Svätý Xaverius – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Svätý Xaverius

Autor: Jakub Arbes

Pridal(a): P.Červinková + LILI

 

Jakub Arbes (1840 – 1914)

     
  • Autor býva radený medzi májovcov, hoci bol vekovo mladší a vstúpil do literatúry neskôr.
  •  

  • Ako všestranný spisovateľ s technickým vzdelaním písal poviedky, novely, satiry, publicistické články a biografické štúdie českých i svetových umelcov.
  •  

  • Najvýznamnejšie z jeho bohatej tvorby sú diela osobitého žánru, romaneta a pod..
  •  

  • Bol redaktorom Národných Listov. Z nich bol vylúčený a potýkal sa tak s finančnými problémami.
  •  

  • Neskôr sa Arbes stal dramaturgom Dočasného divadla. V jeho neskorších romanetoch ustupuje fantazmagória a prejavujú sa tu viac sociálne témy a autobiografické prvky.
  •  

  • Posledné roky života strávil Arbes takmer slepý, chudobný a osamelý.
  •  

  • Zomrel roku 1914 v Prahe.
  •  

  • Svätý Xaverius je jedno z jeho najznámejších diel.

 

Ďalšie diela:

     
  • Diabol na škripci,
  •  

  • Ukrižovaná,
  •  

  • Newtonov mozog.

 

Literárno-historický kontext

Vplyv diela:

     
  • Po prvej módnej vlne v 70. rokoch 19. storočia, kedy obraz sv. Xaveria nútikal k zhliadnutiu mnoho mimopražských návštevníkov, sa všeobecnejšie romaneto ako nový žáner nepresadilo.
  •  

  • V našej kultúre zdomácnelo iba zásluhou Arbesa, ktorý niektoré postupy tohto novátorského žánru aplikoval aj na látky kultúrno-historické, čo bolo vtedajšou dobou prijímané s rozpakmi a výhradami. Napriek tomu v jeho diele našli inšpiráciu autori 20. storočia, napr.: K. M. Čapek-Chod, J. Havlíček, V. Nezval, L. Klíma.

 

Májovci:

     
  • Mladá generácia básnikov
  •  

  • Vydávali almanach Máj – (zborník, ktorý obsahuje literárne príspevky rôznych autorov)
  •  

  • Vedúcimi osobnosťami- Jan Neruda, Karolína Světlá, Vítězslav Hálek
  •  

  • Do almanachu prispela aj staršia generácia- napr.- Božena Němcová, K. J. Erben, J. Arbes
  •  

  • Hl. zásahy – tvorbou bojovali proti  sociálnemu a národnému útlaku
  •  

  • Písali o ľude pre ľud
  •  

  • Realizmus
  •  

  • Úsilie povzniesť českú literatúru na svetovú úroveň

 

Ruchovci:

     
  • Tzv. škola národná
  •  

  • Spisovatelia pochádzajú zo zámožných vrstiev
  •  

  • Almanach RUCH
  •  

  • 1. číslo vyšlo na počesť položenia základného kameňa Národného divadla.
  •  

  • Hl. zásady – dôraz na domáce tradície, vlastenectvo
  •  

  • Záujem o históriu a vidiek
  •  

  • Odmietali preklady z neslovanskej literatúry
  •  

  • Svatopluk Čech, J. Sládek dočasne

 

Lumírovci:

     
  • Škola kozmopolitná
  •  

  • Časopis Lumír
  •  

  • Pôvodne založili Neruda a Hálek
  •  

  • Hl. zásady – požadovali umeleckú slobodu
  •  

  • Podpora prekladov nielen zo slovan. jazykov
  •  

  • Snaha povzniesť tvorbu na svet. úroveň
  •  

  • Svatopluk Čech, J. Vrchlický


Svetová literatúra – romantizmus

     
  • Edgar Alan Poe


Realizmus

     
  • Gogol- revízor
  •  

  • Dostojevskij

 

Generácia buričov

     
  • búrili sa proti zásadám a spoločnosti, tradíciám
  •  

  • bohémsky spôsob života
  •  

  • F. Gellner, P. Bezruč, V. Dyk, F. Šrámek – po nás nech príde potopa

 

História

     
  • germanizácia- diela písané v Nemčine
  •  

  • obdobie úpadku českej literatúry= snaha šľachty a meštianstva o povznesenie
  •  

  • 1. desaťročie 19. stor. NÁRODNÉ OBRODENIE – v čele s J. Dobrovským= almanachy
  •  

  • začína sa formovať spoločenský prúd, do popredia jedinci. Ich záuj

Lakomec – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Lakomec

Autor: Molière

Pridal(a): Jimboo+

 

Moliére

     
  • Francúzsky herec, spisovateľ a dramatik. Najúspešnejší európsky veseloherný autor.
  •  

  • Moliére, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin. Prezývku si dal, aby nerobil otcovi hanbu.
  •  

  • Začínal ako herec a režisér u kočovných spoločností. Herectvom bolo v tej dobe opovrhované.
  •  

  • Hercom u kočovných spoločností, ale aj spisovateľom frašiek a komédií bol vyše 13 rokov. Potom získal miesto riaditeľa kráľovského divadla v Paríži.
  •  

  • Vychádzal z tradície ľudového divadla, antických komédií a talianskej komédie dell’arte (improvizácia).
  •  

  • V jeho hrách sa premietala vtedajšia morálna problematika a ľudské chyby – postavenie žien v spoločnosti a rodine, lakota, snaha meštianstva napodobňovať šľachtu a náboženské pokrytectvo -> cirkev ho prekliala.
  •  

  • Jeho postavy boli nadčasové.
  •  

  • Pri záverečnej scéne svojej hry Zdravý nemocný upadol do bezvedomia, potom zomrel v Paríži – Comedie française.

