Kniha: Bolo nás päť
Autor: Karel Poláček
Pridal(a): Lucie, Bárbra+
Karel Poláček (1892-1945)
- Český spisovateľ, novinár a filmový scenárista. Patril k najvýznamnejším českým humoristom (často používal satiru i sarkazmus)
- Narodil sa v Rychnove nad Kněžnou ako syn židovského obchodníka s koloniálnym tovarom
- Študoval v Rychnove vyššie gymnázium, bol však vyhodený pre „vzdorovité chovanie“ a špatný prospěch. Nakoniec gymnázium dokončil v Prahe
- Začal študovať na právnickej fakulte Karlovej univerzity. Zároveň ale v Rychnove organizoval študentské loutkové divadlo, pre ktoré písal a prekladal hry, hral v ňom a tiež ho riadil.
- Na začiatku prvej svetovej vojny Poláček narukoval do armády a absolvoval dôstojnícku školu, bol odvedený na ruskú frontu, koncom vojny utiekol do srbského zajatia.
- Nastúpil ako úradník vo vývoznej a dovoznej komisii (neskôršom Úrade pre zahraničný obchod)
- Od roku 1920 začal písať do satirických časopisov Štika venkova a Nebojsa
- Od roku 1922 sústavne spolupracoval s Ľudovými novinami ako stĺpkar a fejetonista a tiež súdny spravodajca.
- V druhej polovici 20. rokov pôsobil ako redaktor Tvorby či v listoch vydavateľstva Melantrich – predovšetkým v Českom slove.
- Redigoval humoristický časopis Dobrý deň, neskôr znova nastúpil do Ľudových novín
- Počas okupácie pracoval v Židovskej náboženskej obci ako knihovník
- 1943 bol prevezený do terezínskeho ghetta, po roku – v októbri 1944 bol poslaný do koncentračného tábora Osvienčim
- Popravený nacistami 21. januára 1945 v koncentračnom tábore Gleiwitz
- Roku 1995 mu bol in memoriam udelený Rad T. G. Masaryka II. triedy.
Štýl tvorby
- Niektoré jeho diela boli vydané pod menom niektorého jeho priateľov.
- Rada jeho poviedok patrí do literatúry sci-fi
- Vo svojich humoristických románoch sa zameral na zobrazenie tragikomického malomestského života.
- Poláček sa snažil s humorom zobraziť „malého človeka“ v každodennom živote, častým námetom jeho diel je ľudská malosť
- Vynikajúci vyprávač, štylista, bezdetný a nenásilný sklon k inteligentnému humoru
- Je tvorcom mnohých vtipných novotvarov a viet, ktoré prešli aj do frazeológie (napr. ten mi môže byť ukradený)
- Je tvorcom stĺpku
Ďalšia tvorba
- Židovské anekdoty – ide o vtipy, ktoré zosbieral
- Ľahká dievčina a reportér – 1926 – prvým väčším dielom, zachytáva novinárské prostredie
- Život vo filme – 1927 fejetony o ľuďoch okolo filmu
- Dom na predmestí – 1928 – hrdina si zakúpi vo meste dom a tam terorizuje svojich nájomníkov, Poláček sa týmto ľuďom ne len vysmieva, ale zároveň varuje pred ich nebezpečnosťou.
- Hráči – 1931
- Muži v offsidu – 1931 – román v prostredí futbalových klubov Viktória Žižkov a Slavia Praha.
- Hlavné prelíčenie – 1932 – príbeh priemerného človeka, ktorý sa v túžbe po majetku dopustil vraždy, objavuje sa aj v neskoršej pentalógii Okresné mesto
- Okresné mesto – 1936 – najrozsiahlejší Poláčkov román, odohráva sa v malom českom meste tesne pred prvou svetovou vojnou. Charakterizuje tu jednotlivé spoločenské vrstvy – predovšetkým u vyšších vrstiev je charakteristika ironická až zosmiešňujúca.
- Ľudia pred súdom – 1938 fejetony, stĺpky, eseje
- Hostinec U Kamenného stola – 1941 – humoristický román, vydaný menom maliara Vlastimila Rady.
- S žltou hviezdou – vlastný denník
- Edudant a Francimor – pre deti
- Pentalógia, vo forme fresky zo života malomesta (Vydané boli štyri diela, z piateho boli nájdené len fragmenty)
- Okresné mesto
- Hrdinovia tiahnu do boja
- Podzemné mesto
- Vypredané
- Fragmenty piateho dielu sú obsiahnuté vo svazku Vypredané.
Literárne-historický kontext
Humoristický román Bolo nás päť napísal Karel Poláček v ťažkých chvíľach svojho života, keď čakal povolávací dopis do transportu do koncentračného tábora (r. 1943); vzhľadom na Poláčkov židovský pôvod mohlo dielo vyjsť až po druhej svetovej vojne v r. 1946 (teda po autorovej smrti).
