Balady a romance – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Balady a romance

Autor: Jan Neruda

Pridal(a): Niky

 

Jan Neruda (1834-1891)

     
  • český básnik, prozaik, novinár, fejetonista, divadelník, literárny a výtvarný kritik
  •  

  • hlavný predstaviteľ generácie májovcov
  •  

  • narodil sa v Prahe na Malej Strane v bývalých újezdských kasárňach; do Ostruhovej (dnešnej Nerudovej) ulice sa prisťahoval až ako štvorročný so svojimi rodičmi zo Zásmuk; v Ostruhovej ulici bývali v dome U Dvou slnc.
  •  

  • študoval na gymnáziu, potom neúspešne právo
  •  

  • novinárom denníka Čas, potom Hlas
  •  

  • bol ale aj redaktorom časopisov – napr. Rodinné kroniky, Kvety, Lumír, písal fejtóny
  •  

  • ako novinár bol uznávaný, ale ako básnik nie, pretože písal o „škaredých“ veciach
  •  

  • veľmi nerád cestoval – všetky jeho diela sa odohrávajú v Prahe
  •  

  • problémy s alkoholom
  •  

  • väčšinu života prežil v núdzi
  •  

  • nikdy sa neoženil
  •  

  • jeho životnými láskami boli Anna Holinová, Karolína Světlá, Terezka Macháčová, Anička Tichá

 

Znaky Nerudovej tvorby

Nerudova poézia

     
  • tiahne k realistickému pohľadu na svet (odmietanie idylickosti, ilúzií), nekompromisný a neskreslený obraz
  •  

  • epickosť, reflexívnosť, vtip humor, sarkazmus, sociálne cítenie, sebairónia
  •  

  • skromný, chvíľami až drsný jazyk
  •  

  • využívanie ľudovej poézie

 

Nerudova próza

     
  • realistické stvárnenie skutočnosti
  •  

  • drobnokresba – špecifický záber na jednotlivé postavy
  •  

  • umelecká stránka jazyka
  •  

  • výber slov a vetná stavba blízka skôr hovorovej reči
  •  

  • všetko smeruje ku stručnosti a k úsečnosti
  •  

  • snaha o presné zobrazenie skutočnosti
  •  

  • pozorovací talent – uvedomoval si maličkosti, detaily

 

Dielo

Novinár

     
  • vtip a satirický humor, dobrý postreh, napísal vyše 2000 fejtónov! (fejtóny signoval malým trojuholníkom pod textom)

Poézia

     
  • Cintorínske kvietie: odraz atmosféry v spoločnosti, pesimistické verše
  •  

  • Knihy veršov: má tri oddiely, známa je báseň Dedova misa (sociálna balada, nadprirodzeno)
  •  

  • Piesne kozmické: viera v pokrok ľudstva, optimizmus v súvislosti so zmenenými dobovými pomermi, motív kozmu
  •  

  • Balady a romance
  •  

  • Prosté motívy: intímna spoveď starnúceho básnika
  •  

  • Spevy piatočné: patetické, vlastenecké verše, vydané po jeho smrti, chápané v súvislosti s Veľkým piatkom (= smrť po ktorej nasleduje vzkriesenie), súčasťou je báseň Láska

Próza

     
  • Poviedky malostranské: zobrazuje malostranský život z čias svojej mladosti, starosvetské prostredie, svet malomestských ľudí, strieda tón vážny a humorný, verná charakterizácia postáv
  •  

  • Arabesky: súbor poviedok, obrázky z pražského života

 

Zasadenie do kontextu českej literatúry

     
  • Neruda patrí do tzv. Generácie Májovcov (literatúra 2. polovice 19. storočia)

 

Generácia májovcov

     
  • nadväzovala na odkaz K. H. Máchu (človek, ktorý neváhal boriť zaužívané predstavy o povahe a funkcii českého básnictva)
  •  

  • život bol zviazaný a limitovaný absolutistickou vládou Františka Jozefa I., ktorý r. 1848 nastúpil na rakúsky trón
  •  

  • A. Bach bol ministrom vnútra, zaviedol prísnu cenzúru, bola potlačená slobodná publicistika a sloboda prejavu, obmedzenie vydávania kníh
  •  

  • 1867- rakúsko-uhorské vyrovnanie, české krajiny pocítili zvýšený centralizačný tlak z Viedne
  •  

  • Neruda celú situáciu pomenoval ako „časy zaživa pochované“

 

Almanach Máj

     
  • vystúpenie básnickej generácie, nepáčila sa im situácia nielen v literárnej oblasti
  •  

  • hlavnými organizátormi boli Vítězslav Hálek a Jan Neruda
  •  

  • chceli svojím dielom prelomiť „mŕtve“ obdobie
  •  

  • chceli dať najavo svoju nespokojnosť s politickým a kultúrnym životom, chceli presadiť demokratické ideály
  •  

  • chceli vytvoriť novú literatúru, ktorá by pravdivo zobrazovala svet (tiahnutie k realizmu)
  •  

  • požiadavka svetovosti literatúry, preklady diel

 

Predstavitelia Almanachu Máj:

     
  • Karel Jaromír Erben,
  •  

  • Božena Němcová
  •  

  • Jan Neruda
  •  

  • Karolína Světlá – Vidiecky román, Kríž pri potoku
  •  

  • Vítězslav Hálek – Večerné piesne, V prírode, Rozprávky z našej dediny
  •  

  • Adolf Heyduk, Rudolf Mayer, Sofia Podlipská

 

Rozbor diela: Balady a romance

     
  • Literárny druh: lyricko-epická básnická zbierka
  •  

  • Výrazová forma: poézia
  •  

  • Literárny žáner: romanca alebo balada (Neruda tu však zmazáva tradičné chápanie romance a balady, balady majú ráz skôr rozmarné romance alebo legendy)
       
    • balada: lyrickoepická báseň ponurého deja a väčšinou tragického konca X romanca: lyrickoepická báseň rozmanitého obsahu, najčastejšie milostná alebo romantická tematika, vyznieva optimisticky

Biela nemoc – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Biela nemoc

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): gabriela

 

Karel Čapek (1890 – 1938)

     
  • Narodil sa 9. januára 1890 v Malých Svatoňoviciach pri Trutnove
  •  

  • V tom istom roku sa rodina presťahovala do Úpice
  •  

  • Študoval na pražskej filozofickej fakulte (záujem o pragmatizmus – absolútna pravda)
  •  

  • Tvorca stĺpčekov (kratší text v pravom stĺpci 1. strany novín, aktuálne, vtipné spracovanie)
  •  

