Nemecký filozof, predstaviteľ filozofického pesimizmu a voluntarizmu, kritik Hegela a predstaviteľ západnej filozofie ovplyvnenej východnými, najmä indickými myšlienkami.
📝 Život
Arthur Schopenhauer sa narodil v Gdansku, v bohatej obchodníckej rodine. Jeho otec, Heinrich Floris Schopenhauer, bol úspešný obchodník a matka, Johanna Henriette Trosiener, známa spisovateľka. Výchova v kozmopolitnom prostredí a časté cesty po Európe v mladosti formovali jeho rozhľad a kritické myslenie. Vzťah s matkou bol komplikovaný a poznačený konfliktami, čo neskôr ovplyvnilo jeho pohľad na ženy. Po otcovej smrti zdedil značný majetok, ktorý mu umožnil venovať sa filozofii bez existenčných starostí. Študoval na rôznych univerzitách, vrátane Göttingenu a Berlína, kde navštevoval prednášky Fichteho a Schleiermachera. Jeho doktorská práca „O štvorakom koreni vety o dostatočnom dôvode“ položila základy jeho filozofického systému. Počas svojho života sa Schopenhauer snažil o akademické uznanie, ale jeho prednášky na Berlínskej univerzite, ktoré zámerne naplánoval v rovnakom čase ako Hegelove, nepritiahli dostatočnú pozornosť. Zostal tak v akademickom prostredí relatívne izolovaný, čo prispelo k jeho pesimistickému pohľadu na svet. Napriek nedostatku akademického úspechu sa jeho filozofia postupne tešila rastúcemu záujmu, najmä v umeleckých kruhoch. Schopenhauerov pesimizmus a dôraz na vôľu ako hnaciu silu sveta rezonovali s dobovou atmosférou a ovplyvnili mnohých umelcov a spisovateľov. V neskorších rokoch života žil Schopenhauer vo Frankfurte nad Mohanom, kde sa venoval písaniu a prepracovávaniu svojich diel. Jeho filozofia nachádzala čoraz viac priaznivcov a Schopenhauer sa dočkal uznania, aj keď až v závere svojho života. Zomrel vo Frankfurte, zanechajúc po sebe rozsiahle dielo, ktoré dodnes ovplyvňuje filozofické myslenie. Jeho samotársky životný štýl, pesimizmus a kritický postoj k spoločnosti sa stali neoddeliteľnou súčasťou jeho legendy. Schopenhauerov odkaz spočíva v originálnom prepojení západnej filozofie s východnými myšlienkami a v dôraze na vôľu ako základnú hnaciu silu sveta. Jeho filozofia, hoci pesimistická, ponúka aj cestu k oslobodeniu od utrpenia prostredníctvom umenia, asketizmu a súcitu. Schopenhauerov vplyv na filozofiu, literatúru a umenie je nepopierateľný a jeho diela sú dodnes predmetom štúdia a diskusií. Jeho osobitý pohľad na svet a ľudskú existenciu, hoci často kontroverzný, nás núti zamyslieť sa nad základnými otázkami života a hľadať odpovede na večné otázky o zmysle existencie a ľudského utrpenia. Schopenhauerove myšlienky o vôli, utrpení a oslobodení, hoci pre niekoho depresívne, iným ponúkajú originálny pohľad na svet a inšpiráciu k hľadaniu vlastnej cesty k vnútornému pokoju.
✍️ Charakteristika a štýl tvorby
Schopenhauerova filozofia sa vyznačuje pesimizmom, voluntarizmom a vplyvom východných, najmä indických myšlienok. Jeho hlavným dielom je Svet ako vôľa a predstava, v ktorom rozvíja svoju metafyziku vôle ako základnej sily sveta. Jeho štýl je erudovaný, sarkastický a zároveň jasný a zrozumiteľný. Schopenhauer sa snažil o zrozumiteľnosť pre širšie publikum a zároveň kritizoval akademickú filozofiu. Jeho jazyk je expresívny, presný a bohatý na metafory. Často používa aforizmy a ironické poznámky, ktoré dodávajú jeho textu dynamiku a čitateľskú príťažlivosť. Dôležitým prvkom jeho štýlu je aj polemika s inými filozofmi, najmä s Hegelom. Schopenhauer kritizuje Heglov idealizmus a obviňuje ho z nepochopenia skutočnej podstaty sveta. Jeho diela sú preniknuté atmosférou pesimizmu a rezignácie, ale zároveň ponúkajú aj cestu k oslobodeniu od utrpenia prostredníctvom umenia, asketizmu a súcitu.
👥 Literárni súčasníci
Søren Kierkegaard (Buď – alebo, Strach a chvenie), Friedrich Nietzsche (Tak vravel Zarathustra, Ľudské, príliš ľudské), Charles Baudelaire (Kvety zla), Fjodor Michajlovič Dostojevskij (Zločin a trest, Bratia Karamazovovci), Gustave Flaubert (Pani Bovaryová), Lev Nikolajevič Tolstoj (Vojna a mier, Anna Kareninová)