Ďalšie diela:

     
  • Tartuffe (komédia o pokrytectve a chvastúnstve)
  •  

  • Zdravý a chorý (komédia)
  •  

  • Mizantrop (komédia)
  •  

  • Žiarlivý Petríček
  •  

  • Lietajúci doktor
  •  

  • Gorgibus vo vreci
  •  

  • Don Juan
  •  

  • Popleta alebo láska s prekážkami
  •  

  • Mešťan šľachticom
  •  

  • Skapinove šibalstvá

 

Literárne historický kontext

Umelecký smer a znaky v diele

     
  • Tvorbu Moliéra zaraďujeme do obdobia klasicizmu, ktoré vzniklo v 2. polovici 17. storočia vo Francúzsku. Klasicistická literatúra hľadá vzor v antickom umení so zameraním na spoločenské a mravné problémy. Klasicizmus je úzko spätý s osvietenstvom, čo je myšlienkový prúd o viere v rozum a zmyslové poznanie človeka (oproti barokovej viere v Boha a posmrtný život).
  •  

  • Je zrejmé, že Lakomec klasicistické tendencie naozaj napĺňa – autor kritizuje pokrytectvo a lakomstvo, ktoré podľa autora deformuje charakter človeka a ničí vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi. Klasicistickému štýlu tiež zodpovedá autorova inšpirácia v antike, kde si Moliére vzal motív z Plautovej komédie o hrnci.

 

Ďalší autori:

     
  • Pierre Corneille – Cid (veršovaná tragédia)
  •  

  • Jean Racine – Faidra (ľúbostný príbeh)
  •  

  • Jean de La Fontaine – Bájky (12 kníh)
  •  

  • Carlo Goldoni – Sluha dvoch pánov (komédia) a Poprask na lagúne (komédia prostredia – obraz mestečka, malicherné spory, žiarlivosť milencov)

 

Rozbor diela: Lakomec

     
  • Literárna forma (poézia, próza, dráma): dráma
  •  

  • Literárny druh (lyrika, epika, dráma): dráma
       
    • Dráma sa tvorí tak, že sa príbeh rozpráva pomocou dialógov, monológov a scénických poznámok. V minulosti bolo obvyklé predovšetkým divadelné scénické prevedenie, v súčasnosti sa objavuje aj v hranom filme, v rozhlase, televízii a v ďalších formách audiovizuálnych diel.
  •  

  • Literárny žáner: satirická komédia-fraška
       
    • Komédia je hlavný dramatický žáner. Dejový konflikt aj role konajúcich postáv sú poňaté komicky – s príslušným zameraním na stretnutie ideálnej predstavy a ničotnej skutočnosti (práve významový kontrast vzbudzuje smiech). Dramatický zápas o veci a záležitosti končíva zmierlivým rozuzlením.

 

Hlavná myšlienka a námet:

     
  • Poukázanie na fakt, že peniaze menia charakter a ovplyvňujú medziľudské vzťahy. Kritizuje a odsudzuje morálku založenú na tyranstve, slepej poslušnosti, nevedomosti a tupom poddanstve detí voči rodičom a žien voči mužom. Postoj človeka – zvrátenosť, sebectvo, namyslenosť čo z nás peniaze dokážu urobiť.

 

Téma:

     
  • Lakomstvo, ktoré zaslepuje.

 

Motív:

     
  • Kritika vyššej spoločnosti, kritika peňazí, chudobní vs. bohatí

 

Kompozícia:

     
  • Chronologická s reálnym časom
  •  

  • Členenie na 5 dejstiev s niekoľkými výstupmi

 

Rozprávač:

     
  • er-forma

 

Jazyk

     
  • Celé dielo písané spisovnou slovenčinou, formou monológov a dialógov postáv.
       
    • Moliére v Lakomcovi používal bežnú meštiansku reč, neprikrášľoval rozhovory, ktoré tak boli živé a plné hovorových zvratov (najmä u Harpagonovho služobníctva).
    •  

    • V dialógoch neraz nájdeme anaforu, zvlášť vo vypätých scénach.
  •  

  • Postavy vyššej triedy hovoria vzletne, používajú personifikácie či metafory.
  •  

  • Zaľúbenosť mladých párov vyjadroval Moliére skrz jemné gradácie a hyperboly.
  •  

  • Pre zvýšenie napätia tiež Moliére používal neslovesné vety („Zlodej! Vrah! Zbojník!“).
  •  

  • Objavujú sa zdrobneniny, zastarané tvary (prechodníky).

 

Trópy a figúry

     
  • personifikácia („Moje chudobinky peniažky! Olúpili ma o vás, vy moji dobrí priatelia!“)
  •  

  • archaizmy („ktokoľvek“, „taškári“,

Poviedky z jednej a druhej kapsy – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Poviedky z jednej a druhej kapsy

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): Hani

 

Karel Čapek (1890 – 1938)

     
  • Český prozaik, dramatik, novinár a prekladateľ prvej polovice 20. storočia.
  •  

  • Prvým českým spisovateľom, ktorý uspel v zahraničí a tým veľmi prospel českej literatúre v zahraničí.
  •  

  • Bol istú dobu predstaviteľom československého Penklubu (Poets‘, Essayists, Novelists‘ Club, klub básnikov, esejistov a romanopiscov).
  •  

  • V čase hroziacej nacistickej okupácie bol jedným z hlavných motorov odporu, kedy využil všetky svoje možnosti a kontakty pre vyburcovanie národa a sveta pri snahe o zachovanie slobody.