  • Novinár – Národné listy a Lidové noviny
  •  

  • Rád cestoval, pracoval v záhrade (dielo – Záhradníkov rok) a mal rád zvieratá (Mal som psa a mačku)
  •  

  • Osobne sa poznal a stýkal sa s prvým českým prezidentom Tomášom Garykom Masarykom – tak vznikli tri zväzky „Rozhovory s T. G. M“
  •  

  • Zomrel na zápal pľúc

 

Ďalšie diela:

     
  • Trápne poviedky, RUR, Vojna s mlokmi, zo života hmyzu

 

Literárno-historický kontext

Politická situácia:

     
  • 30. roky nástup fašizmu a Hitlera k moci, dielo sa snaží varovať pred nebezpečenstvom fašizmu

 

Kontext literárneho vývoja:

     
  • Demokratický prúd medzivojnovej českej prózy
  •  

  • Atmosféra doby: -1. svetová vojna, veľká októbrová socialistická revolúcia v Rusku, rozpad R-U, založenie ČSR, svetová hospodárska kríza, nástup fašizmu, 2. svetová vojna, autori demokratického prúdu boli tzv. pragmatici (pragmatizmus = filozofický smer 20. storočia v USA, kritériom pravdy je užitočnosť a skutočnosť, skúsenosti)
  •  

  • Autori prispievali do Lidových novín, kde sa zhromažďovala demokratická inteligencia, predstavitelia demokratického prúdu: Karel Poláček, Eduard Bass, Karel Čapek.

 

Ďalší autori tej doby:

     
  • Eduard Bass (Cirkus Humberto), Karel Poláček (Bolo nás päť), Josef Čapek (Tieň kapradín)

 

Rozbor: Biela nemoc (1937)

     
  • Literárny druh:
       
    • dráma pojednávajúca o hrozbe vojny
  •  

  • Literárny žáner:
       
    • tragédia (smutný koniec a ponurý dej)
  •  

  • Literárny smer/sloh:
       
    • Česká próza 1. polovice 20. storočia, demokratický prúd českej medzivojnovej literatúry (próza), rok vzniku diela 1937

 

Tematický plán:

     
  • Celková téma: varovanie pred fašizmom
  •  

  • Hlavná téma: demokracia x diktatúra, človek x spoločnosť (bezmocnosť)
  •  

  • Vedľajšia téma: osud doktora Galéna

 

Hlavná myšlienka diela:

     
  • Autorovo varovanie pred nebezpečenstvom fašizmu, konflikt ideálov demokracie a diktatúry, konflikt jedinca a spoločnosti.

 

Kompozícia:

     
  • Dej je písaný chronologicky (nadväzuje na seba)
  •  

  • 3 dejstvá, 14 obrazov, opisné pasáže

 

Rámcová kompozícia:

     
  • Expozícia: prepuknutie Bielej choroby
  •  

  • Kolízia: nájdenie lieku, Galénove požiadavky o ukončení vojny
  •  

  • Kríza: samovražda baróna Krüga
  •  

  • Katastrofa: ochorenie Maršala
  •  

  • Peripetie: dohoda s Maršalom o ukončení vojna
  •  

  • Záver: smrť dr. Galéna a posledná Maršalova nádej

 

Jazyk a štýl:

     
  • Spisovný jazyk
  •  

  • Výrazová forma: scenár
       
    • vyjadrenie príbehu pomocou živých dialógov
    •  

    • forma upravená pre javisko – písané ako divadelná hra (dráma)
  •  

  • Prejavy (charakteristika postáv – skrze ich jazyk)
  •  

  • Latinské označenia pre choroby
  •  

  • Krátke opisné pasáže písané kurzívou, jednočlenné vety
  •  

  • Odborné výrazy (sedativa tantum praescribere oportet)
  •  

  • Vulgarizmy (vyhynúť)

 

Hlavné postavy:

     
  • Dr. Galén – statočný, láskavý a neústupný doktor, jediný pozná liek na Bielu nemoc, stojí proti vojne, humanista, naivný
  •  

  • Maršal – tvrdohlavý a bezohľadný diktátor, za svoje poslanie považuje vojenčenie, túži po moci a nadvláde, po nakazení mení svoje životné ciele
  •  

  • Krüg – barón, vedúci zbrojných závodov, priateľ Maršala (má rovnaké charakterové vlastnosti), pácha samovraždu

 

Časopriestor:

     
  • Doba: obdobie vojny (autorova súčasnosť, teda 30. roky 20. storočia)
  •  

  • Miesto: nie je konkrétne určené, všeobecne klinika, Galénova ambulancia, maršalova kancelária

 

Dej:

V istej krajine prepuká epidémia tzv. Biela nemoc, tiež nazývaná Čangovou chorobou, ktorá sa prejavuje bielymi škvrnami na tele. Jediný, kto pozná liek na túto zákernú chorobu je doktor Galén. Spočiatku sa Biela nemoc šíri iba medzi chudobnými a staršími ľuďmi, postupne sa ale stáva celosvetovým problémom. Doktor Galén lieči iba chudobných a bohatých odmieta. Odmietol tiež baróna Krüga, ktorý ho chcel, prezlečený za chudáka, oklamať. Galén požaduje iba jednu vec, ukončenie vojny, čo Maršal rezolútne odmieta. Barón Krüg zo strachu z veľkej bolesti radšej spácha samovraždu. On

Spaľovač mŕtvol – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Spaľovač mŕtvol

Autor: Ladislav Fuks

Pridal(a): LF-SM

 

Ladislav Fuks (1923 – 1994)

     
  • Významný český prozaik, známy predovšetkým svojimi psychologickými prózami. Jeho diela často skúmajú úzkosť a utrpenie ľudí ohrozovaných neslobodou a násilím, pričom ako symbol týchto tém si zvolil druhú svetovú vojnu a holokaust.
  •  

  • Fuksovo detstvo nebolo príliš šťastné. Jeho otec, policajný úradník, bol chladný a dominantný, zatiaľ čo matka sa starala o správnu spoločenskú výchovu svojho syna.
  •  

  • V období dospievania si Fuks uvedomil svoju odlišnú sexuálnu orientáciu, ktorú musel starostlivo skrývať.
  •  

  • Bol svedkom osudu svojich židovských priateľov z gymnázia, kam chodil a sám bol práve kvôli svojej orientácii tiež v ohrození.
  •  

  • Neskôr sa postavil na stranu komunistického režimu.
  •  

  • Jeho ženou sa stala bohatá Talianka Giuliana Limiti a svadba prebehla v bazilike Santa Maria Maggiore v Miláne. Na svadobnej hostine zviedol rumunského čašníka, s ktorým zo svadby utiekol a pravdepodobne aj strávil noc. Keď sa potom dostal do Prahy, nechal sa hospitalizovať na psychiatrii, aby unikol pred svojou nahnevanou novomanželkou.