Demokratický prúd medzivojnovej českej prózy
- Atmosféra doby: 1. svetová vojna, svetová hospodárska kríza, nástup fašizmu, 2. svetová vojna.
- Autori demokratického prúdu boli tzv. pragmatisti.
- Pragmatizmus = filozofický smer 20. storočia v USA, kritériom pravdy je užitočnosť a skutočnosť, skúsenosti.
- Všetci autori prispievali do Ľudových novín, kde sa zhromažďovala demokratická inteligencia.
Ďalší autori rovnakého obdobia
- Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojaka Švejka
- Karel Čapek – Biela choroba, Krakatit, RUR, Vojna s mlokmi, Zo života hmyzu
- Eduard Bass – Klapzubova jedenástka, Cirkus Humberto
Rozbor: Bolo nás päť
Literárne zaradenie
- Literárny druh:
-
- epika (dej vyprávaný v časových, priestorových a príčinných súvislostiach)
- Literárny žáner:
-
- humoristický román (pomerne rozsiahle literárne dielo s radou postáv a dejových epizód; zábavným spôsobom približuje súdobú každodennosť detskými očami vyprávača; autor využíva ako prvkov komiky situačnej, tak aj jazykovej).
- Literárny smer:
-
- Česká próza, dráma a kritika od konca 1. sv. v. do konca 2. sv. v.
Význam správy, hlavná myšlienka:
- Zobrazenie sveta dospelých na malom meste, ktoré je vidno detskými očami, a preto pôsobí komicky, rovnako ako Péťova snaha vyjadrovať sa „korektne“
- Snažil sa vyzdvihnúť slabosti ľudí z mesta
Téma:
- Kontrast sveta detí a dospelých – čistá detská duša je v ostrom protiklade k neuprímnosti a pretvárke dospelých (pozri napr. vzťah pana Bajzu a lakomného strýčka Vařeku).
Kompozícia:
- Reťazová//epizodická
- Epizódy sú radené tak, ako šli za sebou od jari až do zimy.
- Dej sa odvíja ako sled relatívne samostatných príhod spojených postavou vyprávača.
- Dielo nie je delené na kapitoly, ale je rozdelené na oddiely, ktoré sú graficky vyznačené.
Vyprávač:
- vypráva Petr Bajza
- ich-forma (v 1. osobe)
Jazyk a štýl:
- Hovorový i spisovný jazyk, priama reč
- Briliantná jazyková komika
- Hlavná postava sa snaží používať prehnanú spisovnosť (prečež, načež, jest, pravit), aj keď nevie, ako ich použiť -> strieda s nespisovnými výrazmi a hovorovými obratmi
- Zkomolené výrazy (milistrant namiesto ministrant, kládynet namiesto klarinet)
- Zlý slovosled, syntaktické chyby
- Medzi spisovnými slovami je Petrova prirodzená reč (desne, zemák, mejdlíčko)
- Kombinácia chlapčekého slangu, prvkov nárečia so knižnou češtinou hýriaca archaizmy
Časopriestor:
- Doba deja – začiatok 20. storočia (dielo vzniklo počas protektorátu)
- Miesto deja – Rychnov nad Kněžnou (okresné mesto, Protektorát Čechy a Morava)
Postavy:
- Petr Bajza – hlavný hrdina a vyprávač, veselý desaťročný chlapec, rošťák, inteligentný, má veľkú predstavivosť, syn majiteľa koloniálu
- Tonda Bejval – Péťov spolužiak, „vynálezca“, má rôzne bláznivé nápady, hodne si o sebe myslí, lakomý, syn majiteľa povozníctva a obchodu s uhlím
- Čenda Jirsák – kamarát Péti, je nábožný, jeho koníčkom je zbieranie hriechov ku svätej spovedi, rovnako je veľmi ješitný
- Eda Kemlink – ďalší z kamarátov, syn úradníka z berného úradu, veľmi chytrý, má dve sestry Refaelu a Viktorku a psa Pajdu, ktorý s iným psom Amorom krade v rezníctve buřty
- Pepa Zilvar – z chudobinca, je starší ako ostatní chlapci, niekoľkokrát prepadol, fajčí, vedie dospelé reči, statočný, semtam sa spustí s Habrovákmi, syn vojnového invalidu a „vrchného“ žobráka
- tatínek Bajza – majiteľ obchodu so zmiešaným tovarom, prísny, ale zároveň aj láskavý, semtam poniekud opatrný na peniaze
- maminka Bajzová – hodná, rozumná, často zmierňuje tatínkovu prísnosť
- Kristýna – slúžka, pochádza z horskej dediny Rampuše (odtiaľ Rampepurda), bláznivá holka, všetkému sa smeje, ale má veľký strach z myší
- Eva Svobodová – dcéra cukrára, Petrova favoritka, nosí Péťovi z cukráreňa dobroty
- Mančinka – mladšia sestrička ( batole) Péti Bajzy
- Láďa Bajza – starší brat Péti Bajzy, učí sa na kupca v Moste
- pan Fajst – miestny občan, starý mládenec, zapšklý moralista a milovník starých mravov – na všetkých neustále žaluje
- lakomný strýček Vařeka
- tlustý Otakárek Soumarů – synek z bohatej rodiny
Dej knihy:
V románe Bolo nás päť autor vzpomína na detstvo v Rychnove nad Kněžnou – prejavuje sa tu teda mnoho autobiografických rysov.
