Biedaci – rozbor (obsah)

 

Kniha: Biedaci

Autor: Victor Hugo

Pridal(a): stark

 

Victor Hugo (1802-1885)

• francúzsky spisovateľ
• poézia, próza, pokusy o drámu – ne príliš úspešné (Kastelán)
• angažoval sa v politike, republikán, zásady humanizmu

Jeden z najväčších francúzskych básnikov a spisovateľov 19. storočia Victor Marie Hugo sa narodil roku 1802 v Besançone. Bol synom generála Napoleonskej armády (bonapartistu) a pobožnej matky, ktorá bola naopak prívrženkyňou kráľa a monarchie (royalistka). Hugo začal písať už v detstve. S bratom Abelom založil časopis Le Conservateur littéraire (1819). Zde publikoval svoje články. Od roku 1820 uverejňoval aj svoje básne tradičnej formy monarchisticky inšpirované. Roku 1822 debutoval zbierkou Odes poésies diverses (Ódy a rozličné básne). V tomto roku dostal aj od Ľudovíta XVIII. penziu a oženil sa s Adélou Foucherovou. V tej dobe sa rozhodol žiť pre literatúru.

Roku 1824 naviazal spoluprácu s časopisom La Muse francaise. Karol X. ho vyznamenal stužkou Čestnej légie.
Rok 1827 bol prelomom v Hugovom živote. Uverejnil 1. ódu na Napoleona a drámu Cromwell, ktorou sa prihlásil k romantizmu. Po revolúcii 1830-43 prichádza Hugovo literárne najplodnejšie obdobie. Dokázal v ňom mimo iné, že bol predným predstaviteľom romantizmu. Súčasne sa od roku 1831 venoval aj dráme. Po neúspechu drámy Les Burgraves (Kasteláni 1843) prestali však divadelné hry písať a začal sa venovať románu.

V roku 1841 sa stal členom Francúzskej akadémie a v rokoch 1843-48 jeho literárna aktivita ochabla. Hugo sa angažoval viac politicky. Odmienkou mu bola hodnosť paira Francúzska. Po revolúcii 1848-51 sa stal republikánom a poslancom ústavodárneho zhromaždenia. Stále výraznejšie sa obracal k republikánskej ľavici.
Po prevrate dňa 2.12.1851 ako jeden z najnekompromisnejších odporcov Napoleona III. odišiel do exilu do Belgicka, neskôr na anglické ostrovy Jersey a Guernesey. Tu začal v rokoch 1855-70 opäť písať. Po páde Napoleona III. sa po 18ročnom exile vrátil do Francúzska. Ako poslanec a senátor od roku 1876 trval až do svojej smrti na hodnotách liberálneho humanizmu. Victor Hugo zomrel roku 1885 v Paríži ako veľký a uznávaný francúzsky národný básnik. V deň jeho pohrebu bol vyhlásený štátny smútok. Je pochovaný v parížskom Pantheóne.
Hugo sa zaslúžil o obnovu francúzskej poézie a stal sa zakladateľom romantizmu.

 

Ďalšia tvorba:

• Cromwell – dráma, úvod sa stal manifestom romantizmu vo Francúzsku
• Legenda vekov – trídlňový básnický cyklus
• Delníci mora, 93, Chrám Matky Božej v Paríži – romány

 