 

Začlenenie knihy do kontextu autorovej tvorby, okolnosti vzniku:

     
  • Pre Fuksovu prózu je typické prestupovanie reálnych udalostí snami, ilúziami a halucináciami, stvárňujúcimi ľudské vnútro zdeformované úzkosťou alebo fixnou ideou. Jeho tvorba je silne poznačená vojnovou a židovskou problematikou, konfliktom bezbranného ľudstva s násilím a zlom.
    Jeho tvorbu môžeme rozdeliť do dvoch období
       
    • 1. etapa tvorby (1958-1972)
    •  

    • 2. etapa od 70. rokov
  •  

  • Patril medzi najvýznamnejších prozaikov časopisu Kveten.

 

Rozbor diela: Spaľovač mŕtvol

Obdobie vzniku, literárny smer; podobné diela, autori:

     
  • Dielo vzniklo v roku 1967. Kniha sa radí k druhej vlne literatúry ovplyvnenej druhou svetovou vojnou.
    Podobné diela Fuksa – Moje čiernovlasé bratři, Pán Theodor Munstock
    Podobní autori – Klaus Mann a dielo Mefisto – prerod zložitej osobnosti komunistu talentovaného провинциального herca na nacistu po nástupe nacizmu v Nemecku

 

Forma, literárny druh:

     
  • Próza, epika

 

Celková charakteristika:

     
  • Psychologický horor s prvkami čierneho románu a grotesky.

 

Hlavná téma:

     
  • Protagonistom románu je vzorný otec rodiny a zamestnanec krematória (pán Kopfrkingl), ktorý sa pod vplyvom fašistickej ideológie mení z čudáka na psychopata a vraha svojich najbližších.

 

Členenie diela:

     
  • Kniha sa člení do 15 kapitol.

 

Kompozícia diela:

     
  • Chronologická. Pokojný dej knihy sa postupne zrýchľuje až prechádza na posledných dvadsiatich stranách do vyvrcholenia.

 

Jazyk:

     
  • Kniha je napísaná v tretej osobe – rozpráva ju autor. Často sa vyskytuje priama reč.

 

Hlavné postavy:

     
  • Karel Kopfrkingl – „nekonečne nežný“ a dobrý človek, zamestnanec pražského krematória, nefajčiar, abstinent, citlivý človek, starostlivý otec rodiny, ktorý má pre každého pochopenie. Je vzdelaný v hudbe aj literatúre, používa nadnesené výrazy. Žene hovorí Lakmé, nežná, nebeská, nadoblačná. Deti sú slnečné, božské a úchvatné, mačka čarokrásna. Sám si necháva hovoriť Romane. Rád si prečíta svoju obľúbenú knihu o Tibete, z ktorej čerpá svoju životnú filozofiu („človek z prachu vzišiel a na prach sa obráti“ ).
  •  

  • Marie – (Lakmé) – manželka, polovičná Židovka, tichá, nevýrazná, bojazlivá
  •  

  • Dcéra Zina
  •  

  • Syn Milivoj
  •  

  • Manželia Reinkovci – priatelia
  •  

  • Willy – presvedčí pána Kopfrkingla, že Hitler je dobrý a Židia sú nepriatelia, manipulátor, intrigán, stúpenec Sudetonemeckej strany

 

Obsah (dej) diela:

„Príbeh sa odohráva v Prahe na konci 30. rokov, t. j. v čase mníchovskej kapitulácie a okupácie. Pán Kopfrkingl pracuje v krematóriu už dvadsať rokov a jeho zamestnanie ho ovplyvňuje aj v jeho svetovom názore. Svojou prácou je ovplyvnený natoľko, že aj pri narodeninách svojej dcéry rozpráva, ako sa spaľujú telá. Tiché krematórium pre neho znamená presný poriadok života a smrti. Blízkymi priateľmi rodiny Koprfkinglovcov sú manželia Reinkovci. S Willym bojoval pán Kopfrkingl v prvej svetovej vojne, obaja nemali radi násilie. Po Willyho vstupe do Sudetonemeckej strany sa ich názory rozchádzali, ale priateľmi aj naďalej zostali. Willy ho čoskoro presvedčí, že Hitler je dobrý, pretože pomohol Rakúsku a pomôže aj nám, že Židia sú nepriatelia Ríše, a že by si mal uvedomiť svoju nemeckú krv a nebyť zbabelý, pretože iba stopercentní ľudia bojujú. Milimu dáva za vzor Hitlerjugend a box ako šport, ktorý sa páči Vodcovi. Pán Kopfrkingl si pod vplyvom Willyho uvedomuje nielen svoju nemeckú krv, ale aj to, že jeho žena je židovka, svojho syna zrazu vidí ako úplného slabocha. Karel sa veľmi rýchlo premení z človeka tolerantného, ktorý nikdy neodsudzoval ľudský pôvod a správanie, na zatvrdeného fašistu, člena SdP a neskôr aj NSDAP, ktorý špehuje Židov a udáva bývalých priateľov. Z presvedčenia, že Židia sú nebezpeční a špinaví, zabije svoju ženu – obesí ju v kúpeľni a nahlási to ako samovraždu. Čoskoro zisťuje, že ani jeho deti

Svätý Xaverius – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Svätý Xaverius

Autor: Jakub Arbes

Pridal(a): P.Červinková + LILI

 

Jakub Arbes (1840 – 1914)

     
  • Autor býva radený medzi májovcov, hoci bol vekovo mladší a vstúpil do literatúry neskôr.
  •  

  • Ako všestranný spisovateľ s technickým vzdelaním písal poviedky, novely, satiry, publicistické články a biografické štúdie českých i svetových umelcov.
  •  

  • Najvýznamnejšie z jeho bohatej tvorby sú diela osobitého žánru, romaneta a pod..
  •  

  • Bol redaktorom Národných Listov. Z nich bol vylúčený a potýkal sa tak s finančnými problémami.
  •  

  • Neskôr sa Arbes stal dramaturgom Dočasného divadla. V jeho neskorších romanetoch ustupuje fantazmagória a prejavujú sa tu viac sociálne témy a autobiografické prvky.
  •  

  • Posledné roky života strávil Arbes takmer slepý, chudobný a osamelý.
  •  

  • Zomrel roku 1914 v Prahe.
  •  

  • Svätý Xaverius je jedno z jeho najznámejších diel.