 

Základné body z jeho života:

     
  • narodil sa v rodine lekára v Malých Svatoňoviciach
  •  

  • po gymnázium študoval v Prahe, Berlíne, Paríži
  •  

  • doktor filozofie
  •  

  • brat Josef – maliar, spisovateľ, básnik, sestra Helena
  •  

  • oficiálny autor; hovorca Hradu
  •  

  • pozeral na človeka skôr ako na jednotlivca
  •  

  • pragmatik (do Európy z USA )
  •  

  • veci nadobúdajú význam tým, čo znamenajú pre človeka
  •  

  • pravda je subjektívna a môže byť overená osobnou skúsenosťou
  •  

  • relativista – pravda je závislá od iných právd
  •  

  • tolerancia – pretože bol relativista, uznával množstvo názorov
  •  

  • všade zrnko pravdy
  •  

  • humanista – človek je najvyššia hodnota
  •  

  • liberálny – každému sloboda
  •  

  • demokrat

 

Ďalšia autorova tvorba:

Do r. 1921

     
  • poviedky Božie muky, Trápne poviedky (sú v nich otázky slobody človeka, zmyslu života, možnosti poznania pravdy a motívy tajomstva a záhad )
  •  

  • hra Zbojník (o stretnutí výbojného mladosti s opatrníctvom a pokrytectvom dospelých )
  •  

  • preklady moderných francúzskych básnikov – Francúzska poézia modernej doby

Do polovice 20. rokov

     
  • prejavuje sa u neho dramatická a románová utópia – prevratné vynálezy ohrozujú človeka
  •  

  • alegorická hra RUR ( o kritickom vzťahu k preceňovaniu techniky a úzkosť z budúcnosti ľudstva, vynález umelého človeka, robota, ohrozí existenciu ľudstva)
  •  

  • utopický román Továreň na absolútno ( založený na vynáleze sily, ktorá mení ľudí – je z toho konflikt, ktorý vrcholí vojnou a ničením)
  •  

  • utopický román Krakatit ( o vynáleze nekonečne silné trhaviny, schopné zničiť celý svet, hlavná postava – ing. Prokop, myšlienka zodpovednosti vedca )
  •  

  • utopická dráma Vec Makropulos ( založené na téme dlhovekosti a nesmrteľnosti )

Prelom 20. a 30. rokov

     
  • v tejto dobe písal drobné prózy, fejtóny a stĺpčeky
  •  

  • cestopisné fejtóny :  Talianske listy, Anglické listy, Výlet do Španiel, Obrázky z Holandska, Cesta na sever ( vtipnosť a originalita vyjadrenia dojmov z ciest )

30. roky

     
  • v tomto období vytvoril románovú noetickú trilógiu (noetika – náuka o poznaní)
  •  

  • Hordubal ( tragédia podkarpatského sedliaka po návrate z Ameriky – odcudzenie ženy a román končí  samovraždou )
  •  

  • Povetron ( o neznámom mužovi, letcovi, ktorá po havárii umiera nepoznaný,  pokus o rekonštrukciu jeho života podľa vlastnej fantázie mníšky, jasnovidca a básnika )
  •  

  • Obyčajný život

Koniec 30. rokov

     
  • ohrozenie ľudskosti a civilizácie a z toho vyplývajúca nutnosť zjednotiť sily proti fašizmu
  •  

  • román Vojna s mlokmi ( to satirická alegória – fejtónny utopický román )

Protifašistické a protivojnové drámy

     
  • dráma Biela nemoc
  •  

  • dráma Matka

Tvorba pre deti

     
  • Dášeňka, čiže život šteniatka
  •  

  • Devätoro rozprávok

 

Spoločensko-historické pozadie

Charakteristika doby vzniku diela:

     
  • dielo vzniklo na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia
  •  

  • v 20. rokoch sa rozvíjala demokracia, ekonomika a kultúra, to všetko ale bolo zasiahnuté Veľkou hospodárskou krízou ( 1929 ), ktorá podnietila celosvetovú hospodársku krízu ( 1929-33 )
  •  

  • v 30. rokoch nastupuje k moci fašizmus v Nemecku → Hitler získava moc r. 1933

 

Kontext ďalších druhov umenia:

     
  • hudba – neoklasicizmus ( predstaviteľ Bohuslav Martinů )
  •  

  • neofolklorizmus ( napr. Leoš Janáček )
  •  

  • vo svete – expresionizmus ( pr. Alban Berg )
  •  

  • modálna hudba ( pr. Olivier Messien )
  •  

  • architektúra – funkcionalizmus ( pr. Walter Gropius )
  •  

  • secesia ( pr. Jan Kotěra )
  •  

  • kubizmus ( pr. Josef Gočár )
  •  

  • maliarstvo a sochárstvo – dadaizmus ( pr. Marcel Duchamp )
  •  

  • kubizmus ( pr. Pablo Picasso )
  •  

  • expresionizmus ( pr. Oskar Kokoshka )
  •  

  • secesia ( pr. Alfons Mucha )

 

Krakatit – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Krakatit

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): Alby

 

Karel Čapek (1890 – 1938)

     
  • Významný český spisovateľ, dramatik a novinár. Bol známy ako demokrat a humanista.
  •  

  • Narodený v Malých Svatoňoviciach, vyštudoval gymnázium a potom filozofiu na Karlovej univerzite v Prahe, na Sorbonne v Paríži a na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Jeho štúdium filozofie, najmä pragmatizmu, malo významný vplyv na jeho literárnu tvorbu. Čapek vo svojich dielach často skúmal otázky morálky, etiky a ľudskej zodpovednosti.
  •  

  • Jeho život a tvorba boli ovplyvnené politickými a spoločenskými udalosťami jeho doby. Čapek sa aktívne zapájal do verejného života a svojimi textami bojoval proti totalitným režimom a za ľudské práva. Jeho diela ako „Vojna s mlokmi“ a „Biela nemoc“ sú dodnes aktuálne a čitatelia ich oceňujú pre ich hlboký humanistický náboj.
  •  

  • Karel Čapek zomrel v roku 1938, hoci zomrel relatívne mladý, zanechal za sebou bohaté literárne dedičstvo a jeho odkaz žije ďalej prostredníctvom literárnych diel, ktoré stále oslovujú čitateľov po celom svete. Jeho schopnosť kombinovať filozofické myšlienky s literárnou tvorbou z neho robí jedného z najvýznamnejších českých spisovateľov 20. storočia.

