Kniha: Legenda Emöke
Autor: Josef Škvorecký
Zaslal(a): Poldejen
Žáner – novela
Hlavné postavy:
– redaktor, asi 30 rokov, pracuje v pražskom nakladateľstve, ešte slobodný, ale „sukničkár“, v Prahe udržiava vzťah s vydatou ženou (Margitka), intelektuál, vzdelaný, inteligentný, pragmatik, nedokáže nadviazať plnohodnotný vzťah
– Emöke, Maďarka z Košíc, vdova, 28 rokov, žije sama so svojou malou dcérkou, po nevydarenom manželstve odmieta muža ako príliš „fyzické“, je cele pohltená náboženskou vierou
– učiteľ, tridsiatnik, učí na vidieku, klasický typ polovzdelanec, závistlivý, podlý, intrigán
Téma – hľadanie podstatných životných hodnôt v konfrontácii niekoľkých rôznych životných postojov
Miesto a čas deja – pravdepodobne polovica 50. rokov, bližšie neurčená slovenských odborárska zotavovňa
Forma – ich forma, rozprávačom je redaktor, chronologický rozprávací postup
Jazyk – dlhá súvetí, minimum dialógov (netypické pre autora, vplyv paralelne prekladaného Faulknerova románu Baj), spisovná Čeština v úvahových pasážach, hovorová aj všeobecná v vzácnych dialógoch
Dej:
Túto novelu Škvorecký napísal už na jar 1958, kedy bol zamestnaný v nakladateľstve Odeon v redakcii revue Svetová literatúra. Jej dej sa odohráva v rozpätí niekoľkých dní a líči pobyt skupiny dovolenkárov vo vidieckej zotavovni; ťažiskom príbehu je popis spiatočnej cesty dovolenkárov vlakom. Hrdinom a rozprávačom tejto prózy je pražský redaktor (alter ego J.Š.), ktorý počas pobytu v zotavovni vzplanie láskou k tajomnej Maďarce Emöke z východného Slovenska, ktoré ho priťahuje nielen svojou krásou, ale súčasne aj irituje svojím horúcim náboženským presvedčením. Emöke má za sebou nevydarené robiť manželstva, vydávala sa bez lásky, peniaze jej manžela mali pomôcť hlavne rodičom, otec sa za vojny zaplietol s ľudáckym režimom. Manžel ale po februári prišiel o majetok a pri úteku na západ bol zastrelený. Toto životné trauma vytesní z jej života erotično, odvráti Emöke od „fyzického sveta“ k duchovnu. Rozvíjajúce sa citový vzťah však stroskotá kvôli úkladnej intrige hrdinovho spolubývajúceho, provinčného učiteľa, prízemného, živočíšneho a závistlivého človiečika. Učiteľ nahovorí Emöke, že jeho sok je v Prahe ženatý, čo redaktor nevie vyvrátiť, hoci to nie je pravda. V občianskom preukaze má totiž vloženou fotografiu svojej vydaté pražskej priateľky …
Druhá časť novely opisuje rozprávačovej pomstu; v nevinnej spoločenskej hre pri nudné ceste vlakom domov je učiteľ zosmiešnený, pretože nepochopí triviálne princíp jednoduché spoločenské hry.
Redaktor sa potom po príchode z dovolenky navracia do rutinovaného veľkomestského sveta „drobných surovosťou, klamov, podvodov, pretvárok a klamstiev“, nedokáže a ani zrejme nechce znovu navážať akýkoľvek kontakt s Emöke.
Na rozdiel od hemingwayovských dialógov (tzv. Staccatové dialóg, tzn. Krátke, úsečne vety) vo zbabelci sa tu Škvorecký priklonil najmä v štylistickom stvárnení Legendy k poetike W. Faulknera (oi. Jeho Báje, ktorú vtedy prekladal), už však obohatil o bluesovej frázovanie svojho rozprávania, pozostávajúceho z rozľahlých „faulknerovských“ viet.
Novela konfrontuje tri rôzne životné filozofie: egoisticky uzavretú, zbavenú vzdelanie a morálky (učiteľ), túžbu po presahu každodenných hodnôt a po božskom Absolútno (Emöke) a ateistický skepticizmus pragmatického pražského intelektuála (redaktor).