 

Ďalšie diela:

     
  • Diabol na škripci,
  •  

  • Ukrižovaná,
  •  

  • Newtonov mozog.

 

Literárno-historický kontext

Vplyv diela:

     
  • Po prvej módnej vlne v 70. rokoch 19. storočia, kedy obraz sv. Xaveria nútikal k zhliadnutiu mnoho mimopražských návštevníkov, sa všeobecnejšie romaneto ako nový žáner nepresadilo.
  •  

  • V našej kultúre zdomácnelo iba zásluhou Arbesa, ktorý niektoré postupy tohto novátorského žánru aplikoval aj na látky kultúrno-historické, čo bolo vtedajšou dobou prijímané s rozpakmi a výhradami. Napriek tomu v jeho diele našli inšpiráciu autori 20. storočia, napr.: K. M. Čapek-Chod, J. Havlíček, V. Nezval, L. Klíma.

 

Májovci:

     
  • Mladá generácia básnikov
  •  

  • Vydávali almanach Máj – (zborník, ktorý obsahuje literárne príspevky rôznych autorov)
  •  

  • Vedúcimi osobnosťami- Jan Neruda, Karolína Světlá, Vítězslav Hálek
  •  

  • Do almanachu prispela aj staršia generácia- napr.- Božena Němcová, K. J. Erben, J. Arbes
  •  

  • Hl. zásahy – tvorbou bojovali proti  sociálnemu a národnému útlaku
  •  

  • Písali o ľude pre ľud
  •  

  • Realizmus
  •  

  • Úsilie povzniesť českú literatúru na svetovú úroveň

 

Ruchovci:

     
  • Tzv. škola národná
  •  

  • Spisovatelia pochádzajú zo zámožných vrstiev
  •  

  • Almanach RUCH
  •  

  • 1. číslo vyšlo na počesť položenia základného kameňa Národného divadla.
  •  

  • Hl. zásady – dôraz na domáce tradície, vlastenectvo
  •  

  • Záujem o históriu a vidiek
  •  

  • Odmietali preklady z neslovanskej literatúry
  •  

  • Svatopluk Čech, J. Sládek dočasne

 

Lumírovci:

     
  • Škola kozmopolitná
  •  

  • Časopis Lumír
  •  

  • Pôvodne založili Neruda a Hálek
  •  

  • Hl. zásady – požadovali umeleckú slobodu
  •  

  • Podpora prekladov nielen zo slovan. jazykov
  •  

  • Snaha povzniesť tvorbu na svet. úroveň
  •  

  • Svatopluk Čech, J. Vrchlický


Svetová literatúra – romantizmus

     
  • Edgar Alan Poe


Realizmus

     
  • Gogol- revízor
  •  

  • Dostojevskij

 

Generácia buričov

     
  • búrili sa proti zásadám a spoločnosti, tradíciám
  •  

  • bohémsky spôsob života
  •  

  • F. Gellner, P. Bezruč, V. Dyk, F. Šrámek – po nás nech príde potopa

 

História

     
  • germanizácia- diela písané v Nemčine
  •  

  • obdobie úpadku českej literatúry= snaha šľachty a meštianstva o povznesenie
  •  

  • 1. desaťročie 19. stor. NÁRODNÉ OBRODENIE – v čele s J. Dobrovským= almanachy
  •  

  • začína sa formovať spoločenský prúd, do popredia jedinci. Ich záuj

Lakomec – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Lakomec

Autor: Molière

Pridal(a): Jimboo+

 

Moliére

     
  • Francúzsky herec, spisovateľ a dramatik. Najúspešnejší európsky veseloherný autor.
  •  

  • Moliére, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin. Prezývku si dal, aby nerobil otcovi hanbu.
  •  

  • Začínal ako herec a režisér u kočovných spoločností. Herectvom bolo v tej dobe opovrhované.
  •  

  • Hercom u kočovných spoločností, ale aj spisovateľom frašiek a komédií bol vyše 13 rokov. Potom získal miesto riaditeľa kráľovského divadla v Paríži.
  •  

  • Vychádzal z tradície ľudového divadla, antických komédií a talianskej komédie dell’arte (improvizácia).
  •  

  • V jeho hrách sa premietala vtedajšia morálna problematika a ľudské chyby – postavenie žien v spoločnosti a rodine, lakota, snaha meštianstva napodobňovať šľachtu a náboženské pokrytectvo -> cirkev ho prekliala.
  •  

  • Jeho postavy boli nadčasové.
  •  

  • Pri záverečnej scéne svojej hry Zdravý nemocný upadol do bezvedomia, potom zomrel v Paríži – Comedie française.

Ďalšie diela:

     
  • Tartuffe (komédia o pokrytectve a chvastúnstve)
  •  

  • Zdravý a chorý (komédia)
  •  

  • Mizantrop (komédia)
  •  

  • Žiarlivý Petríček
  •  

  • Lietajúci doktor
  •  

  • Gorgibus vo vreci
  •  

  • Don Juan
  •  

  • Popleta alebo láska s prekážkami
  •  

  • Mešťan šľachticom
  •  

  • Skapinove šibalstvá

 

Literárne historický kontext

Umelecký smer a znaky v diele

     
  • Tvorbu Moliéra zaraďujeme do obdobia klasicizmu, ktoré vzniklo v 2. polovici 17. storočia vo Francúzsku. Klasicistická literatúra hľadá vzor v antickom umení so zameraním na spoločenské a mravné problémy. Klasicizmus je úzko spätý s osvietenstvom, čo je myšlienkový prúd o viere v rozum a zmyslové poznanie človeka (oproti barokovej viere v Boha a posmrtný život).
  •  

  • Je zrejmé, že Lakomec klasicistické tendencie naozaj napĺňa – autor kritizuje pokrytectvo a lakomstvo, ktoré podľa autora deformuje charakter človeka a ničí vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi. Klasicistickému štýlu tiež zodpovedá autorova inšpirácia v antike, kde si Moliére vzal motív z Plautovej komédie o hrnci.

