Kniha: Bedári
Autor: Victor Hugo
Zaslal(a): Anonymka9
1) Charakteristika
– próza
– epika
– dvojdielny román
2) Kompozícia diela
– prevažuje realistická próza
– z túžby priblížiť sa vede plynul aj požiadavka objektivity: román mal podobne ako vedecké dielo podávať pravdivý obraz skutočnosti, zbavený všetkých príkras a ilúzií
3) Základná myšlienka a tému
– zaoberá sa situáciou nižších vrstiev ľudí v 1. polovici 19. storočia dôrazom na nápravné zariadenia, sociálne problémy a republikánskej povstanie v Paríži v júni 1832
– Jean Valjean mal konflikt s komisárom Javert – Javert verí iba zákonom a svojím starým skúsenostiam a predsudkom, podľa ktorých sa už raz trestaný človek nemôže napraviť, je to zároveň človek zásadový a preto Valjean neveria, keď zistí akým človekom sa Valjean stal nedokáže už celkom zmeniť svoje presvedčenie a konať podľa zákona [zatknúť Valjeana] tento jeho vnútorný konflikt ho dovádza až k samovražde
Jean Valjean mal ešte konflikt s priateľom Cosette Marius – ktorý bol zamilovaný do Cosette
– udalosti sú tragické, pretože Javert spácha samovraždu, detstvo Cosette, život Cosetiny matky Fantina a jej smrť, nešťastná zamilovanosť Eponiny do Mariusa, osud Gavroche, izolácia Valjeana po svadbe Cosette, smrť Jeana Valjeana
– v menšie množstvo sú tam romantické prvky – láska Cosette s marius
– hlavnú úlohu hrajú sociálna situácia vo Francúzsku v nižších vrstvách obyvateľstva a medziľudské vzťahy
– kniha ponúka pohľad na sociálny život nižších vrstiev obyvateľstva vo Francúzsku v 1. polovici 19. storočia
– toto dielo bolo ovplyvnené spisovatelovými názory na vtedajší morálku a život vo Francúzsku a jeho vlastné politická aktivita, je tiež ovplyvnený vlasteneckými cítením autora, pretože bol venovaný Francúzsku a autor ho písal v období, keď žil v exile a jednotlivé informácie (mená ulíc, poloha určitých miest) si overoval listy svojim priateľom
– román bol ovplyvnený dvoma historickými udalosťami:
1) bitka pri Waterloo
2) republikánskej povstanie v Paríži v júni 1832
4) Kontext autorovej tvorby
– bol francúzsky básnik, prozaik, dramatik, esejista a politik
– písal v 19. storočí (1822 – 1874)
– pôvodný názov knihy je Les Misérables [le mizerabl]
5) Literárne-historický kontext
– autor tvoril prevažne v duchu realizmu, no najmä v počiatkoch jeho tvorby sa objavujú aj romantická diela (román, dráma)
– základnými kameňmi romantizmu sú cit, individualita (a individuálny zážitok) a duše (najmä trýznenia duša)
Mary Shelleyová
Nikolaj Vasilievič Gogoľ
Alexandre Dumas starší
Božena Němcová
Honoré de Balzac
Guy de Maupassant
Émile Zola
Charles Dickens
Mark Twain
– dielo je písané v duchu realizmu s doznievajúcimi prvkami romantizmu
– po úspešnej prvotine Ódy a rozmanité básne (1822) získal Hugo penziu od Ľudovíta XVIII. V tomto roku sa oženil a začal sa naplno venovať literatúre. Najplodnejšie obdobie začalo roku 1830 a skončilo o 13 rokov neskôr (1843) neúspechom hry, po ktorom prestal písať drámy a začal sa venovať románom.
Po revolúcii 1848 (Februárová revolúcia) sa stal poslancom a aktívne sa zapájal do politického života.
Po prevrate roku 1851 a nástupu Napoleona III. odišiel do exilu, najprv do Belgicka a potom na ostrovy Jersey a Guernsey, kde strávil necelých 20 rokov.
Po cisárovej páde roku 1870 sa vrátil do Paríža a stal sa opäť členom Národného zhromaždenia.
Koniec života, poznačený množstvom rodinných tragédií, venoval výchove svojich dvoch vnúčat.
