Nemecká židovka, autorka svetoznámeho denníka, ktorý opisuje jej život v úkryte počas druhej svetovej vojny.
📝 Život
Narodila sa vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku. Jej otec, Otto Frank, bol obchodník a matka, Edith Holländer Frank, sa venovala domácnosti. Mala o tri roky staršiu sestru Margot. Rodina Frankovcov bola židovského pôvodu a s narastajúcou mocou nacistov v Nemecku sa ich život začal meniť k horšiemu. V roku sa presťahovali do Amsterdamu v Holandsku v nádeji na pokojnejší život. Anne tam navštevovala Montessori školu a neskôr židovské lýceum. Avšak nádej na únik pred nacistickým prenasledovaním sa rozplynula s nemeckou okupáciou Holandska. Život Židov sa stal čoraz ťažším s neustále sa sprísňujúcimi opatreniami. Nosili židovské hviezdy, boli vylúčení z verejného života a hrozila im deportácia do koncentračných táborov. V obave pred deportáciou sa rodina Frankovcov spolu so štyrmi ďalšími osobami ukryla v zadnej časti budovy otcovej firmy, v tzv. zadnom dome. Tento úkryt im poskytoval relatívne bezpečné miesto na prežitie, ale život v ňom bol stiesnený a plný strachu. Dva roky žili v neustálom napätí, s minimálnym kontaktom s vonkajším svetom. Jediným spojením s realitou boli správy z rádia a pomoc od zamestnancov firmy, ktorí im tajne nosili potraviny a ďalšie potrebné veci. Anne si počas tohto obdobia písala denník, do ktorého zaznamenávala svoje myšlienky, pocity a zážitky z úkrytu. Denník sa stal jej dôverníkom a prostriedkom na vyrovnanie sa s ťažkou situáciou. Opisovala každodenný život v úkryte, vzťahy s ostatnými obyvateľmi, svoje sny a túžby, ale aj obavy a strach z odhalenia. Po dvoch rokoch v úkryte boli obyvatelia zadného domu prezradení a zatknutí. Boli deportovaní do koncentračných táborov. Anne a Margot boli najprv poslané do Osvienčimu a neskôr do Bergen-Belsenu, kde obe zomreli na týfus krátko pred oslobodením tábora. Otto Frank, jediný z rodiny, ktorý prežil holokaust, sa po vojne vrátil do Amsterdamu. Tam dostal od Miep Giesovej, jednej zo zamestnancov firmy, ktorá pomáhala rodine v úkryte, Annin denník. Otto Frank sa rozhodol splniť Annine želanie a publikovať jej denník.
✍️ Charakteristika a štýl tvorby
Annin denník je svedectvom o hrôzach holokaustu a zároveň o sile ľudského ducha. Je písaný jednoduchým, ale pôsobivým jazykom, ktorý odráža Annin vek a vnímanie sveta. V denníku sa prelínajú detské radosti a starosti s drsnou realitou života v úkryte a strachom o budúcnosť. Anne Frank sa v denníku zamýšľa nad zmyslom života, ľudskou povahou a túžbou po slobode. Jej denník je nielen dokumentom o hrôzach vojny, ale aj univerzálnym príbehom o dospievaní, hľadaní vlastnej identity a nádeji v lepšiu budúcnosť. Štýl jazyka v denníku sa mení s Anniným vekom a zrelosťou. Na začiatku je denník písaný detským, bezprostredným štýlom, postupne sa však stáva hlbším a reflexívnejším.
👥 Literárni súčasníci
Antoine de Saint-Exupéry (Malý princ), Erich Maria Remarque (Na západe nič nové), Richard Wright (Syn Ameriky)