 

Ďalší autori:

     
  • Pierre Corneille – Cid (veršovaná tragédia)
  •  

  • Jean Racine – Faidra (ľúbostný príbeh)
  •  

  • Jean de La Fontaine – Bájky (12 kníh)
  •  

  • Carlo Goldoni – Sluha dvoch pánov (komédia) a Poprask na lagúne (komédia prostredia – obraz mestečka, malicherné spory, žiarlivosť milencov)

 

Rozbor diela: Lakomec

     
  • Literárna forma (poézia, próza, dráma): dráma
  •  

  • Literárny druh (lyrika, epika, dráma): dráma
       
    • Dráma sa tvorí tak, že sa príbeh rozpráva pomocou dialógov, monológov a scénických poznámok. V minulosti bolo obvyklé predovšetkým divadelné scénické prevedenie, v súčasnosti sa objavuje aj v hranom filme, v rozhlase, televízii a v ďalších formách audiovizuálnych diel.
  •  

  • Literárny žáner: satirická komédia-fraška
       
    • Komédia je hlavný dramatický žáner. Dejový konflikt aj role konajúcich postáv sú poňaté komicky – s príslušným zameraním na stretnutie ideálnej predstavy a ničotnej skutočnosti (práve významový kontrast vzbudzuje smiech). Dramatický zápas o veci a záležitosti končíva zmierlivým rozuzlením.

 

Hlavná myšlienka a námet:

     
  • Poukázanie na fakt, že peniaze menia charakter a ovplyvňujú medziľudské vzťahy. Kritizuje a odsudzuje morálku založenú na tyranstve, slepej poslušnosti, nevedomosti a tupom poddanstve detí voči rodičom a žien voči mužom. Postoj človeka – zvrátenosť, sebectvo, namyslenosť čo z nás peniaze dokážu urobiť.

 

Téma:

     
  • Lakomstvo, ktoré zaslepuje.

 

Motív:

     
  • Kritika vyššej spoločnosti, kritika peňazí, chudobní vs. bohatí

 

Kompozícia:

     
  • Chronologická s reálnym časom
  •  

  • Členenie na 5 dejstiev s niekoľkými výstupmi

 

Rozprávač:

     
  • er-forma

 

Jazyk

     
  • Celé dielo písané spisovnou slovenčinou, formou monológov a dialógov postáv.
       
    • Moliére v Lakomcovi používal bežnú meštiansku reč, neprikrášľoval rozhovory, ktoré tak boli živé a plné hovorových zvratov (najmä u Harpagonovho služobníctva).
    •  

    • V dialógoch neraz nájdeme anaforu, zvlášť vo vypätých scénach.
  •  

  • Postavy vyššej triedy hovoria vzletne, používajú personifikácie či metafory.
  •  

  • Zaľúbenosť mladých párov vyjadroval Moliére skrz jemné gradácie a hyperboly.
  •  

  • Pre zvýšenie napätia tiež Moliére používal neslovesné vety („Zlodej! Vrah! Zbojník!“).
  •  

  • Objavujú sa zdrobneniny, zastarané tvary (prechodníky).

 

Trópy a figúry

     
  • personifikácia („Moje chudobinky peniažky! Olúpili ma o vás, vy moji dobrí priatelia!“)
  •  

  • archaizmy („ktokoľvek“, „taškári“,

Poviedky z jednej a druhej kapsy – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Poviedky z jednej a druhej kapsy

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): Hani

 

Karel Čapek (1890 – 1938)

     
  • Český prozaik, dramatik, novinár a prekladateľ prvej polovice 20. storočia.
  •  

  • Prvým českým spisovateľom, ktorý uspel v zahraničí a tým veľmi prospel českej literatúre v zahraničí.
  •  

  • Bol istú dobu predstaviteľom československého Penklubu (Poets‘, Essayists, Novelists‘ Club, klub básnikov, esejistov a romanopiscov).
  •  

  • V čase hroziacej nacistickej okupácie bol jedným z hlavných motorov odporu, kedy využil všetky svoje možnosti a kontakty pre vyburcovanie národa a sveta pri snahe o zachovanie slobody.

 

Základné body z jeho života:

     
  • narodil sa v rodine lekára v Malých Svatoňoviciach
  •  

  • po gymnázium študoval v Prahe, Berlíne, Paríži
  •  

  • doktor filozofie
  •  

  • brat Josef – maliar, spisovateľ, básnik, sestra Helena
  •  

  • oficiálny autor; hovorca Hradu
  •  

  • pozeral na človeka skôr ako na jednotlivca
  •  

  • pragmatik (do Európy z USA )
  •  

  • veci nadobúdajú význam tým, čo znamenajú pre človeka
  •  

  • pravda je subjektívna a môže byť overená osobnou skúsenosťou
  •  

  • relativista – pravda je závislá od iných právd
  •  

  • tolerancia – pretože bol relativista, uznával množstvo názorov
  •  

  • všade zrnko pravdy
  •  

  • humanista – človek je najvyššia hodnota
  •  

  • liberálny – každému sloboda
  •  

  • demokrat

 

Ďalšia autorova tvorba:

Do r. 1921

     
  • poviedky Božie muky, Trápne poviedky (sú v nich otázky slobody človeka, zmyslu života, možnosti poznania pravdy a motívy tajomstva a záhad )
  •  

  • hra Zbojník (o stretnutí výbojného mladosti s opatrníctvom a pokrytectvom dospelých )
  •  

  • preklady moderných francúzskych básnikov – Francúzska poézia modernej doby

Do polovice 20. rokov

     
  • prejavuje sa u neho dramatická a románová utópia – prevratné vynálezy ohrozujú človeka
  •  

  • alegorická hra RUR ( o kritickom vzťahu k preceňovaniu techniky a úzkosť z budúcnosti ľudstva, vynález umelého človeka, robota, ohrozí existenciu ľudstva)
  •  

  • utopický román Továreň na absolútno ( založený na vynáleze sily, ktorá mení ľudí – je z toho konflikt, ktorý vrcholí vojnou a ničením)
  •  

  • utopický román Krakatit ( o vynáleze nekonečne silné trhaviny, schopné zničiť celý svet, hlavná postava – ing. Prokop, myšlienka zodpovednosti vedca )
  •  

  • utopická dráma Vec Makropulos ( založené na téme dlhovekosti a nesmrteľnosti )

Prelom 20. a 30. rokov

     
  • v tejto dobe písal drobné prózy, fejtóny a stĺpčeky
  •  

  • cestopisné fejtóny :  Talianske listy, Anglické listy, Výlet do Španiel, Obrázky z Holandska, Cesta na sever ( vtipnosť a originalita vyjadrenia dojmov z ciest )

30. roky

     
  • v tomto období vytvoril románovú noetickú trilógiu (noetika – náuka o poznaní)
  •  

  • Hordubal ( tragédia podkarpatského sedliaka po návrate z Ameriky – odcudzenie ženy a román končí  samovraždou )
  •  

