Kniha: Ako je dôležité mať Filipa
Autor: Oscar Wilde
Zaslal(a): voldy
Dejinné súvislosti:
Svetová literatúra na prelome 19. a 20. storočia. Koniec 19. storočia je v znamení veľkých zmien vedúcich ku katastrofickým predstavám a chaosu. Rýchle životné tempo, konkurenčný boj a rast sociálnych problémov vytvárajú spoločenskú klímu plné pesimizmu a beznádeje. Dochádza tak k neistote, nepokoja a často sa hovorí o kríze myslenia a kultúry vôbec. Ďalšie spisovatelia tejto doby: Walt Whitman, Paul Verlaine (prekliati básnici, umreli ale o pár rokov skôr).
Autor:
Oscar Wilde (1854-1900) – anglický prozaik, dramatik, básnik a esejista írskeho pôvodu.
Život autora:
Jeho otec bol popredný írsky očný a ušné chirurg. Jeho matka bola úspešná spisovateľka a írska nacionalistka (POLITICKÉ smer vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti a spravidla aj nadradenosti vlastného národa). Študoval filológiu v Dubline a na Oxforde, kde začal písať svoje verše a zoznámil sa s dekadentnými názory. Žil slobodne, bez konvencií a bez ohľadu na viktoriánskou spoločnosť, čím často poburoval (nosil zamatové nohavice po kolená, hodvábne pančuchy so slnečnicou v klope). Oženil s celkom bohatou ženou, ktorá mu týmto umožnila žiť relatívne v luxuse. Mal dvoch synov, ktoré mal veľmi rád. Zoznámil sa s lordom Alfredom Douglasom a 4 roky potom bol obžalovaný z homosexuality, ktorá bol v Anglicku ilegálne. Žena sa od neho odvrátila a zmenila sebe i synom priezvisko. Po návrate z väzenia sa nechal premenovať na Sebastiana Melotha a potuloval sa po Európe, prevažne vo Francúzsku. Zomrel v biede s podlomeným zdravím na meningitídu.
Dielo autora:
Medzi jeho významné diela patrí jediný Wildův román Obraz Doryana Graya, odlišný životný postoj v protiklade k dobovej morálke, zdôrazňuje osobitý systém hodnôt: cesta zo životnej nudy a konvenčné spoločnosti vedie cez zmyslové zážitky a
cynické sústredenie na vlastný život. Tiež napísal zbierku rozprávok – Šťastný princ a iné rozprávky. Medzi známa drámy patria: Ideálne manžel, Vejár lady Windermerové
Rozbor literárneho diela
Literárny druh a žánrové zaradenie: dráma – komédia (satira – veľa satirických prvkov)
Námet: Ako inšpirácia stačila autorovi vtedajšiu spoločnosť.
Myšlienka: nemáme si všetko v živote toľko brať, ako rôzne bezvýznamnosti, tak i horšie ťažkosti. „Všetky bezvýznamnosti v živote máme brať vážne a všetko vážne máme brať s úprimnou a premyslenú ľahkovážnosťou.“ (Oscar Wilde)
Téma: vymysleniu fiktívne osoby, aj klamár môže hovoriť niekedy pravdu
Dej:
Dvaja mladíci, John Worthing (v čr Jack) a Algernon Moncrieff spôsobí nedorozumenie tým, že si vymyslí fiktívne osoby – Jack priateľa Bunburyho a Algernon zhýralého brata Ernesta (v čr Filipa). Jack sa v Londýne vydáva za Filipa (fiktívneho Algernonova brata) a uchádza sa o ruku Algernonovy sesternica Gwendoline Fairfaxové. Jej matka, lady Bracknellová, však ženícha dôkladne spovedá. Keď pátra po jeho pôvodu musí Jack nakoniec priznať, že je sirota (ktosi ho uložil do veľkej tašky v úschovni londýnskeho stanica), čím jej spôsobí šok. Algernon odíde na vidiek, kde sa zamiluje do Jackovi Schovanky Cecilie Cardewové, vydávajúc sa tiež za zhýralého brata Filipa. Jeho tajomné existencia Ceciliu priťahuje. Keď na vidiecke sídlo príde Gwendoline, a stretne sa s Ceciliou dôjde k ďalšiemu nedorozumenie. Obe dievčatá milujú Filipa a musí si uvedomiť, ktorého vlastne. Potom na vidiek prichádza aj lady Bracknellová. V Ceciliinu vychovávateľke slečne Prismové spozná pestúnku, ktorá sa kedysi starala o dieťa jej sestry a zmizla s ním. Vysvetlí si dávny omyl – opatrovateľka zamenila rukopis románu za dieťa, ktoré sa tak namiesto neho ocitlo v staničnej úschovni. Tak vyjde najavo, že Jack je Algernonův starší brat, naozaj pokrstený ako Filip. Hra končí zásnubami. Táto šibalská komédia nie je však len hrou, kde nemožno nič brať vážne. Vo svojej podstate sa vysmieva konvencii, obmedzenosti, puritánskemu svätuškárstvo a sentimentalizmu anglickej ,, vyššej “ spoločnosti.
Postavy:
Jack Worthing – právnik, zodpovedný, trošku zmätkuje, miluje Gwendoline a je ochotný pre ňu urobiť všetko, ako malého ho nechala na stanici, celý život si myslí, že je sirotou, ale na konci zistia, že je starším bratom Algernon
Algernon Moncrieff – vtipný, dômyselný muž, ktorý miluje jedlo a Cecíliu, ktorú ťažko hľadal, pretože jej poručník Jack ju mal v utajení na vidieku
Gwendoline Fairfax – dcéra lady Bracknellové, stále je trochu detská, pomerne namyslená, múdra, na svoju dobu asi aj drzá k svojej matke, miluje Filipa
Cecília Cardew – prostoreká, nezaujíma sa o učenie, nepozorná, lákajú jej skazení ľudia, miluje Algernon
lady Bracknellová – vypočítavá, povrchné, veľa jej záleží na spoločenskom postavení ľudí, veľmi starostlivo vyberá, koho si jej jediná dcéra Gvendolína vezme
slečna Prismová – vychovávateľka Cecília, múdra, vzdelaná, docela tvrdo odsudzuje pôžitkársky život; páči sa jej doktor Chasuble
Kompozícia diela:
Dej sa odohráva v autorovom súčasnom Londýne (byt Algernon) a na vidieckom sídle vo Woolton. Dej je chronologický a je rozdelený do 3 dejstva.
Jazyk a štýl umeleckého diela:
Celé dielo je písané spisovnú češtinou, bez vulgarizmov, ironické dialógy, Britka humor, irónia, epigramy (kritická, vtipná satirická báseň s pointou ostro sa vyjadrujúce k určitej udalosti, osobe alebo javu), sarkazmus, paradoxy, aforizmy (krátky literárny útvar, ktorý obsahuje krátke porekadlo, vtip, …)
Forma:
próza – dráma
Hodnotenie diela:
Dielo mi prišlo veľmi múdra a celkom zábavné, aj keď sem si myslela čítať nejaké pasáže dvakrát, pretože zápletka, s ktorou autor prišiel je naozaj, tak jednoduchá až sa nad ňou musíme koľkokrát dlho zamýšľať.