Kniha: Canterburské poviedky
Autor: Geoffrey Chaucer
Zaslal(a): Pastelka137
Canterburské poviedky (1976)
Kultúrne a Literárnohistorická kontext:
– Umelecký smer: Renesancie
– Lit. kontext – celosvetový
– Postoj k skutočnosti: satira
– Inšpirácia – v cudzom diele: Giovanni Boccaccio – Dekameron
Ovidius a Vergílius
Druhová charakteristika:
– Lit. forma: próza
– Lit. druh: epika
– Lit. žáner: rámcová novela
Charakteristika z hľadiska autorského:
– Canterburské poviedky sú považované za základ anglickej poézie, napísané boli v priebehu 14. storočia a sú vrcholným dielom Chaucera. Od tej doby boli preložené do mnohých cudzích jazykov a sú známe po celom svete.
– Autorský štýl: Autor poznal veľké množstvo rétorických foriem a štýlových rovín. Mal rozmanitú slovnú zásobu.
Autor využil rámcového postupu, na začiatku veľmi dobre vykresľuje jednotlivé postavy
– Autorský stav k téme, prostredie, dobe, postavám, atď .: Autor v diele spojil stredovekú žánrovú tradíciu s ran. renesančnými prvkami. Dielo dokladá značný rozhľad svojho autora, ktorý poznal súdobej písomníctva a bol tiež dobrý prekladateľ.
Jazykové prostriedky:
– Podoba národného jazyka: spisovný jazyk + archaizmy
– Autorská reč: Dielo je napísané desaťslabičným Jambom, združeným nádche (aabb) a sedemveršovou a osemveršovou stánkoch. Autor v diele spojil stredovekú žánrovú tradíciu s ran. renesančnými prvkami. Dielo dokladá značný rozhľad svojho autora, ktorý poznal súdobej písomníctva a bol tiež dobrý prekladateľ.
Kniha je o 30 ľuďoch z rôznych sociálnych vrstiev vtedajšej spoločnosti, ktoré sa vydali na dlhé putovanie za hrobom T.Becketta. Každý z nich má cestou rozprávať 4 poviedky.
– Umelecké prostriedky: enumerácie, inverzie, metafory, personifikácia, hyperbola, irónie, epiteton, alegórie
Dejová stavba diela:
1) Reálne prostredie
2) Kompozičné postup: rámcový
3) Rozprávač: er-forma
4) Dej:
Príbehy rozprávajú ľudia, ktorí sa spolu náhodne zišli. Putujú k hrobu Thomasa Becketta v Canterbury. Medzi pútnikmi je aj sám básnik. Zloženie pútnikov odráža skladbu stredovekej spoločnosti. Šľachtu reprezentuje rytier so sprievodom, duchovenstvo kňaz, mních, mníška a ďalšie, intelektuálne svet lekár s právnikom, mestský stav remeselníci a najnižšie sociálne stav vidiecki poddaní.
Na začiatku knihy sa skupina pútnikov zíde v hostinci U kabátca Southwarku, kde padne rozhodnutie, že každý z pútnikov pre ukrátenie času bude vypravovať 4 príbehy (2 cestou do Canterbury a 2 cestou späť). Kto porozpráva najlepšie poviedku, tomu na záver púti ostatné zaplatí večeru. Komentátorom a hybným celej skupiny sa tava tamojší hostinský, ktorý sa k nim pripája.
Poviedky majú rôzne témy, strieda sa tu rytierska histórie, milostné príbehy, rozprávanie kratochvíľne i poučná. Sú tu odhalené slabosti ľudskej povahy spoločenské konflikty. Básnik nezaujíma priame kritické a hodnotiace postoje. Chaucerův nadhľad sa prejavuje v príhovoroch jeho postáv, nebojí sa sám seba ich prostredníctvom skritizovať.
5) Použitý jazyk: spisovný
6) Motív: krčma – motív bol zvolený zámerne, pretože len tu si mohli byť všetci viacmennej rovní.
7) Zvláštnosti: na začiatku a na konci každej poviedky je prológ a epilóg.
Šafárova poviedka
1) Miesto deje: Mlyn v Trumpingtonu
2) Reálne prostredie
3) Kompozičné postup: chronologický
4) Rozprávač: er-forma
5) Použitý jazyk: spisovný
6) Dej:
Mlynár Šimon mal mlyn v Trumpingtonu u Cambridge. Bol to pyšný a prefíkaný zlodej. Ukrádal z obilia, ktoré mu ľudia nosili k zomletie. Za ženu mal domýšľavý Šafárova dcéru. Spolu mali dvadsaťročnú dcéru a dieťatko v kolíske.
Jedného dňa John a Alan, tj. Dva chudobní študenti, prišli do mlyna s obilím. Nechceli sa nechať okradnúť. Jeden strážil u násypu a druhý dohliadal, ako sa obilie sype dovnútra. Mlynár je napriek tomu okradol, pretože zložil zubadlo ich koni, čo stál za mlynom a študenti sa za ním rozbehli. Naháňali ho až do súmraku, a tak je mlynár pohostil večerou. Keď všetci spali, presunuli kolísku s dieťatkom od Mlynárova postele k svojej. Potom hlasno Satral vo izbe ako zlodeji. Mlynárka sa zobudila a začala sa brániť. Vedela, že u Mlynárova postele je kolíska, a preto mlátila palicou do postele, u ktorej kolíska nebola. Tak mlynárka vyplatila palíc mlynára, spiaceho v posteli, od ktorej bola odsunutá kolíska. Študenti potom našli nielen svoj vrece s múkou, ale aj múku čo im mlynár ukradol. Dôležitým momentom v príbehu bolo tiež to, že Alan zviedol Mlynárova dcéru, čo vlastne slúži ako katalyzátor celého príbehu.