Literárny kontext

Romantizmus = umelecký smer, životný pocit a postoj človeka

• meno odvodené od románu (moderný slovesný útvar)
• obraznosť a citovosť prevláda nad rozumovosťou
• divoké prírodné scény, vzdialené krajiny
• pochopenie do tej doby „tmavého“ stredoveku – námety: gotika, rytieri
• dôraz na národnosť, tradíciu, jazyk
• doba revolúcie – človek je voči dejinám bezmocný, predstava konfliktu, romantik sa pokúša podrobiť si svet k obrazu svojmu revoltou, proti spoločnosti, zákonom, konvenciám, je sám – vzpura končí nezdarom
• hrdina: väčšinou splýva s autorom, je si vedomý svojej výnimočnosti, nemôže však uskutočniť svoje zámery. nikto mu nerozumie, cíti sa osamelý, necíti však potrebu družnosti, individualista, hľadá únik v protispoločenskom geste alebo násilnom čine, revolucionár. Túži po láske, ale vie, že skutočnú lásku nikdy nenájde, môže milovať len vysnívaný ideál, nie skutočnosť,
• rozpor často tak silný, že nemôže prežiť sklamanie
• hrdinka: spútaná konvenciami, odriekanie, odmieta vášnivú lásku
• spisovateľ nenapodobuje staré vzory, ale tvorí nové (estetický ideál = zvláštnosť, bizarnosť)
• nesmieriteľné protiklady krása x ošklivosť
• žánre: najrozšírenejšia poézia
• lyricko-epická: veršovaná poviedka poéma (epická báseň s lyrickými pasážami), epos, dramatická báseň
• epická: v anglickej literatúre, Byronská poviedka (dramatický romantický dej, exotické prostredie)
• lyrická: Francúzsko
• próza – historická poviedka, román
• dráma – menej významné, návrat k Shakespearovi

 

Ďalší spisovatelia:

• Francúzsko: Stendhal, George Sandová, Alfred de Musset, Alexandre Dumas st.
• Anglicko: Jane Austenová, William Blake, Sir Walter Scott, Emily Brontëová, Charlotte Brontëová, Robert Burns, John Keats, George Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley
• Nemecko: Novalis, Heinrich Heine
• Rusko: Nikolaj Vasilievič Gogol, Alexandr Sergejevič Puškin, Michail Jurievič Lermontov
• Poľsko: Juliusz Słowacki, Adam Mickiewicz
• Amerika: Edgar Allan Poe, Henry Longfellow, Nathaniel Hawthorn, James Fenimore Cooper

 

Rozbor diela: Biedaci

• spoločenský román
• zachytáva život ľudí v 1. polovici 19. storočia, realistický popis aj kritika tejdošnej spoločnosti

 

Jazyk, kompozícia

• 5 častí: Fantina, Cosetta, Marius, Idyla Plumetovej ulice a epopej ulice Saint-Denis, Jean Valjean
• prepojené postavou Jeana Valjeana
• v vyprávani sa objavujú úvahové, popisné pasáže
• postavy odlišené jazykom (z rôznych spoločenských vrstiev – slang, nárečie, historizmy)
• 1815 – 1833 – doba francúzskej restaurácie a júlovej monarchie

 

Postavy

• Jean Valjean – galejník, spoločnosťou opovrhovaný, mení sa v poctivého človeka (za prispenie biskupa Myriela)
• Javert – opak, protivník Jeana Valjeana, policajný vyšetrovateľ, ktorý ho neustále prenasleduje
• Marius, Cosetta, Fantina, Thenardierovci

 

Dej

Valjean prepustený po 19 rokoch z galejí, kde bol za krádež chleba, ale pokusy o útek si väzenie predĺžili. Vylúčený zo spoločnosti, ubytuje sa u biskupa Myriela. Ukradne mu strieborné príbory a utečie, je chytený, biskup ho zachráni, povie, že mu príbory dal a pridá mu aj sviečniky. Stáva sa čestným človekom, má možnosť začať nový život pod zmeneným menom Madeleine, stáva sa starostom mesta, bohatý, obľúbený.
Fantina – slobodná matka, vracia sa do rodného mesta pracovať v továrni, kvôli povesti nechá dcéru u rodiny Thenardierových, ktorí sa majú o ňu starať, platí im. Stratí však jeden z dopisov, mesto odhalí, že je slobodná matka, vyhodená z továrne, nútená predať najprv všetko čo má, zuby, stáva sa prostitútkou. Onemocní, umiera, v nemocnici sa seznamuje s Madeleinom, ten sľubuje, že sa o jej dcéru postará. Do mesta je prevelený Javert, pozná Valjeana z galejí, jeho postavenie je ohrozené, vďaka podobnosti s iným väzňom je však sprostený viny, nedokáže uniesť, že za neho iný pyká, uda sa, utečie. Spolu s Cosettou (dcérou Fantiny) odchádza do Paríža, žijú v kláštore, potom sa prestěhujú a zmenia si meno. Potkávajú študenta Maria, s Cosettou sa do seba zamilujú. V Paríži prebieha revolúcia, Marius sa jej aktívne zúčastňuje, zachránený z barikády Valjeanom. Valjean sa tam tiež znovu stretne s Javertom, ktorého revolucionári zajali ako špeha a chcú ho popraviť, Valjean ho oslobodí. Marius je postrelený, Valjean ho odnáša, prchá stokou, na konci zamknutá mrež. Potkáva Thenardiera, ktorý je na úteku z väzenia pred Javertom. Thenardier chce zaplatiť, potom ho pustí, zmizne v stoke. Javertom zatknutý Valjean, má posledné prianie – zachrániť Maria, nemôže ho však nájsť. Javert vie, že by mal Valjeana zatknúť, ale ten mu zachránil život – spácha samovraždu skokom do Seiny). Cosetta si vezme Maria. Valjean sa Mariovi prizná, že je galejník na úteku (nepovie mu však tu časť o starostovi a že mu zachránil život), odchádza, necháva Maria a Cosettu spolu. Znovu sa objavuje Thenardier s kusom látky z Mariovho kabáta. Valjean si uvedomuje, že nemôže bez Cosetty žiť, vracia sa, umiera.