Hlavná postava Petr Bajza (školák) prežíva so svojimi kamarátmi príhody, ktoré prežil autor vo svojom detstve. Kamarátia spolu päť chlapcov – Petr Bajza, syn obchodníka, Antonín Bejval – jeho otec má provozníctvo, Éda Kemlink – syn úradníka, Čeněk Jirsák – jeho otec vyrába čiapky a Pepek Zilvar – syn obecného žobráka, ktorý býva v chudobinci.
V rodine Bajzových má hlavné slovo prísny a veľmi šetrný tatínek, ktorý vlastní koloniál. Péťova maminka je hodná a láskavá, starší brat Ladislav si hrá na dospelého a dôležitého, nicmenej je na štúdiách a nežije s nimi. Malú Mančinku musí Péťa často opatrovať. Služobná Kristýna je veselá, Péťa ju volá „Rampepurda“, pretože pochádza z dediny Rampuše, a často jej robí všelijaké zlomyselnosti.
V prvej časti knihy popisuje autor mnoho Bukovských dobrodružstiev. Sú tu svérázné postavy mesta – pan Fajst, ktorý chlapcov vždy kárá a je presvedčený o ich zlom konci, zelinárka Kozí Kuncka, ktorej sa chlapci posmievajú, Jakub od Bejvalov, ktorý jazdí s koňmi, je nemluvný, ale chlapcom ho majú radi, rozmazlený továrnický synek Otakárek Soumarů, Eva Svobodová z cukráreňa, ktorú má Péťa radi a ktorá mu nosí tajne dobroty. Bajzovi príbuzní Vařekovia sú závistiví a lakomní ľudia. V druhej časti knihy namiesto skutočných udalostí nastupuje Péťova fantázia. Chlapec prekonáva spálu a ako spomienka na nevšedný zážitok, ktorý mu priniesla návšteva cirkusu, sníva o tom, že má slona Jumba a so svojimi kamarátmi a spolužiačkou Evou Svobodovou odchádza do Indie, kde sa Zilvar z chudobinca má oženiť s dcérou maharádžu. Keď sa Péťa uzdravuje a preberá sa z horečky, diví sa, že jeho kamaráti nevedia nič o príhodách z Indie a pomaly sa smieruje s tým, že všetko prežil len vo sne.
Vplyv na dané dielo:
- Karel Poláček napísal knihu v najťažších chvíľach svojho života – bál sa transportu do koncentračného tábora, a aby zahnal smútok, napísal knihu o svojom detstve.
Inšpirácia jeho dielom:
- V roku 1994 bol na motívy tejto knihy zfilmovaný šesťdielny rovnomenný seriál.
Zaujímavosti:
- Hoci ide o žáner literatúry pre dospelých (román), obvykle je doplnený ilustráciami.
- Čiastočne autobiografické – Poláček ho písal tesne pred smrťou (zomrel v koncentračnom tábore) – je plné nevinného humoru a utajenej melanchólie, Poláček vzpomína na svoje detstvo, ale príbeh zasahuje do doby konca svojho života – do Protektorátu
- humorné, problémy doby sú v pozadí, pretože malý chlapec si ich neuviedomuje
Ukážka:
Do školy chodím každý deň okolo jednoposchodového domu, na ktorom je štít s nápisom Martin Bejval. A pod tým je tlačiareňským písmom napísané Povozníctvo a obchod s uhlím. Ten nápis je modro a červeno vymalovaný a po oboch stranách sú zkřížené kladivá, čo sa mi veľmi páči. Ale ešte viac sa mi páči koňská hlava, ktorá je pripojená medzi dvoma oknami v prvom poschodí. Keď som bol malý, tak sa mi tá hlava vôbec nepozdávala, lebo som sa jej bál. Má stále otvorenú hubu a cení zuby. Usmieva sa tak, akoby na mňa niečo vedela, počkaj, ty kluk nezdarný, ja to na teba povediem. Chodil som na ňu žalovať, že sa na mňa v jednom kuse usmieva a ja jej pri tom nič nerobím. To ona vždy začína, nech to nechá! Maminka ma musela chlácholiť a hovorila, že tá hlava mi nič neurobí, lebo je drevená.