Z toho vychádza príslovie: Kto inému jamu kope, sám do nej padá.
7) Hlavné postavy:
Mlynár Šimon – bol pyšný a chamtivý. Nehanbil sa kradnúť, okradol každého, kto k nemu priniesol obilia na zomletie. vďaka
ľsti dvoch študentov bol za všetko potrestaný vlastné ženou.
John a Alan – boli to chudobní, chytrí a mazanie študenti.
8) Vlastné hodnotenie: Táto poviedka si mi najviac páčila zo všetkých, dobre sa mi čítala.
Kupcova poviedka
1) Miesto deja: prekrásna záhrada v lombardskej Pavii
2) Nereálne prostredie
3) Kompozičné postup: chronologický
4) Rozprávač: er-forma
5) Použitý jazyk: spisovný
6) Dej:
Január bol rytier z lombardskej Pavie, ktorý už nebol najmladší. Napriek tomu sa rozhodol oženiť s krásnou mladou dievčinou Májou, ktorú zahrnul bohatstvom. Mája chodila s January do pekné záhradky, kam okrem nich nikto nesmel. Nanešťastie Január naraz oslepol. Jedného dňa Mája pustila do záhradky mladého panošom Damiána, ktorý jedol na strome hrušky. Mája sa nechala od slepého January tiež vysadiť na strom. V záhrade boli tiež kráľ víl Pluto s kráľovnou Proserpina. Kráľ Pluto vrátil Januari zrak a kráľovná Proserpina prepožičala Máje výrečnosť. V tej chvíli ale Január náhle prezrel a začal kričať, že mu Damián kradne hrušky. Mája ale pohotovo povedala, že vďaka tomu, že dala chlapci políčok na strome, Január opäť vidí, že to je liek proti slepote. Január bol celý šťastný.
7) Hlavná postava:
Január bol starý rytier, ktorý sa oženil s mladou dievčinou, ktorú bezhranične miloval a dôveroval jej. V okamihu, keď sa mu navrátil stratený zrak, ani na chvíľu nezapochyboval, že by pravda o lieku proti slepote mohla byť inde.
8) Vlastné hodnotenie: Táto poviedka bola veľmi zaujímavá a tiež sa mi páčila.
Poviedka kanovníkova sluhov
1) Reálne prostredie
2) Kompozičné postup: chronologický
3) Rozprávač: er-forma
4) Použitý jazyk: spisovný
5) Dej:
V Londýne žil kňaz, ktorý bol bohatý a tuho lakomý. Ani svojim gazdinkám nič neplatil. Bol chamtivý, ale napriek tomu sa nechal oklamať kanonikom, ktorý ho podviedol. Kanonik si požičal od kňaza peniaze a v stanovenej lehote je vrátil. Tým si získal jeho dôveru. Ponúkol sa, že kňaza naučí, ako sa robí striebro zo ortuti alebo z medi. V dutom klacku mal nasypané strieborné piliny, otvor bol zalepený voskom. Žiarom sa vosk rozpustil a striebro sa vysypalo do nádoby. Kňaz nechal kov u zlatníka preskúmať a ten mu potvrdil, že ide o pravé striebro. Kňaz zaplatil kanonik štyridsať libier za recept na výrobu striebra. Kanonik odišiel, ale recept neúčinkoval. Až vtedy kňaz poznal, že sa nechal napáliť.
6) Hlavné postavy:
Kňaz bol tuho chamtivý, nikdy nevyplatil žiadne peniaze, keď nevyhnutne nemusel. Bol dôverčivý len k tomu, kto mal veľa peňazí. V snahe mať ešte väčšie bohatstvo, nechal sa napáliť. Tak bol potrestaný za svoju chamtivosť.
Kanonik bol poctivý a už sa nemohol pozerať na chamtivosť kňaza. A tak sa rozhodol ho potrestať, čo sa mu podarilo.
7) Vlastné hodnotenie: Táto poviedka bola veľmi pútavá a tiež veľa poučná, a preto sa mi tiež veľmi páčila.
Vzťah diela k súčasnosti:
Dielo je veľmi vplyvné, predovšetkým v anglicky hovoriacich krajinách, kde je považované za základ anglickej poézie, inšpirovalo rad spisovateľov, napríklad hra Dvaja vznešení príbuzní Williama Shakespeara, ktorý čerpá svoj príbeh z Poviedky Rytierova. Dielo bolo tiež niekoľkokrát sfilmované.
Pôsobenie na čitateľa:
Canterburské poviedky sa mi skutočne páčili a navyše sa mi čítali výborne. Hoci ich je 24 tak mi všetky prišli veľmi kvalitné, a preto môžem povedať, že ma ani jedna vôbec nenudila.