– dej sa odohráva v rokoch 1815-1830 vo Francúzsku. Rozpráva o bývalom väzni Jeanovi Valjean. Bol 16 rokov na galeje za to, že ukradol chleba (2 roky) a utekal (14 rokov). Po návrate z galejí sa chcel ubytovať, ale aj keď mal peniaze, nechcel ho nikto obslúžiť jedlom ani nocľahom. V noci sedel pri nejakého domu a stretla ho žena, ktorá mu poradila, aby šiel do domu biskupa. Tento biskup sa snažil pomáhať chudobným. Dal mu polievku s chlebom a uložil ho vo svojom dome. V noci Valjean ukradol strieborné lyžičky a bol chytený. Mal byť zatknutý, ale biskup sa ho zastal. Povedal im, že mu tie lyžičky dal. Valjean je najprv nechcel prijať, ale biskup ho presvedčil, nech si ich vezme a pomôže chudobným. V roku 1820 už mal Valjean továreň na textílie, útulok pre deti a nemocnicu pre chudobných. Bol zvolený za starostu. Vo svojom najlepšom období potom stretáva svojho dozorcu z väzenia a ten mu je pridelený ako veliteľ štátnej polície. Medzitým prichádza do továrne žena, Fantina, ktorá má dcéru, ale jej muž zomrel a ona by ju nedokázala uživiť. Dieťa dá na starosti jednej krčmové, tá ju nenávidia az dieťaťa sa stáva slúžka. Fantina umiera a poveruje Valjeana, aby vyzdvihol dcéru Cosettku od krčmové.
Prebieha proces s mužom, ktorý je omylom považovaný za Valjeana a je súdený za krádež peňazí. Valjean sa k tomuto súdu dostaví a odhalí tu svoju totožnosť. Je väznený. Z väzenia ujde, vyzdvihne Cosettku a ujde s ňou do Paríža. Tu sa do nej zamiluje chudobný študent Marius.
Valjean zachráni Mariovi život na barikádach. Marius si berie Cosettku. Valjean sa Mariovi zverí so svojou minulosťou. Ten ho k vôli tomu zavrhne. Potom sa ale dozvie, komu vďačí za život as Cosettkou ho raz navštívi. Valjean je ale chorý a umiera.
6) Charakteristika postáv
– Jean Valjean alebo tiež pán Madeleine či Fauchelevent. Tieto mená používal, pretože sa musel ako bývalý galejník skrývať pred políciou, najmä pred neúnavným komisárom Javert. Javert ho stíhal, pretože sa domnieval, že koná so zlodejom a vrahom. Snáď aj čitateľ si to sprvu myslel. Jeana Valjeana ale dokázal zmeniť jeden dobrý skutok otca Myriela. Keď zbohatol, stretol sa s umierajúce matkou malej Cosettky, o ktoré sa postaral. Stal sa jej otcom, ktorého nikdy nepoznala. Jeho duša bola veľmi poznamenaná galeje. Bol veľmi silný, v mladosti pracoval ako klestič stromov, neskôr v Paríži ako záhradník. Keď vyšiel z galejí, bol plný nenávisti, zla a horkosti k celému svetu, počas nasledujúcich rokov sa úplne zmenil, tiež rýchlo zostarol zo strachu, že príde o milovanú Cosetta.
– Thénardierovi – Pán a pani Thénardierovi, títo ľudia určite patrí medzi tie, ktoré možno označiť za hyeny ľudskej spoločnosti. Vždy využívajú situácie k vlastnému prospechu, hoci ublíži druhým. Ťaží z nešťastia iných a ešte si nechávajú platiť. Nutné ale podotknúť, že takéto stvory z nich urobila táto doba, snáď aj revolúcia v roku 1789. Bolo totiž ťažké prežiť fyzicky, nieto morálne. Pán Thénardier bol drobný nenápadný mužíček, za to jeho žena bola ryšavá, telnatá, škaredá, autor ju popisuje ako obryni, mužatku. Veľmi milovala svoje dve dievčatka Eponinu a mladší Azelmu, ale svojich synov nenávidela skoro rovnako ako úbohú cudzí Cosetta, ktorú k Thénardierovým dala na výchovu nešťastná Fantina. Zo vzťahu Thénardierky k dievčatkám Fantina usúdila, že bude dobrou matkou aj pre jej dcérku.Veľmi sa však mýlila. Ani Thénardier nebol lepší. Nezáležalo mu na ničom, iba na peniazoch a vlastnom živote. V roku 1815 sa túlal pri Waterloo, okrádal mŕtve či zranené, vždy bol na strane víťazov. Len náhodou sa prihodilo, že zachránil život plukovníkovi Pontmercymu. V dedine Montfermeil si otvoril hostinec U Seržanta od Waterloo, neskôr, keď skrachoval, sa v Paríži živil ako zlodej a podvodník, písal listy boháčom, kde prosil o almužnu a predstieral napríklad nezamestnaného herca alebo matku so šiestimi deťmi.