Dobová recenzie – Josef Vohryzek, Host do domu, 1963:
„Legenda Emöke“ je druhá kniha Jozefa Škvoreckého. Nechcem ho zaraďovať do žiadnych priehradiek, ale domnievam sa, že jeho spisovateľský profil najlepšie postihujú dve kategórie: humor a Senzualizmus.
Vo „zbabelci“ dominoval humor nad senzualizmom, a to v dvoch polohách: v satirické polohe, ktorá nastavovala krivé zrkadlo malomestskej smotánke, a v polohe tragikomické, ktorá nastavovala krivé zrkadlo rétorickému „ja“ a jeho svetu, zlaté mládeži s jej blazeovaným gestami, s jej chuťou po živote a naivné vitalitou, ktorá sa nemohla vybiť, pretože jej v každej situácii čosi podstatného unikalo.
V novele „Legenda Emöke“ je pomer tých dvoch zložiek prevrátený. Je to úplne vážny príbeh o láske, ktorý skončí tragicky. Na rekreáciu ROH sa mladý pražský intelektuál – rozprávačské „ja“ – zamiluje do Emöke, mladé, krásne dievčatá, ktorá má za sebou nešťastné manželstvo, vypestovala v sebe odpor k erotike a ku „všetkému fyzickému“ a nachádza riešenie svojho života v okultné viere. Mladému intelektuálovi sa takmer podarí jej predsudky premôcť, ale vznikajúce vzťah pr kazí iný rekreant, ktorý je stelesnením ľudskej hlúposti, sprostosti a pavlačového moralizmu.
Jeho Intriga je príliš malicherná, než aby prí behu prepožičala tragickosť. Tá je skôr v tom, čo je povedané v dodatkom, ale keď som potom prišiel do Prahy … bola už Emöke zase len snom, len legendou … Nenapísal som jej, neposlal som knihy, ktoré som chcel poslať, do Košíc som nejazdil. A časom, veľmi skoro, rozhostila sa vo mne ľahostajnosť k tej legende … “
Čiže tragickosť je práve v tom, že Emöke zostala len legendou, že láska neprežila prvé vzplanutia, alebo že samotné vzplanutia zanechalo ilúziu lásky, ako chcete. Romantická štylizácia úvode a dôvetkom tejto novely nemení nič na tom, že je to tragédia bez koturnu, bez „tragických dimenzií“, tj. Príbeh o modernom človeku, ktorý prehráva nie proti presile, ale pretože „čosi ho presahuje a čosi mu chýba“.
Humor tohto vážneho príbehu nie je zložitý a dvojsečný ako vo „zbabelca“. Je to ostrý, jednoznačný humor nenávisti k ľudskej inferioritě, ktorá je nielen hlúpa, ale hlavne zlá. Patrí k paradoxom nášho literárneho života, že Škvorecký, ktorý je tak nenávidený zástancovia prostunkých teórií o kladných a záporných hrdinoch, svojej postavy vždy veľmi jasne klasifikuje – avšak inak ako podľa známych apriórnych znamienok plus a mínus. Škvorecký nie je „problémový“ autor, ale vitalista a jeho klasifikácia ľudí má nevšedný dar prirodzenosti. Píše s gustom o tých, ktorí žijú alebo chcú žiť naplno a želajú to všetkým, a píše s výsmechom o tých vnútorne „uzavretých“, o duševných mrzačia, ktorí žiť naplno nevedia a nechcú a neželajú to ani druhým.
Literárne kontext – Novela bola napísaná už v roku 1958, ale vhodná doba pre jej vydanie nastala až v roku 1963. Bola pozitívne prijatá ako kritikou, tak i čitatelia. Novela sa zaradila do liberálneho prúdu českej literatúry 60. rokov, vyšla aj v edícii Život okolo nás, v ktorej sa prezentoval diela, ktoré odrážala, predovšetkým v porovnaní s literatúrou 50. rokov, oveľa plastickejšie každodennú všedný realitu.
Filmová adaptácia – TV film, 1997, 64 minút, réžia – Vojtěch Štursa, hrajú – Viktor Preiss, Miroslav Donutil, Ingrid Timková
Ďalšie dielo Josefa Škvoreckého – veľmi rozsiahle, vrcholy – romány Zbabělci, Mirákl, Príbeh inžiniera ľudských duší, Tankový prápor; poviedky – výbor Hořkej svet, sedemramenný svietnik, Babylonský príbeh, Prima sezóna; novela – Koniec nylonového veku.
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————