Tvorba a štýl:

     
  • Písal pre Národné listy aj pre Ľudové noviny. Tvoril drámy, poviedky, romány, knihy pre deti, cestopisy a tiež stĺpčeky, ktoré sám založil ako literárnu formu. Jeho diela sa vyznačovali hlbokým humanizmom a často reflektovali jeho demokratické presvedčenie. Bol tiež priekopníkom v oblasti science fiction, pričom jeho hra „R.U.R.“ (Rossumovi univerzálni roboti) priniesla svetu slovo „robot“.

Diela:

     
  • 1. obdobie – do roku 1920
       
    • Čapek písal drobné poviedky a divadelné hry
    •  

    • Zbojník, Trápne poviedky, Božie  muky, Krakonošova záhrada,…
  •  

  • 2. obdobie – 1921-19
       
    • románové a dramatické utópie (Čapek sa zaoberá problémom techniky a jej zneužitia človekom
    •  

    • R.U.R, Krakatit, Zo života hmyzu, Vec Makropulos, Továreň na Absolútno,…
  •  

  • 3. obdobie – prelom 20. a 30. rokov
       
    • je v znamení prózy písanej pre noviny (stĺpčeky, fejtóny, drobné prózy)
    •  

    • Talianske listy, Anglické listy, Výlet do Španiel, Záhradníkov rok, Dášeňka čiže Život šteniatka, Ako sa čo robí, Kritika slov, …
  •  

  • 4. obdobie – 30. roky
       
    • v znamení noetickej trilógie (noetika=teória poznania); vyvracia tu predstavu, že je len jediná, absolútna pravda
    •  

    • romány ovplyvnené pragmatizmom (=nezaujatosť, zameranosť k efektívnosti a užitočnosti riešenia problémov) dôležité je to čo je to čo je prospešné a užitočné
    •  

    • Hordubal, Povetron, Obyčajný život

Antigona – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

  Kniha: Antigona

  Autor: Sofokles

  Pridal(a): Krista.s

 

Sofokles (asi 496 – 406 pred n.l.)

     
  • Významný starogrécky dramatik a básnik, je považovaný za jedného z najväčších dramatikov antického Grécka a jeho diela sú dodnes cenené pre svoju literárnu a dramatickú hodnotu.
  •  

  • Na rozdiel od Aischyla bol stúpencom vlády aristokracie (dokonca sa podieľal na pokuse o štátny prevrat).
  •  

  • Aj jeho tvorba odráža presvedčenie o neprekročiteľnosti odvekých zákonov: tí, ktorí sa chceli vymknúť osudu, privolali skazu na seba, aj svojich blížnych.
  •  

  • K slávnym Sofoklovým prácam patrí vedľa zmienenej Elektra, Antigona a Kráľ Oidipus.
  •  

  • Jeho tragédie sú často späté s mestom Téby.
  •  

  • Napísal 123 tragédií, zachovalo sa len 7 (Antigona, Elektra, Kráľ Oidipus, Oidipus na Kolone, Aiás, Filoktetes, Trachňanky).

Autorov štýl:

     
  • Venuje pozornosť morálnej voľbe – pomsta, neuposlúchnutie vladárovho rozkazu.
  •  

  • Zaviedol na scénu o 3 hercov viac.
  •  

  • Veľká dramatickosť, zápletka, konflikt.
  •  

  • Moc bohov príliš nerešpektovať – zápas človeka s bohmi nie je márny (aj keď je vopred prehratý).
  •  

  • Zaviedol princíp „deus ex machina“ (=boh zo stroja) – spustenie sochy boha na scénu vo chvíli, keď bolo treba predísť katastrofe -> boh zasahoval do riešenia konfliktov.
  •  

  • Znaky antickej tragédie: hlavný hrdina vyjadrujú protiklady, čerpá z mytológie, konflikt so silnejším končí tragicky (hrdina fyzicky podlieha, ale mravne víťazí!), zásada 3 jednot (princíp 3 jednot (zaviedol Aristoteles): miesta, deja, času (jedna doba, jedno miesto, jedna dej. linia))

Ďalšie diela:

     
  • Antigona
  •  

  • Kráľ Oidipus – podľa mýtických rozprávaní bol Oidipus synom tébskeho kráľa Laia; veštba prorokovala že v dospelosti zabije svojho otca a ožení sa s vlastnou matkou -> Laios prikáže Oidipa usmrtiť, avšak muž, ktorý mal tento čin vykonať, odovzdá Oidipa na vychovanie do Korintu -> Oidipus pozná veštbu (nie svoj pravý pôvod) – opúšťa preto v dospelosti domnelých rodičov -> náhoda mu však privedie do cesty neznámeho cudzinca – v skutočnosti kráľa Laia, ktorého v spore zabije -> neskôr zachráni Téby pred sfingou a stane sa tamojším kráľom a manželom kráľ. vdovy Iokasty, veštba sa teda naplní; vlastný dej začne vtedy, keď sa O. dozvie, že mor je trestom za to, že v meste prebýva Laiov vrah, postupne zisťuje, že vraha, ktorého hľadá, je on sám, zdrven sa oslepí, jeho matka sa zabije a on opúšťa Téby
  •  