– Marius Pontmercy bol synom oného plukovníka, ktorého zachránil Thénardier v bitke pri Waterloo. Ale Marius bol od svojho otca vďaka svojmu dedkovi Gillenormandovi odlúčený. Preto sa Marius stretol s otcom až po jeho smrti. Zostal mu len list, v ktorom mu otec odkázal titul baróna a tajomstvo o záchrane života pri Waterloo. Marius sa vždy snažil Thénardiera nájsť a vyjadriť svoje vďaka, ale keď ho našiel, ľutoval toho, aký je to v skutočnosti zločinec. Marius bol veľmi hrdý, neprijímal dary od svojho deda, radšej sa odsťahoval a žil v chudobe. Hlboko sa zamiloval do mladučkej Cosetta, kvôli ktorej premohol nenávisť k dedovi, ktorý neuznával jeho otca ani titul, a žiadal ho o vystrojenie svadby. Keď Cosetta odišla so svojím otcom (Jeanom Valjean) zo štvrti, veľmi sa obával, že ju stratil navždy a chcel sa nechať zabiť pri povstaniach v júni 1832. Jean Valjean ho odtiaľ včas vytiahol a prežil, dokonca sa zistil s milovanou Cosettou.
7) Slohový postup + funkčné štýl
– umelecký štýl – román
– veľa zámen a záhad, striedajú sa dramatické scény a scény, v ktorých postava uvažuje
Náhle diváci spozorovali muža, ktorý medzi lanovím šplhal pružne ako Pardál. Mal červenú halenu – bol to teda trestanec – a zelenú čiapku – teda odsúdený na doživotie.
8) Charakteristika jazyka
– v knihe sa vyskytujú dlhá súvetí (hlavne Vv – prívlastkové) medzi súvetiami sa objavujú jednoduché vety o jednom slove
– vyskytuje sa argot parížskeho podsvetia, žargón napr. Icogo (tu)
– prechodníky
– osoby z nižších vrstiev hovoria spisovne, až na malého Gavroche
– personifikácia
9) Atmosféra
– ponurá atmosféra
– tragický dej
– rozpory medzi Valjean a Javert postupne gradujú
– kladie dôraz na morálne cítenie čitateľa
10) Miesto a doba deje
– 1. polovica 19. storočia
– Francúzsko
11) Vzťah autora k dielu
– vlastenecké cítenie
– kritika morálky (vyjadrenie vlastných názorov na situáciu vo Francúzsku)
12) Úloha diela kedysi a dnes
– kniha bola prevedená do filmového i divadelného (muzikálneho) spracovanie
– pretože bol Hugo v tej dobe jeden z popredných Francúzskych spisovateľov, bola kniha hneď po vydaní v roku 1862 veľmi čítaná a podrobená početné kritike s rôznymi názormi. Niektorí ju považovali za nemorálne, príliš sympatizujúce s revolucionármi alebo príliš sentimentálny. Objavujú sa názory, že román je príliš umelý a klamný. Niektorými je táto kniha považovaná za nebezpečnú a to najmä, pretože spôsobuje nedôveru v ľuďoch, ktorí majú šťastie, a zároveň vzbudzuje vieru v ľuďoch nešťastných. Objavujú sa ale aj kladné kritiky.
– Gustave Flaubert o knihe povedal, že v nej nenachádza ani pravdu ani ducha
– Charles Baudelaire ju na verejnosti chvália, ale v súkromí sa o nej vyjadruje, ako o hnusné a hlúpe knihe
– verejnosťou je táto kniha prijatá veľmi dobre a má úspech
– kniha bola okamžite preložená do niekoľkých jazykov (taliančina, gréčtina, portugalčina). V týchto krajinách slávi veľký úspech
– v 2. polovici 20. storočia slávi kniha obrovský úspech, najmä vďaka televíznemu a divadelnému spracovanie
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————