 

Podrobný dej

Dej sa odohráva v Paríži a jeho okolí v 30. rokoch 19. storočia.

Bývalý trestanec Jean Valjean sa vracia po 19 rokoch z galejí. Neverí spoločnosti, ktorá ho odsúdila za krádež chleba, ktorý chcel doniesť hladovým deťom. V Digne hľadá nocľah, ale všetci ho ako bývalého galejníka odmietnú prijať. Až miestny biskup „Lidumil“ Myriel mu poskytne prístrešie a jedlo. Valjean večer prchne so striebrom biskupa, keď ho na druhý deň polícia chytí a dovedie k Myrielovi, biskup tvrdí, že mu striebro dal. Na Valjeana tento čin tak silne zapôsobí a zo zatvrdnutého galejníka sa pomaly stáva dobrý človek. Biskup mu svoje striebro dá pod podmienkou, že ho využije na zlepšenie života chudobných. Valjean prichádza pod menom Madeleine do Montreuil-sur-Mer, výrazne podporí miestnu priemyslovú výrobu objavom čierneho skla, založí nemocnicu a nakoniec ho obyvatelia po počiatočnej nedôvere zvolia za starostu.

Medzitým sa v Paríži odohráva príbeh mladé krásy Fantiny, ktorá sa zapletie s jedným z miestnych bohatých študentov. Keď ju tento „Don Juan“ opustí, zostanú jej len oči na plač a v náručí malá Cosetta (Eufrasie). Odchádza z Paríža späť do svojho rodiska Montreuil-sur-Mer, aby si vydielala, ale uvedomuje si, že s Cosettou sa tam objaviť nemôže. Preto Cosettu nechá v Montfermeil u Thénardierových s tým, že im bude posielať peniaze, aby sa mala Cosetta dobre. Po príchode do rodiska začne Fantina vydieľať a posielať peniaze Thénardierovým. Tí však vypočítavo žiadajú stále viac peňazí a všetky Fantinine peniaze dávajú na svoje deti, zatiaľ čo Cosetta žije v biede. Keď jedna z montreuilských „vážených dám“ zistí, že má Fantina dieťa, vyhodí ju z práce pod zámienkou, že si to prie pan Madeleine. Fantina začne

Madeleina nenávidieť, šije po nociach a nakoniec si musí vydieľať prostitúciou, aby mohla ďalej posielať peniaze pre Cosettu. Po potýčke s jedným mešťanom sa Fantina dostáva do väzenia a pan Madeleine jej nejenom udelí milosť, ale začne sa o ňu starať a snaží sa dostať Cosettu späť k matke. Napriek všetkým snahám umiera Fantina, aniž by Cosettu zaspatrila.