  • Povetron ( o neznámom mužovi, letcovi, ktorá po havárii umiera nepoznaný,  pokus o rekonštrukciu jeho života podľa vlastnej fantázie mníšky, jasnovidca a básnika )
  •  

  • Obyčajný život

Koniec 30. rokov

     
  • ohrozenie ľudskosti a civilizácie a z toho vyplývajúca nutnosť zjednotiť sily proti fašizmu
  •  

  • román Vojna s mlokmi ( to satirická alegória – fejtónny utopický román )

Protifašistické a protivojnové drámy

     
  • dráma Biela nemoc
  •  

  • dráma Matka

Tvorba pre deti

     
  • Dášeňka, čiže život šteniatka
  •  

  • Devätoro rozprávok

 

Spoločensko-historické pozadie

Charakteristika doby vzniku diela:

     
  • dielo vzniklo na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia
  •  

  • v 20. rokoch sa rozvíjala demokracia, ekonomika a kultúra, to všetko ale bolo zasiahnuté Veľkou hospodárskou krízou ( 1929 ), ktorá podnietila celosvetovú hospodársku krízu ( 1929-33 )
  •  

  • v 30. rokoch nastupuje k moci fašizmus v Nemecku → Hitler získava moc r. 1933

 

Kontext ďalších druhov umenia:

     
  • hudba – neoklasicizmus ( predstaviteľ Bohuslav Martinů )
  •  

  • neofolklorizmus ( napr. Leoš Janáček )
  •  

  • vo svete – expresionizmus ( pr. Alban Berg )
  •  

  • modálna hudba ( pr. Olivier Messien )
  •  

  • architektúra – funkcionalizmus ( pr. Walter Gropius )
  •  

  • secesia ( pr. Jan Kotěra )
  •  

  • kubizmus ( pr. Josef Gočár )
  •  

  • maliarstvo a sochárstvo – dadaizmus ( pr. Marcel Duchamp )
  •  

  • kubizmus ( pr. Pablo Picasso )
  •  

  • expresionizmus ( pr. Oskar Kokoshka )
  •  

  • secesia ( pr. Alfons Mucha )

 

Krakatit – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Krakatit

Autor: Karel Čapek

Pridal(a): Alby

 

Karel Čapek (1890 – 1938)

     
  • Významný český spisovateľ, dramatik a novinár. Bol známy ako demokrat a humanista.
  •  

  • Narodený v Malých Svatoňoviciach, vyštudoval gymnázium a potom filozofiu na Karlovej univerzite v Prahe, na Sorbonne v Paríži a na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Jeho štúdium filozofie, najmä pragmatizmu, malo významný vplyv na jeho literárnu tvorbu. Čapek vo svojich dielach často skúmal otázky morálky, etiky a ľudskej zodpovednosti.
  •  

  • Jeho život a tvorba boli ovplyvnené politickými a spoločenskými udalosťami jeho doby. Čapek sa aktívne zapájal do verejného života a svojimi textami bojoval proti totalitným režimom a za ľudské práva. Jeho diela ako „Vojna s mlokmi“ a „Biela nemoc“ sú dodnes aktuálne a čitatelia ich oceňujú pre ich hlboký humanistický náboj.
  •  

  • Karel Čapek zomrel v roku 1938, hoci zomrel relatívne mladý, zanechal za sebou bohaté literárne dedičstvo a jeho odkaz žije ďalej prostredníctvom literárnych diel, ktoré stále oslovujú čitateľov po celom svete. Jeho schopnosť kombinovať filozofické myšlienky s literárnou tvorbou z neho robí jedného z najvýznamnejších českých spisovateľov 20. storočia.

Tvorba a štýl:

     
  • Písal pre Národné listy aj pre Ľudové noviny. Tvoril drámy, poviedky, romány, knihy pre deti, cestopisy a tiež stĺpčeky, ktoré sám založil ako literárnu formu. Jeho diela sa vyznačovali hlbokým humanizmom a často reflektovali jeho demokratické presvedčenie. Bol tiež priekopníkom v oblasti science fiction, pričom jeho hra „R.U.R.“ (Rossumovi univerzálni roboti) priniesla svetu slovo „robot“.

Diela:

     
  • 1. obdobie – do roku 1920
       
    • Čapek písal drobné poviedky a divadelné hry
    •  

    • Zbojník, Trápne poviedky, Božie  muky, Krakonošova záhrada,…
  •  

  • 2. obdobie – 1921-19
       
    • románové a dramatické utópie (Čapek sa zaoberá problémom techniky a jej zneužitia človekom
    •  

    • R.U.R, Krakatit, Zo života hmyzu, Vec Makropulos, Továreň na Absolútno,…
  •  

  • 3. obdobie – prelom 20. a 30. rokov
       
    • je v znamení prózy písanej pre noviny (stĺpčeky, fejtóny, drobné prózy)
    •  

    • Talianske listy, Anglické listy, Výlet do Španiel, Záhradníkov rok, Dášeňka čiže Život šteniatka, Ako sa čo robí, Kritika slov, …
  •  

  • 4. obdobie – 30. roky
       
    • v znamení noetickej trilógie (noetika=teória poznania); vyvracia tu predstavu, že je len jediná, absolútna pravda
    •  

    • romány ovplyvnené pragmatizmom (=nezaujatosť, zameranosť k efektívnosti a užitočnosti riešenia problémov) dôležité je to čo je to čo je prospešné a užitočné
    •  

    • Hordubal, Povetron, Obyčajný život

Antigona – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

  Kniha: Antigona

  Autor: Sofokles

  Pridal(a): Krista.s

 

Sofokles (asi 496 – 406 pred n.l.)

     
  • Významný starogrécky dramatik a básnik, je považovaný za jedného z najväčších dramatikov antického Grécka a jeho diela sú dodnes cenené pre svoju literárnu a dramatickú hodnotu.
  •  

  • Na rozdiel od Aischyla bol stúpencom vlády aristokracie (dokonca sa podieľal na pokuse o štátny prevrat).
  •  

  • Aj jeho tvorba odráža presvedčenie o neprekročiteľnosti odvekých zákonov: tí, ktorí sa chceli vymknúť osudu, privolali skazu na seba, aj svojich blížnych.
  •  

  • K slávnym Sofoklovým prácam patrí vedľa zmienenej Elektra, Antigona a Kráľ Oidipus.
  •  

  • Jeho tragédie sú často späté s mestom Téby.
  •  

  • Napísal 123 tragédií, zachovalo sa len 7 (Antigona, Elektra, Kráľ Oidipus, Oidipus na Kolone, Aiás, Filoktetes, Trachňanky).