  • Elektra
  •  

  • Oidipus na Kolóne
  •  

  • Aiás
  •  

  • Filokletés
  •  

  • Trachňanky

 

Literárny kontext

     
  • Klasické obdobie.
  •  

  • Vznik gréckej tragédie, za doby Sofokla tragédie veľmi uznávaná (komédie boli len pre pobavenie, tragédie veľmi významná).
  •  

  • Súťažilo sa o najlepšie tragédie na Veľkých Dionýziách (Sofokles bol úspešný).
  •  

  • Smrť a násilie mimo scénu, 3 herci (vyčlenil ich práve Sofokles), 15 členov zboru, zbor vyjadruje verejnú mienku (Sofokles ustanovil počet 15 a obmedzil rolu zboru).
  •  

  • Grécke tragédie mali päť častí :expozícia – úvod a prvé napätie, kolízia – stupňovanie napätia,   kríza – vrchol konfliktu, peripetia – obrat vo zdanlivo šťastný koniec, katastrofa – drvivé rozuzlenie.
  •  

  • Masky, koturny, dôraz na rétoriku, spojenie hovoreného slova, spevu, tanca.

 

Kompozícia antickej tragédie

     
  • Expozícia (úvod, zoznámenie s postavami)
  •  

  • Kolízia (zápletka)
  •  

  • Kríza (vyvrcholenie konfliktu, dej už nemôže pokračovať tak, ako predtým)
  •  

  • Peripetia (náhly obrat, prekvapenie)
  •  

  • Katastrofa (tragické vyriešenie konfliktu)

 

Rozbor diela: Antigona (442 pred n.l.)

Základná charakteristika:

     
  • Literárny druh a forma – dráma (próza)
  •  

  • Literárny žáner – staroveká grécka (antická) tragédia.

 

Charakteristika diela

     
  • Dej nemotivovaný zásahmi bohov, odohráva sa v rovine medziľudských vzťahov; živé, napriek tomu heroické (hrdinské) postavy.
  •  

  • Hrdinka fyzicky podlieha, ale mravne víťazí!

 

Téma, filozofické východisko diela

     
  • Vladár trvá na svojich nezmyselných zákonoch, aj keď sú v rozpore s morálkou a bohom – chce tak ukázať svoju moc -> doplatí na to.

 

Námet (inšpirácia )

     
  • Odohráva sa v starovekom Grécku, literatúra klasického obdobia.
  •  

  • Má mytologický námet (z okruhu povestí o tébskom kráľovskom rode).
  •  

  • Postoj k skutočnosti – vymyslený príbeh ukazujúci na zlé rozhodnutia vladárov, ktoré môžu mať následky životov.

 

Okolnosti vzniku diela

     
  • Vychádza z Homérových príbehov, keď Agamemnon, veliteľ gréckeho vojska, obetuje svoju dcéru Ifigéniu kvôli dobrému vetru, jeho žena mu to

Božská komédia – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Božská komédia

Autor: Dante Alighieri

Pridal(a): Jhrdka

 

Dante Alighieri (1265 – 1321)

     
  • Žil vo Florencii (boom renesancie)
  •  

  • Aktívne sa zapájal do politického života vo Florencii, člen cechu lekárov
  •  

  • V roku 1300 bol priorom mest. štátu Florencie – riešil spor s pápežom Bonifácom VIII.
  •  

  • Vyhnanstvo, posledné roky v Ravenne
  •  

  • Tvorbu ovplyvnila platónska idealizovaná láska k Beatrice a jej predčasná smrť

 

Ďalšie dielo

     
  • Nový život – milostná poézia o Beatrice
  •  

  • O monarchii – politický traktát – presadzuje moc nezávislú od pápeža

 

LITERÁRNA HISTÓRIA

Politická situácia, spoločnosť

     
  • Renesancia sa časovo radí do obdobia 14. – 16.storočia, korene ale nájdeme práve už na konci 13.st. v Taliansku
  •  

  • prekvitajúci obchod, bohaté meštianstvo vo Florencii a inde podporuje umenie, mecenáši podporovali štúdium gréckej a rímskej minulosti
  •  

  • inšpirácia antickou kultúrou
  •  

  • prírodné a astronomické objavy (Mikoláš Koperník, Galileo Galilei, Giordano Bruno)
  •  

  • objav kníhtlače (trošku neskôr – prvotlače do 1500 = inkunábule) Johann Gutenberg
  •  

  • snahy o reformáciu cirkvi

 

Ďalšie umenie

     
  • Architektúra: Filippo Brunelleschi, Rafael Santi + Michelangelo Buanarroti – chrám sv. Petra v Ríme
  •  

  • Maliarstvo: Botticelli, da Vinci, Michelangelo Buanarroti, Rafael Santi
  •  

  • Sochy: Donatello, Michelangelo Buanarroti
  •  

  • Hudba: Giovanni Palestrina

 

Ďalšia literatúra

     
  • Talianska renesancia:
       
    • Francesco PETRARCA (Spevník)
    •  

    • Giovanni BOCCACCIO (Dekameron)
    •  

    • Niccolo MACHIAVELLI (Vladár)

 

Rozbor diela: Božská komédia

LITERÁRNA TEÓRIA

Literárny druh:

     
  • epos – teda epická báseň o púti hlavného hrdinu (viď char. epos)
       
    • v tomto prípade Danta – autora diela

Robinson Crusoe – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Robinson Crusoe

Autor:  Daniel Defoe

Pridal(a): Zuzka

 