Jean Valjean sa dozvie, že zo zločinu, ktorý kedysi spáchal, je obvinený nevinný človek. Ukryje svoje úspory, uda sa na polícii a je opäť uväznený. Z galejí sa mu podarí uprchnúť a navyše si všetci myslia, že zahynul pri práci. Keď sa vracia pre svoje ukryté peniaze potká malú dievčinu, ktorú doprovodí do miestneho hostinca. Ubytuje sa tu a brzy mu dojde, že malá zbiedačená dievčina je Cosetta a jej opatrovníci sú manželia Thénardierovci. Vyplatí malú Cosettu, odvedie ju z Montfermeil a venuje sa jej s obrovskou starostlivosťou. Stále musí prchať pred políciou a zvlášť pred montreuilským policajným inspektorom Javertom, ktorý je medzitým preložený do Paríža. Klid nachádza Valjean až v parížskom kláštore Petit Picpus, kde pracuje ako záhradník a kde je Cosetta prijatá ako chovanka.

V ďalšom dieli sa seznamujeme s Mariom Pontmercym. Tento študent práva vyrastal u dedka a tety. Matka mu zomrela a jeho otec, poručík v bitke u Waterloo, mal zakázané sa so svojím synom stýkať pod hrozbou vydedenia jeho syna. Marius je vychovaný v nenávisti k svojmu otcovi, inak hodnému a vlídnemu človeku, ktorý svojho syna veľmi miloval. Po smrti Mariovho otca sa o ňom dozvie pravdu a mení radikálne svoje politické presvedčenie. Súčasne dostáva do rúk otcovu záväť so vzkazom, aby sa odvďačil panu Thénardierovi, ktorý mu zachránil život u Waterloo. Keď sa Mariův dedko dozvie o vnukovej láske k otcovi, rozhnevá sa a vyžene Maria z domu. Ten musí ukončiť štúdium pre nedostatok peňazí a pracuje dočasne ako prekladateľ. Jedného dňa pri prechádzke Marius potká v Lucemburských záhradách dievčinu v doprovode staršieho pána a razom sa do nej zamiluje. Dievčina nie je nikto iný než Cosetta, ktorá dospelá vo veľmi krásnu mladú ženu. Keď si Jean Valjean všimne milostných náznakov zo strany neznámeho mladíka, navyše Cosettou opätovaných, zo strachu pred stratou milovanej dievčiny sa rozhodne náhle odstěhovať.

Thénardierovci zkrachujú a odchádzajú do Paríža, nastiahnu sa do domu, kde býva aj Marius a žijú sa žobraním almužien od zámožných ľudí. Jedného dňa Marius uvidí dierkou vo stene, ktorá oddeľuje jeho pokoj

od Thénardierovho, ako do vedľajšieho bytu príde Cosetta s Valjeanom, kam sú zavolaní kvôli svojej dobročinnosti. Potom, čo Cosetta s Valjeanom odjedú, vyslechne Marius plány na pripravovaný zločin, ktorý chystá jeho sused s bandou zlodejov a vrahov a pri ktorom chcú olúpiť Jeana Valjeana, ktorý prisľúbil, že sa večer vráti s väčšou sumou peňazí. Policajný dôstojník Javert prisľúbil Mariovi pomoc. Marius sa toho večera

doví, že jeho ničemný sused je Thénardier, ktorému bol toľko zaviazaný Mariův otec. Váha teda, či má dať smluvené znamenie polícii a udať tak muža, ktorý zachránil jeho otcovi život. Javert, ktorý zatiaľ čaká vonku, je však netrpezlivý a vtrhne do bytu aj bez znamenia a prekvapí bandu uprostred akcie. Pri zatýkaniu zlodejov však utečie obeť prepadenia, Valjean. Je docela pochopiteľné, že sa nechce stretnúť s Javertom. Svojím útekom tak berie Mariovi poslednú šancu nájsť jeho milovanú Cosettu a ten upadá do biedy a dlhov, pre samé súženie neschopný sa sústrediť na prácu. Z jeho trápenia mu pomôže Eponina, Thénardierova dcéra, ktorá našla Cosettin dom. Tak sa vďaka Eponine začali schádzať dva milenci v zahrade domu ulice Plumet. Jean Valjean o tom všetkom nemal ani tušenie a žil v domnení, že jeho malú Cosettu mu nikto nevezme. Atmosféra v Paríži hustne a Valjean sa rozhodne odísť s Cosettou do Anglicka. Zúfalý Marius ide za dedkom, aby dostal povolenie k svadbe, ale nedopatrením sa spolu opäť pohádajú a Marius odchádza rozzlobený z rodinného domu. Dedko sa opäť veľmi trápi pre svojho vnuka, ale hrdosť mu to nedovolí dať najavo. Marius ide všetko povedať Cosette, ale dom nachádza opustený a bez jediného vzkazu.

