Kniha: Bolo nás päť
Autor: Karel Poláček
Pridal(a): Strny
Karel Poláček
- Český humorista, novinár a filmový scenárista židovského pôvodu
- V svojich humoristických románoch sa zameral na zobrazenie tragikomédie malomestského života, Začínal s poviedkami (Kolotoč)
- Redaktorom Lidových novín
- Prihlásil sa dobrovoľne do transportu do Terezína, keď do neho bola zaradená jeho životná družka
- Zahynul v koncentračnom tábore o rok neskôr
Znaky tvorby Karla Poláčka
- Poznamenalo ho detstvo na malomeste (Rychnov nad Kněžnou) a život v židovskej komunite = vo svojej tvorbe popisoval životný štýl ľudí z malého mesta, medzi ktorými žil. Najčastejšie profesie úradníkov, obchodníkov a drobných podnikateľov (zvyky a zlozvyky, vzťahy, mluva, záujmy –hranie kariet, futbal)
- Bol humorista = popisoval s humorom a satiricky mentalitu Židov a iných ľudí –s nadhľadom kritizuje ich nadutosť, zbabelosť, lakomstvo, ubohosť
- Slávna je prípoveď z románu Bolo nás päť na postavu lakomého „mravokárča“ pana Fajsta: „Pan Fajst vepřovou zblajz, pak koupil koninu pre celú rodinu.“
Ďalšie diela:
- Kolotoč – zesmiešnenie byrokracie
- Muži v ofsajdu – dej tohto románu sa odohráva v prostredí futbalových klubov Viktorie Žižkov a Slavie Praha. Vysmieva sa vášni futbalového fanúšikstva, ktoré hrdinov vytrháva z banality života.
- Hráči – záujmové skupiny, futbal a mariáš, neskôr prešiel k románom
- Hostinec U Kamenného stolu – Za neho vydal maliar Rada, humoristický román.
- Pentalógia – Okresné mesto, Hrdinovia tiahnu do boja, Podzemné mesto, Vypredané, 5. diel sa stratil
Ďalšie autori obdobia:
Patrí medzi demokratický prúd medzivojnovej prózy.
- Skupina spisovateľov, ktorá sa sústredila okolo Lidových novín, boli ovplyvnení ideami prezidentom T. G. Masarykom. Schádzali sa každý piatok u Čapkovcov, preto sa im hovorí „Piatnikovia“.
- Karel Čapek
- Josef Čapek
- Eduard Bass
- Spisovateľ, moderátor, textár
- Jaroslav Hašek
- Prozaik, novinár, veľký bohém, životné situácie v dielach popisuje s humorom, iróniou, nadsadzou
- Ivan Olbracht
Rozbor diela: Bolo nás päť
- česká medzivojnová próza
Literárny druh:
- epika
Literárny žáner:
- próza – román
Forma vypravovania:
- ich forma – vyprávačom je Petr Bajza
Miesto a čas dej:
- Rychnov nad Kněžnou, odohráva sa za prvej republiky
Útvar jazyka:
- spisovný, preložený nespisovný a hovorový, nárečie (prauda, kořauka, kverlačka), autor používa v diele aj radu germanizmov (napr.: šamstr), knižné výrazy, archaizmy, použitie chlapčekového slangu – veľa priamych rečí
Kompozícia:
- Epizódy sú radené tak, ako šli za sebou od jari až do zimy. Dielo nie je delené na kapitoly, ale je rozdelené na oddiely, ktoré sú graficky vyznačené.
Hl. myšlienka diela:
- jemná karikatúra konvenčného sveta dospelých (drobných živnostníkov, obchodníkov), obraz malomesta, používa láskavý humor
Kontext tvorby diela
- autor spomína na svoje detstvo na malomeste
- román napísal Poláček krátko pred odchodom do Terezína
- poprvé vyšiel po smrti autora, rok po 2.sv.v.
