chrámu Frollo a Quasimodo.
Quasimodo si konečne dá konečne všetko dohromady a zlomený zármutkom zvrhne pátera zo strechy. Ten sa ešte zachytí odkvapu, ale nakoniec padá a umiera … Smútkom pološialený zvonár je na konci svojich síl.
Kniha má krásny, napriek tomu však veľmi smutný, romantický koniec. Autor opisuje, ako boli v hromadnom hrobe nájdené dve kostry: „… Jedna z nich bola kostra ženy … Druhá kostra, ktorá ju držala v tesnom objatí, bola kostra muža. Všimli si, že mala pokrivenú chrbticu, hlavu vrazenie medzi lopatkami a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomený väz a bolo jasné, že nejde o obesenca. Muž, ktorému kostra patrila, prišiel sem teda umrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, už objímal, rozpadol sa na prach. „
ZNAKY:
- · román
- · Opis parížskej spoločnosti, spodných vrstiev (cigáni, lúpežníci)
- · Kritika pokrytectvo (Froll)
- · Motív nenaplnenej lásky
- · Podrobne opísaná psychológie postáv
- · Gotika, dynamickosť, tajuplnosť
Jazyk:
-diely je napísané formou er. Autor hovorí o hrdinoch zároveň oslovuje čitateľa.
Svety jednoduché i súvetí. Skôr zložitá súvetia a ťažká myšlienková väzba. Veľa filozofie i deje.
-Spisovný jazyk. Dohovor zo stredoveku aj 19.storočia, kedy bola kniha napísaná.
-Príma reč. Vypravovania chronologické. Prekvapivý a tragický záver. Rôznorodá charakteristika všetkých postáv.
Jazyk: Prevažne spisovný, u nižších vrstiev spoločnosti sa však vyskytuje nespisovné reč. U členov Dvora divov je zrejmá lúpežnícky žargón.
Miesto konania: stredoveká Paríž za vlády Ľudovíta XI. (námestie Greve, Dvůr divov, Notre-dame …)
Príbeh sa odohráva v stredoveku v centre starej Paríža a v katedrále Notre Dame.