Domnieva sa, že sa už odstiahli, prepadá novému zúfalstvu a rozhodne sa zomrieť na barikáde. Tu sa objavuje mladík, ktorý mu zachráni život. Neskôr sa ukáže, že mladíkom bola Eponina, ktorá na následky zranenia umiera. Ešte pred smrťou mu však vyzná lásku a predá dopis od Cosetty, napísaný ešte pred jej odstěhovaním. V ňom je jej nyniešia adresa. Marius napíše odpoveď, v ktorej jej hovorí, že už nechce žiť, pretože sa nemôžu vziať. Dopis pošle po malom Gavrochovi, synovi Thénardiera, ktorého tak chce zachrániť pred istou smrťou na barikáde. Zatiaľ sa Valjean dozvie obsah dopisu, ktorý písala Cosetta Mariovi a pochopí, že musí prenechať Cosettinu lásku jemu. Gavroche, pospíchajúci späť na barikádu, dopis od Maria chvatne odevzdá Valjeanovi. Po jeho prečítaní sa Valjean vydáva na barikádu, aniž by presne vedel, prečo to robí – vždyť Mariova smrť by mu priniesla len užitok. Na barikáde potkáva Javerta, zajatca povstalcov. Zachráni mu život a pustí ho na slobodu. Po niekoľkých hodinovom bránení je barikáda dobytá vojskom a všetci povstalci zabití. Zachráni sa len Jean Valjean s raneným Mariom v náručí, keď utečie stokou. Po dlhých hodinách bezmocného blúdenia nekonečnými kilometrami parížskych stôk narazí na mrež prehradzujúcu východ. Pri nej potká Thénardiera, ktorý sa tu schováva pred políciou čakajúcou vonku. Thénardier Valjeana nepoznáva a za peniaze mu odemkne stoku, aj keď si myslí, že Marius bol zavraždený a Valjean je jeho vrah. Ostatne vie, že na druhej strane mreže čaká polícia. Valjean vyjde zo stôk, kde číha Javert. Okamžite ho zatkne, ale na Valjeanovu prosbu s ním zajede do domu Mariovho dedka, kde o neho bude dobre postarané. Ešte zajedú k Valjeanovi domov, aby sa mohol rozlúčiť s Cosettou. Zatiaľ čo je Valjean uvnútri, Javert odíde a Valjeana neudá. Tento čin sa však natolko líšil od jeho presvedčenia, že krátko nato spáchal samovraždu.

Marius je niekoľko mesiacov nemocný a po celú dobu jeho nemoci ho navštevuje Cosetta s Valjeanom. Keď sa Marius preberie, mladý pár sa zasnúbi. Valjean odhalí Cosettino netušené dedičstvo, lebo až doteraz bola považovaná za veľmi chudobnú a nedlho potom sa Cosetta a Marius vezmú. Krátko po svadbe svedie Valjean už niekoľkýkrát súboj so svojím svedomím a prizná Mariovi svoju pravú totožnosť aj minulosť galejníka. Marius ho navyše považuje za vraha Javerta a za zlodeja Madelainovho majetku a preto ho zavrhne a zakáže Cosette sa s Valjeanom stýkať. Thénardier, ktorému bol Marius vďačný za záchranu svojho otca, sa domnieva, že Marius o Valjeanovej minulosti nič nevie. Príde Maria vydierať a ten sa tak náhodou dozvie, že ho zachránil práve Jean Valjean a že nie je ani vrahom, ani zlodejom, pretože Madelaine a Valjean sú jedna a tá istá osoba a že daroval barikádnikom k smrti odsúdenému špehovi Javertowi život, hoci žil celý život s jeho tienom za chrbátom. Marius okamžite prehodnotí svoj pohľad na Jeana Valjeana a jedú jej s Cosettou navštíviť. Prídu však príliš neskoro. Jean, síce stále živý, ale utrápený stratou Cosetty, im zomrie v náručí, teraz však šťastný, že mu je odpustené a že Cosettu opäť vidí.