Daniel Defoe (1660 – 1731)

     
  • Významný anglický spisovateľ, novinár a predstaviteľ novoklasicizmu.
  •  

  • Daniel Defoe sa narodil okolo roku 1660 v Londýne do puritánskej rodiny. Jeho otec bol váženým obchodníkom a Defoe študoval na akadémii Charlesa Mortona, kde sa mal stať kalvinistickým duchovným, ale nakoniec sa tejto dráhy vzdal. V roku 1685 sa pridal k armáde vojvodu z Monmouthu, ktorá viedla povstanie proti katolíckemu kráľovi Jakubovi II. Po porážke povstania sa musel skrývať, kým nebol Jakub II. vyhnaný z krajiny.
  •  

  • Po revolúcii sa Defoe začal venovať spisovateľskej kariére a podnikaniu, hoci jeho obchodné aktivity boli často riskantné a viedli k finančným problémom. Bol veľmi plodným a všestranným autorom, ktorý napísal viac ako tri sto diel, vrátane kníh, pamfletov a časopisov, na rôzne témy, ako sú politika, zločin, náboženstvo, manželstvo, psychológia a nadprirodzeno.
  •  

  • Okrem písania sa Defoe venoval aj novinárčine a bol priekopníkom obchodnej a ekonomickej žurnalistiky. Bol často v konflikte s úradmi a niekoľkokrát bol uväznený za svoje politické pamflety. Počas svojho života pracoval aj ako tajný agent pre predsedu dolnej snemovne parlamentu Roberta Harleyeho.
  •  

  • Jeho práca často reflektovala sociálne a politické otázky svojej doby. Za svoje satirické spisy bol niekoľkokrát väznený, a dokonca aj vo väzení pokračoval vo svojej literárnej činnosti, keď vydával časopis The Review.
  •  

  • Defoe zomrel 24. apríla 1731 v Londýne. Jeho diela ovplyvnili mnoho generácií čitateľov a spisovateľov a jeho prínos k rozvoju moderného románu je nepopierateľný.

 

Ďalšie významné diela:

     
  • Esej o projektoch: Toto dielo je jedným z prvých pokusov o systematické skúmanie ekonomických a sociálnych reforiem.
  •  

  • Moll Flandersová: Román sleduje životný príbeh ženy, ktorá sa snaží prežiť v drsnom svete Londýna 18. storočia.
  •  

  • Denník morového roku: Fiktívny denník, ktorý opisuje priebeh morovej epidémie v Londýne v roku 1665.
  •  

  • Roxana: Príbeh ženy, ktorá sa snaží nájsť svoje miesto v spoločnosti prostredníctvom rôznych vzťahov a dobrodružstiev.
  •  

  • Román Robinson Crusoe bol jedným z jeho prvých a najznámejších diel, ktorý sa stal základom pre modernú dobrodružnú literatúru.

 

Rozbor diela: Robinson Crusoe

Základná charakteristika:

     
  • Pôvodný názov Život a neobyčajné dobrodružstvá námorníka Robinsona Crusoe z Yorku, anglický dobrodružný román
  •  

  • Rok vydania: 1719, Preklad: Jozef Pleva
  •  

  • Literárny žáner: Dobrodružný román (rozsiahly dej, veľa postáv)
  •  

  • Literárny druh: Próza, epika (dôraz na dej, rozprávanie príbehu)
  •  

  • Literárny smer: Osvietenstvo

 

Téma:

     
  • Neznáme dobrodružstvá

 

Hlavná myšlienka:

     
  • Človek nikdy nevie, čo ho čaká.

 

Námet, okolnosti vzniku diela

     
  • Defoe začal písať Robinsona vo svojich šesťdesiatich rokoch, v dobe, keď feudálne usporiadanie spoločnosti postupne nahrádzal kapitalizmus.
  •  

  • Námet čerpal ako z vlastnej skúsenosti (ostatne v celom Anglicku 18. storočia bola moreplavba veľmi rozšírená), tak zo skutočného príbehu o škótskom námorníkovi Alexandrovi Selkirkovi, ktorý bol roku 1705 za trest vysadený z lode na opustenom ostrove a bol nájdený náhodou až po viac ako štyroch rokoch.

 

Rysy diela:

     
  • výrazne potlačený dej (bez ústrednej zápletky)
  •  

  • dejové napätie je len v epizódach (záchrana Piatka, vzbura na lodi)
  •  

  • kontrast: na prvý pohľad bezvýchodná situácia x možnosť prežitia, nádeje
  •  

  • detailné opisy: príroda, pracovné postupy a etické a náboženské úvahy (téma ľudskej civilizácie, kultúry)
  •  

  • presvedčivosť, zdanie reálnosti príbehov, romantický obraz všedného dňa
  •  

  • reportérska dokumentárnosť
  •  

  • pôsobivé prepojenie faktov a fikcie
  •  

  • oslava pozitívnych ľudských vlastností: neúnavné prekonávanie prekážok, solidarita, podnikavosť – životné úsilie mladej buržoázie (prosperita, zabezpečenie existencie), proces budovania ľudskej civilizácie, hľadanie Boha, útecha posila v biblii
  •  

  • oslava ľudskej práce, zmyslu ľudského života a jedinej možnosti prežitia – spätie človeka a prírody, založenie „ideálnej“ kolónie.
  •  

  • odohráva sa z väčšej časti na pust

Zvieracia farma – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Zvieracia farma

Autor: George Orwell

Pridal(a): Veverka358

 

George Orwell (1903 – 1950)

     
  • George Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair, sa narodil v roku 1903 v Indii, ale vyrastal v Anglicku.
  •  