Námiet:
- príbehy pätice mladíkov, ktorí spolu zažívajú rôzne dobrodružstvá, zobrazenie sveta dospelých očami detských
- kniha je pomerne voľným sledom jednotlivých príhod a dobrodružstiev, ktoré potkávajú vyprávača a jeho štyroch kamarátov: Čeňka Jirsáka, Antonína Bejvala, Edu Kemlinka a Pepka Zilvara z chudobinca
Postavy:
- Péťa Bajza – vyprávač, veselý, rošťák, inteligentný, má veľkú predstavivosť, má malú sestru a brata, jeho najlepším kamarátom je Antonín Bejval
- Tonda Bejval – Péťov spolužiak, „vynálezca“, má rôzne bláznivé nápady, je namyšlený a lakomý
- Čenda Jirsák – kamarát Péti, je pobožný, jeho koníčkom je zbieranie hriechov ku svätej spovedi
- Eda Kemlink – ďalší z kamarátov
- Pepa Zilvar – z chudobinca, kúri, vedie dospelé reči, statočný, jeho tatínek je žobrák
- tatínek Bajza – majiteľ obchodu so zmiešaným tovarom, prísny, ale zároveň aj láskavý, poniekud opatrný na peniaze
- maminka Bajzová – hodná, rozumná, často zmierňuje tatínkovu prísnosť
- Kristýna – slúžka, pochádza z horskej dediny Rampuše (odtiaľ Rampepurda), bláznivá holka, všetkému sa smeje, ale má veľký strach z myší
- Eva Svobodová – dcéra cukrára, Petrova favoritka
- pan Fajst – miestny občan, starý mládenec, zapšklý moralista a milovník starých mravov
- Vařekovci – lakomci, závistivci, nikomu nič neprajú
- pan Zilvar – otec Pepy Zilvara, bojoval vo vojne a prišiel o nohu, žije v chudobinci
- Otakárek Soumar – syn továrnika, osamelý, má zálibu v čítaní mayovek, verneovek,… chlapec z bohatej rodiny, rád by sa kamarádil s ostatnými chlapcami, ale vychovávateľka mu to nedovolí
- Alfons Kasalický – artist z cirkusu, vo školských predmetoch (s výnimkou teločviku) príliš neprospíva
- Karel Páta – šprt, nepopulárny
Dej:
Petrovi rodičia vlastnia obchod. Petr má malú sestričku Mančinku a staršieho brata, ktorý už s nimi nebýva, ale pracuje v Sudetách. Petr sa často z legrácie pere so slúžkou Kristýnou, ktorej hovorí Rampepurda. Robia si naschvály – napríklad Petr jej dá do kufra mŕtvu myš, aby sa ulekla. Ale potom dostane vynadanie a brečí. Petr a jeho štyria kamaráti prežívajú rôzne klukovské dobrodružstvá. Vo meste je biograf, kam chlapci radi chodia. Lezú tam tajne, aby nemuseli platiť. Chlapci si chcú ochočiť vosy, ale to sa im nepodarí. Chlapci čítajú dobrodružné knižky a chceli by cestovať, plánujú si cestu do Talianska, ale samozrejme ju neuskutočnia. Chlapci sa perú s nepriateľskými Ješiňákmi a Habrovákmi. Robia si legrácie z pana Fajsta, ktorý večne pomlúva mládež, ktorá ho nezdraví. Petr bol tiež niekoľkokrát navštíviť Otakárka, ktorý chce kamarátov, ale nemá ich, pretože je bohatý a nesmie sa s ostatnými deťmi kamarádíť, aby nepochytil špatné zvyky. Petr slíbil mamince, že bude pani Soumarovej hovoriť „rukulíbám“, aby ukázal svoje dobré vychovanie, ale stydel sa a nerokal to. Petr si od Otakárka požičiava knižky. Otakárkovej vychovávateľke však malý Bajza nie je po chuti.
Príbuzní Vařekovci chodia občas Bajzovcov navštíviť, tí pred nimi skrývajú, že majú na obed hosu, pretože by ich za to Vařekovci kritizovali, že majú mäso a človek sa potom diví, kam tie peniaze prídu.
Keď do mesta príde cirkus, Petřík túži vidieť cudzokrajné zvieratá, preto je veľmi hodný, pozorný, poslušný, nápomocný a vzorný, až to rodičom pripadá podozrivé a myslia si, že onemocnel. Učí sa, hrá na husle, nechodí von s ostatnými, hlídá Mančinku a neperie sa s Rampepurdou. Keď je vo meste cirkus, jeden chlapec z cirkusu, Alfons Kasalický, s nimi chodí do školy. Chlapci sú hrdí, že s ním môžu kamarádíť. Petřík nakoniec presvedčí rodičov, aby všetci raz šli do cirkusu. V cirkuse bol aj Zilvar z chudobinca, ktorý v cirkuse pracoval, a preto predstavenie mohol pozrieť bez platenia. Petr a ostatní chlapci chcú v cirkuse tiež vypomáhať, preto nosia zvieratám vodu. Prišiel za nimi aj Otakárek a tiež im pomáha. Ale jeho vychovávateľka urobí hysterickú scénu, že Otakárek je z bohatej rodiny a nebude robiť takúto prácu. Riaditeľ cirkusu potom vyhodí všetkých chlapcov, prečo mu Čeněk Jirsák vynadá a má originálny hriech ku spovedi: „vynadal som cirkusákovi“.
Petr onemocní spálou. Zdajú sa mu dobrodružné sny, ktoré považuje za skutočnosť. Vo sne mu tatínek kúpi slona indického – Jumba, ktorý umí hovoriť. Slon je obdivovaný celým mestom. Spolu s Jumbom, Evou a ostatnými chlapcami sa vypraví do Indie. Navštívia krajčíra, ktorý pochádza z Čiech, spolu s ním sa vypraví za maharádžou. Zúčastňuje sa lovu tigrov. Zilvar sa zamiluje do maharádžovej dcéry a požiada o jej ruku, je však daný do väzenia. Princezná steskom onemocní, jej matka má o ňu strach, aby si nič neudelala, a preto presvedčí maharádžu, aby dal Pepovi Zilvarovi šancu. Ten je vyvedený z kobky, sú mu dané tri otázky s tým, že ak ich zodpovie, dostane princeznu za ženu, a ak nie, bude o hlavu kratší. Zilvar je však chytrý a dá pohotové odpovede, čoskoro potom sa koná svadba, avšak Pepovi to všetko vstúpilo do hlavy, takže už nemá o svoje kamaráty záujem, preto sa rozhodnú mu pomstiť a Tonda Bejval po ňom hodí zkažené pštrosie vejce. Zilvar sa vrhne na Petra, ponievadž je vždycky všetko na neho, a princezná na Evu, načo sa strhne všeobecná mela. Pak sa Péťa preberie a zvolna mu dochádza, že sa mu to všetko len zdalo.