Autorov štýl:

     
  • Venuje pozornosť morálnej voľbe – pomsta, neuposlúchnutie vladárovho rozkazu.
  •  

  • Zaviedol na scénu o 3 hercov viac.
  •  

  • Veľká dramatickosť, zápletka, konflikt.
  •  

  • Moc bohov príliš nerešpektovať – zápas človeka s bohmi nie je márny (aj keď je vopred prehratý).
  •  

  • Zaviedol princíp „deus ex machina“ (=boh zo stroja) – spustenie sochy boha na scénu vo chvíli, keď bolo treba predísť katastrofe -> boh zasahoval do riešenia konfliktov.
  •  

  • Znaky antickej tragédie: hlavný hrdina vyjadrujú protiklady, čerpá z mytológie, konflikt so silnejším končí tragicky (hrdina fyzicky podlieha, ale mravne víťazí!), zásada 3 jednot (princíp 3 jednot (zaviedol Aristoteles): miesta, deja, času (jedna doba, jedno miesto, jedna dej. linia))

Ďalšie diela:

     
  • Antigona
  •  

  • Kráľ Oidipus – podľa mýtických rozprávaní bol Oidipus synom tébskeho kráľa Laia; veštba prorokovala že v dospelosti zabije svojho otca a ožení sa s vlastnou matkou -> Laios prikáže Oidipa usmrtiť, avšak muž, ktorý mal tento čin vykonať, odovzdá Oidipa na vychovanie do Korintu -> Oidipus pozná veštbu (nie svoj pravý pôvod) – opúšťa preto v dospelosti domnelých rodičov -> náhoda mu však privedie do cesty neznámeho cudzinca – v skutočnosti kráľa Laia, ktorého v spore zabije -> neskôr zachráni Téby pred sfingou a stane sa tamojším kráľom a manželom kráľ. vdovy Iokasty, veštba sa teda naplní; vlastný dej začne vtedy, keď sa O. dozvie, že mor je trestom za to, že v meste prebýva Laiov vrah, postupne zisťuje, že vraha, ktorého hľadá, je on sám, zdrven sa oslepí, jeho matka sa zabije a on opúšťa Téby
  •  

  • Elektra
  •  

  • Oidipus na Kolóne
  •  

  • Aiás
  •  

  • Filokletés
  •  

  • Trachňanky

 

Literárny kontext

     
  • Klasické obdobie.
  •  

  • Vznik gréckej tragédie, za doby Sofokla tragédie veľmi uznávaná (komédie boli len pre pobavenie, tragédie veľmi významná).
  •  

  • Súťažilo sa o najlepšie tragédie na Veľkých Dionýziách (Sofokles bol úspešný).
  •  

  • Smrť a násilie mimo scénu, 3 herci (vyčlenil ich práve Sofokles), 15 členov zboru, zbor vyjadruje verejnú mienku (Sofokles ustanovil počet 15 a obmedzil rolu zboru).
  •  

  • Grécke tragédie mali päť častí :expozícia – úvod a prvé napätie, kolízia – stupňovanie napätia,   kríza – vrchol konfliktu, peripetia – obrat vo zdanlivo šťastný koniec, katastrofa – drvivé rozuzlenie.
  •  

  • Masky, koturny, dôraz na rétoriku, spojenie hovoreného slova, spevu, tanca.

 

Kompozícia antickej tragédie

     
  • Expozícia (úvod, zoznámenie s postavami)
  •  

  • Kolízia (zápletka)
  •  

  • Kríza (vyvrcholenie konfliktu, dej už nemôže pokračovať tak, ako predtým)
  •  

  • Peripetia (náhly obrat, prekvapenie)
  •  

  • Katastrofa (tragické vyriešenie konfliktu)

 

Rozbor diela: Antigona (442 pred n.l.)

Základná charakteristika:

     
  • Literárny druh a forma – dráma (próza)
  •  

  • Literárny žáner – staroveká grécka (antická) tragédia.

 

Charakteristika diela

     
  • Dej nemotivovaný zásahmi bohov, odohráva sa v rovine medziľudských vzťahov; živé, napriek tomu heroické (hrdinské) postavy.
  •  

  • Hrdinka fyzicky podlieha, ale mravne víťazí!

 

Téma, filozofické východisko diela

     
  • Vladár trvá na svojich nezmyselných zákonoch, aj keď sú v rozpore s morálkou a bohom – chce tak ukázať svoju moc -> doplatí na to.

 

Námet (inšpirácia )

     
  • Odohráva sa v starovekom Grécku, literatúra klasického obdobia.
  •  

  • Má mytologický námet (z okruhu povestí o tébskom kráľovskom rode).
  •  

  • Postoj k skutočnosti – vymyslený príbeh ukazujúci na zlé rozhodnutia vladárov, ktoré môžu mať následky životov.

 

Okolnosti vzniku diela

     
  • Vychádza z Homérových príbehov, keď Agamemnon, veliteľ gréckeho vojska, obetuje svoju dcéru Ifigéniu kvôli dobrému vetru, jeho žena mu to

Božská komédia – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Božská komédia

Autor: Dante Alighieri

Pridal(a): Jhrdka

 

Dante Alighieri (1265 – 1321)

     
  • Žil vo Florencii (boom renesancie)
  •  

  • Aktívne sa zapájal do politického života vo Florencii, člen cechu lekárov
  •  

  • V roku 1300 bol priorom mest. štátu Florencie – riešil spor s pápežom Bonifácom VIII.
  •  

  • Vyhnanstvo, posledné roky v Ravenne
  •  

  • Tvorbu ovplyvnila platónska idealizovaná láska k Beatrice a jej predčasná smrť

 

Ďalšie dielo

     
  • Nový život – milostná poézia o Beatrice
  •  

  • O monarchii – politický traktát – presadzuje moc nezávislú od pápeža

 

LITERÁRNA HISTÓRIA

Politická situácia, spoločnosť

     
  • Renesancia sa časovo radí do obdobia 14. – 16.storočia, korene ale nájdeme práve už na konci 13.st. v Taliansku
  •  

  • prekvitajúci obchod, bohaté meštianstvo vo Florencii a inde podporuje umenie, mecenáši podporovali štúdium gréckej a rímskej minulosti
  •  

  • inšpirácia antickou kultúrou
  •  

  • prírodné a astronomické objavy (Mikoláš Koperník, Galileo Galilei, Giordano Bruno)
  •  