  • Študoval na prestížnej škole Eton, kde získal vzdelanie, ktoré neskôr ovplyvnilo jeho literárnu tvorbu.
  •  

  • Po škole pracoval ako policajt v Barme, čo výrazne ovplyvnilo jeho pohľad na kolonializmus a inšpirovalo niektoré jeho neskoršie práce.
  •  

  • Po návrate do Anglicka sa začal venovať novinárčine a písaniu, publikoval svoje prvé knihy zamerané na sociálne problémy a chudobu.
  •  

  • Politické udalosti v Európe ho silno ovplyvnili, stal sa socialistom, antifašistom a kritikom nedemokratických tendencií.
  •  

  • Po roku 1936 sa ako dobrovoľník zapojil do španielskej občianskej vojny na strane republikánov, čo ďalej formovalo jeho politické názory.
  •  

  • Druhej svetovej vojny sa nezúčastnil kvôli vlečúcej sa tuberkulóze, ale v roku 1940 začal pracovať pre BBC, kde prispieval svojimi komentármi do novín a časopisov.
  •  

  • V roku 1945 vydal alegorický román „Zvieracia farma“, ktorý kritizuje totalitné režimy a stal sa jedným z jeho najznámejších diel.
  •  

  • Tesne pred svojou smrťou v roku 1950 napísal svoj najznámejší román „1984“, ktorý sa stal klasikou dystopickej literatúry a dodnes je považovaný za jedno z najvýznamnejších diel 20. storočia.
  •  

  • Oženil sa dvakrát, jeho prvá manželka Eileen O’Shaughnessy zomrela v roku 1945.
  •  

  • Zomrel v roku 1950 na tuberkulózu vo veku 46 rokov.
  •  

  • Orwellove diela majú trvalý vplyv na literatúru a politickú filozofiu, jeho kritika totalitarizmu a obhajoba slobody slova sú stále aktuálne.

Autorova tvorba

     
  • Zvieracia farma, 1984 (utopický román o vláde diktatúry a zneužití moci x vyjadrenie obáv pred totalitnými praktikami)
  •  

  • Tulák po Paríži a Londýne
  •  

  • Nadýchnuť sa
  •  

  • Hold Katalánsku

 

Literárno-historické pozadie

Politická a spoločenská situácia

     
  • Román „Zvieracia farma“ bol napísaný počas druhej svetovej vojny. Orwell v ňom presne vystihuje osudy východného bloku nielen za vojny, ale aj dlho po nej, najmä v kontexte komunizmu a stalinizmu.
  •  

  • V roku 1945 bolo dielo v Československu zakázané kvôli komunistickému režimu.
  •  

  • Každodenný život bol ovplyvnený politickými a ekonomickými podmienkami, ktoré formovali spoločenské štruktúry a interakcie.
  •  

  • Umenie tej doby reflektovalo politické a sociálne zmeny, často slúžilo ako prostriedok kritiky a vyjadrenia nesúhlasu s režimom.
  •  

  • Literatúra sa vyvíjala pod vplyvom politických udalostí, autori často reagovali na totalitné praktiky a sociálne nespravodlivosti.

 

Science fiction

     
  • Vedeckofantastický žáner, známy tiež ako sci-fi, je umelecký žáner, ktorý sa vyznačuje výskytom špekulatívnych technológií, prírodných javov alebo doteraz neznámych foriem života. Dej sci-fi je často zasadený do vesmíru, budúcnosti alebo alternatívnej histórie.
  •  

  • Sci-fi je blízka fantasy, kde namiesto technológií hrá hlavnú úlohu mágia a fyzická sila. Obidva žánre sa ovplyvňujú a čiastočne prerastajú, napríklad v dielach žánru science fantasy. Za zakladateľov žánru sú považovaní Jules Verne, ktorý sa zameriaval na technickú sci-fi, a Herbert George Wells, ktorý sa venoval vplyvu technológií na človeka. Wells vo svojich dielach nastolil mnoho tém, ktoré sú základom súčasnej sci-fi, ako je kontakt s mimozemskými civilizáciami, cestovanie časom a biotechnológie.

 

Nový epochálny výlet pána Broučka tentokrát do XV. storočia – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Nový epochálny výlet pána Broučka tentokrát do XV. storočia

Autor: Svatopluk Čech

Pridal(a): Tomáš Vondrák

 

Svatopluk Čech (1846 – 1908)

     
  • Narodil sa v Ostredeku u Benešova, jeho otec bol panský správca, český vlastenec.
  •  

  • V Prahe vyštudoval piaristické gymnázium a neskôr právo.
  •  

  • Prispieval do almanachu Ruch a časopisu Kvety, od roku 1871 bol redaktorom Svetozoru. V rokoch 1873–1876 pôsobil ako redaktor Lumíru, krátko pôsobil aj v Národných listoch. V roku 1873 bol členom advokátskej kancelárie v Slanom, toho istého roku však praxe zanechal a venoval sa jej až v rokoch 1876–1879, kedy bol členom advokátskej kancelárie v Prahe.
  •  

  • Veľa cestoval, navštívil Kaukaz, Chorvátsko, Dánsko, Poľsko, Taliansko, Paríž.
  •  

  • V rokoch 1895 až 1903 žil v Obříství u Mělníka. Koniec života trávil v Prahe na Skalke. Je po ňom pomenovaný Čechov most v Prahe, sady s jeho sochou na pražských Vinohradoch a niekoľko ulíc v rôznych českých mestách. Pochovaný bol s veľkou slávou na Vyšehrade.
  •  

  • Jeho dielo je žánrovo veľmi bohaté. Písal predovšetkým eposy s mnohými prirovnaniami a opismi, ktorými je prerušovaný dej, ale aj sociálnu, politickú a alegorickú lyriku, satiry poviedky a romány. Svojimi Výletmi pána Broučka sa stal jedným z priekopníkmi science fiction v českej literatúre.
  •  

  • Napísal tiež veľké množstvo humoristických poviedok, čŕt a fejtónov, ku ktorým čerpal často námety z advokátskeho prostredia.
  •  

  • Mnohokrát bol kritizovaný za fráznitosť. Uznával, že jeho poézia môže pôsobiť frázovito, ale on sa hlásil k trvalým hodnotám, ktoré si v sebe niesol celý život (napr. láska k vlasti, túžba po sociálnej spravodlivosti atď.).