  • objav kníhtlače (trošku neskôr – prvotlače do 1500 = inkunábule) Johann Gutenberg
  •  

  • snahy o reformáciu cirkvi

 

Ďalšie umenie

     
  • Architektúra: Filippo Brunelleschi, Rafael Santi + Michelangelo Buanarroti – chrám sv. Petra v Ríme
  •  

  • Maliarstvo: Botticelli, da Vinci, Michelangelo Buanarroti, Rafael Santi
  •  

  • Sochy: Donatello, Michelangelo Buanarroti
  •  

  • Hudba: Giovanni Palestrina

 

Ďalšia literatúra

     
  • Talianska renesancia:
       
    • Francesco PETRARCA (Spevník)
    •  

    • Giovanni BOCCACCIO (Dekameron)
    •  

    • Niccolo MACHIAVELLI (Vladár)

 

Rozbor diela: Božská komédia

LITERÁRNA TEÓRIA

Literárny druh:

     
  • epos – teda epická báseň o púti hlavného hrdinu (viď char. epos)
       
    • v tomto prípade Danta – autora diela

Robinson Crusoe – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Robinson Crusoe

Autor:  Daniel Defoe

Pridal(a): Zuzka

 

Daniel Defoe (1660 – 1731)

     
  • Významný anglický spisovateľ, novinár a predstaviteľ novoklasicizmu.
  •  

  • Daniel Defoe sa narodil okolo roku 1660 v Londýne do puritánskej rodiny. Jeho otec bol váženým obchodníkom a Defoe študoval na akadémii Charlesa Mortona, kde sa mal stať kalvinistickým duchovným, ale nakoniec sa tejto dráhy vzdal. V roku 1685 sa pridal k armáde vojvodu z Monmouthu, ktorá viedla povstanie proti katolíckemu kráľovi Jakubovi II. Po porážke povstania sa musel skrývať, kým nebol Jakub II. vyhnaný z krajiny.
  •  

  • Po revolúcii sa Defoe začal venovať spisovateľskej kariére a podnikaniu, hoci jeho obchodné aktivity boli často riskantné a viedli k finančným problémom. Bol veľmi plodným a všestranným autorom, ktorý napísal viac ako tri sto diel, vrátane kníh, pamfletov a časopisov, na rôzne témy, ako sú politika, zločin, náboženstvo, manželstvo, psychológia a nadprirodzeno.
  •  

  • Okrem písania sa Defoe venoval aj novinárčine a bol priekopníkom obchodnej a ekonomickej žurnalistiky. Bol často v konflikte s úradmi a niekoľkokrát bol uväznený za svoje politické pamflety. Počas svojho života pracoval aj ako tajný agent pre predsedu dolnej snemovne parlamentu Roberta Harleyeho.
  •  

  • Jeho práca často reflektovala sociálne a politické otázky svojej doby. Za svoje satirické spisy bol niekoľkokrát väznený, a dokonca aj vo väzení pokračoval vo svojej literárnej činnosti, keď vydával časopis The Review.
  •  

  • Defoe zomrel 24. apríla 1731 v Londýne. Jeho diela ovplyvnili mnoho generácií čitateľov a spisovateľov a jeho prínos k rozvoju moderného románu je nepopierateľný.

 

Ďalšie významné diela:

     
  • Esej o projektoch: Toto dielo je jedným z prvých pokusov o systematické skúmanie ekonomických a sociálnych reforiem.
  •  

  • Moll Flandersová: Román sleduje životný príbeh ženy, ktorá sa snaží prežiť v drsnom svete Londýna 18. storočia.
  •  

  • Denník morového roku: Fiktívny denník, ktorý opisuje priebeh morovej epidémie v Londýne v roku 1665.
  •  

  • Roxana: Príbeh ženy, ktorá sa snaží nájsť svoje miesto v spoločnosti prostredníctvom rôznych vzťahov a dobrodružstiev.
  •  

  • Román Robinson Crusoe bol jedným z jeho prvých a najznámejších diel, ktorý sa stal základom pre modernú dobrodružnú literatúru.

 

Rozbor diela: Robinson Crusoe

Základná charakteristika:

     
  • Pôvodný názov Život a neobyčajné dobrodružstvá námorníka Robinsona Crusoe z Yorku, anglický dobrodružný román
  •  

  • Rok vydania: 1719, Preklad: Jozef Pleva
  •  

  • Literárny žáner: Dobrodružný román (rozsiahly dej, veľa postáv)
  •  

  • Literárny druh: Próza, epika (dôraz na dej, rozprávanie príbehu)
  •  

  • Literárny smer: Osvietenstvo

 

Téma:

     
  • Neznáme dobrodružstvá

 

Hlavná myšlienka:

     
  • Človek nikdy nevie, čo ho čaká.

 

Námet, okolnosti vzniku diela

     
  • Defoe začal písať Robinsona vo svojich šesťdesiatich rokoch, v dobe, keď feudálne usporiadanie spoločnosti postupne nahrádzal kapitalizmus.
  •  

  • Námet čerpal ako z vlastnej skúsenosti (ostatne v celom Anglicku 18. storočia bola moreplavba veľmi rozšírená), tak zo skutočného príbehu o škótskom námorníkovi Alexandrovi Selkirkovi, ktorý bol roku 1705 za trest vysadený z lode na opustenom ostrove a bol nájdený náhodou až po viac ako štyroch rokoch.

 

Rysy diela:

     
  • výrazne potlačený dej (bez ústrednej zápletky)
  •  

  • dejové napätie je len v epizódach (záchrana Piatka, vzbura na lodi)
  •  

  • kontrast: na prvý pohľad bezvýchodná situácia x možnosť prežitia, nádeje
  •  

  • detailné opisy: príroda, pracovné postupy a etické a náboženské úvahy (téma ľudskej civilizácie, kultúry)
  •  

  • presvedčivosť, zdanie reálnosti príbehov, romantický obraz všedného dňa
  •  

  • reportérska dokumentárnosť
  •  

  • pôsobivé prepojenie faktov a fikcie
  •  

  • oslava pozitívnych ľudských vlastností: neúnavné prekonávanie prekážok, solidarita, podnikavosť – životné úsilie mladej buržoázie (prosperita, zabezpečenie existencie), proces budovania ľudskej civilizácie, hľadanie Boha, útecha posila v biblii
  •  

  • oslava ľudskej práce, zmyslu ľudského života a jedinej možnosti prežitia – spätie človeka a prírody, založenie „ideálnej“ kolónie.
  •  

  • odohráva sa z väčšej časti na pust