Ďalšie diela:

     
  • Husita na Baltu (historický epos)
  •  

  • Adamité (epos)
  •  

  • Básne (básnická zbierka)
  •  

  • Upomienky z východu (poviedky)
  •  

  • Kandidát nesmrteľnosti (humoristický román)

 

Literárno-historický kontext

     
  • Európsky vývoj na prelome 19. a 20. stor je veľmi zaujímavý. Na rozdiel od iných kontinentov je originálny – nástup 20. stor. predíde kalendár a objaví sa už v 90. rokoch 19. stor. – moderný čas sa plne rozhostí medzi európskym obyvateľstvom. O 100 rokov neskôr sa odohral podobný dej – 21. stor. začalo už po rozpade sovietskeho bloku v r. 1989.
  •  

  • Veľký technický pokrok : v r. 1851 bol položený kábel medzi Calais [kalé] a Doverom, začína sa používať telefón. v 90. rokoch sa plne objavuje aj telegraf. Nastupujú spaľovacie motory a elektrina. Prinesie to so sebou rozvoj vied : v biológii a v prírodných vedách – Darwinova teória, humanitné disciplíny, prúdy mladohegelovské – na jednej strane marxizmus na čele s historickým materializmom, na druhu stranu trochu mythologický smer v nemeckom myslení – predstaviteľmi Arthur Schopenhauer a Fridrich Nitze – filozof moci a sily.
  •  

  • K novému nástupu po prvom vatikánskom koncile nastupuje katolícka cirkev, pápežovia – Rerum novarum – encykliky pápežský. Priemyselná výroba sa koncentruje, vznikajú monopoly, trusty , kartely a syndikáty, rozvíja sa bankovníctvo s úverovou politikou, otvárajú sa burzy. Vzniká početná vrstva robotníctva a zväčšujúce sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Predné európske štáty prechádza špecifickým národným vývojom, spoločne potom vnútornou svojou modernizáciou.

Ďalší autori tohto obdobia:

     
  • realizmus:
       
    • Alois Jirásek (Staré povesti české, F. L. Vek)

Divá Bára – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Divá Bára

Autor: Božena Němcová

Pridal(a): Pisisiky

 

Božena Němcová (1820 – 1862)

     
  • rodné meno: Barbora Novotná (neskôr Barbora Panklová)
  •  

  • česká spisovateľka
  •  

  • neskorý romantizmus/raný realizmus
  •  

  • národná patrónka
  •  

  • ženské a národné emancipačné snahy
  •  

  • v 20. storočí múza mnohých autorov (napr. Vítězslav Nezval, Jaroslav Seifert, František Halas)
  •  

  • vnímaná ako zakladateľka českej prózy

 

Rozbor diela: Divá Bára

     
  • Rok prvého vydania: 1856 v kalendári Česká pokladnica
  •  

  • Druh: próza
  •  

  • Žáner: poviedka

 

Zasadenie do kontextu:

     
  • Dielo spadá pod idealistický realizmus a ukazuje, ako by mal život vyzerať. Autorka prežila ťažký život a zomrela skoro na podvýživu. Jej manželstvo bolo nešťastné, čo by mohla byť paralela s osudom Divej Báry.
  •  

  • Poviedka Divá Bára nepriamo nadväzuje na Němcovej najznámejšie dielo Babička.

 

Věcný obsah:

     
  • Téma: Príbeh rozpráva o živote nebojácnej pastierovej dcéry Báry, ktorá zbaví svoju kamarátku Elšku nemilého nápadníka a sama sa vydá za poľovníka, ktorého miluje.
  •  

  • Námet: Božena Němcová čerpá námety zo svojho okolia a píše idylicky o živote na dedine a o ľuďoch, ktorých priamo alebo nepriamo poznala.

 

Ideový obsah:

Autorský postoj: Autorka mala k látke, deju a postavám osobný vzťah.

 

Kompozícia:

     
  • chronologická

 

Rozprávačské postupy:

     
  • er – forma

 

Jazyk a pomenovanie:

     
  • Poviedka je napísaná realisticky.
  •  

  • Autorka nepoužíva nepriame pomenovania (metafory), ale naopak podtrhuje autentickosť deja bohatým užitím archaizmov, nárečových výrazov, ľudových zvratov a pod.

 

Postavy:

Dedinská honorácia predstavuje svojou poverčivosťou a obmedzenosťou, to čo je negatívnym dôsledkom daného spoločenského spolužitia; v Báre je vyzdvihnutá prirodzenosť, ktorá môže prospešne ovplyvňovať ľudské spoločenstvo a obnovovať ho. Tento konflikt je v tomto spoločenstve neriešiteľný.

     
  • Bára – smelá, silná, temperamentná, pôsobí „tvrdě“, v jadre je citlivá
       
    • Dcéra obecného pastiera Jakuba a jeho zosnulej manželky Báry. Báre sa prezývalo divá, pretože sa verilo, že je to dieťa, ktoré priniesla Poludnica. Ľudia sa jej preto báli, zakazovali svojim deťom s Bárou kamar