Kniha: Zbabělci
Autor: Josef Škvorecký
Přidal(a): KAN
Josef Škvorecký (1924 – 2012)
- Narodil sa 27. septembra 1924 v Náchode (Československo).
- Bol spisovateľom, esejistom, prekladateľom a nakladateľom.
- Študoval angličtinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej.
- Jeho manželkou bola Zdena Salivarová, spisovateľka a herečka.
- Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 emigroval do Kanady.
- Spolu s manželkou založil exilové nakladateľstvo ’68 Publishers v Toronte.
- Jeho tvorba sa často zaoberala totalitarizmom, represiami, exilom a jazzom.
- Bol ocenený Neustadt International Prize for Literature (1980) a Radom bieleho leva (1990).
- Zomrel 3. januára 2012 v Toronte (Kanada).
Medzi jeho najznámejšie diela patria:
- „Zbabělci“ (1958), „Tankový prapor“ (1971), „Prima sezóna“ (1975), „Príbeh inžiniera ľudských duší“ (1977) a „Mirákl“ (1972).
Literárny kontext
Česká obdoba beat generation – mladí ľudia, ktorí pohŕdali politikou. Neboli komunistami ani antikomunistami, neboli zkrátka ničím. Z cynikov sa sice stávajú nakrátko hrdinovia, a keď ide do tuhého, pomôžu Rusom v boji s Nemcami. Keď si ich však zapisujú na vyznamenanie, uvedú falošné mená. Nestojia o oficiality, chcú len preplávať životom plným jazzu a dievčat.
X
„Generácia, ktoré odzvonilo“ – vlasteneckí malomeštiaci, ktorí si v kritických dobách groteskne hrali na vojáčikov. Mladí si nedokážu predstaviť, že ich otcovia či známi by sa mali stať hrdinami opravdového povstania.
„Recesia to bude. Až náš fotr zavrie kšeft a potáhne s flintou na Němcov.“
Nedokážem si predstaviť nikoho zo známych strieľať. Pana lekárnika alebo pana továrnika Krocana. Blbosť.
Generačný konflikt – na rozdiel od konfliktu medzi Čechmi a Nemcami – nenachádza v románe svoje riešenie. Je podporovaný motívom jazzu, ktorý tvorí určitú hranicu medzi oboma generáciami.
U dverí stál nejaký starý chlap s půllitrem piva a zíral na nás. Čet jsem mu myšlienky. Určite to, čo sme vyluzovali, nepovažoval za hudbu. Jemu z očí zrovna kukali baskrídlovky a hubu mal, ako keby s ním troubil do heligónu. Bol už nadosmrti zkažený.
Rozbor diela: Zbabělci
Základná charakteristika:
- Literárny druh: epika
- Literárny žáner: generačný román, čiastočne autobiografický
- Generačný román – román, v ktorom sa stretávajú dve generácie, generácia „otcov a synov“, generácie, ktoré sa navzájom nemôžu pochopiť
- Doba vzniku: dielo napísané v rokov 1948 – 1949, ale vydané až v roku 1958
Názov diela:
Za zbabélce nemožno považovať ani Dannyho, ani ďalších muzikantov zo swingovej kapely – tí totiž nie sú ani zbabélci, ani hrdinovia, ale jednoducho „normálni chlapci“, ktorí chcú hrať svoju hudbu, imponovať dievčatám a vytiahnuť sa pred chlapmi z party. Zbabélce je treba hľadať v bývalých kolaborantoch, ktorí sa na konci vojny opäť stávajú vlasteneckými Čechmi a zo všetkých síl sa snažia zapojiť do boja proti nemeckým okupantom. Najväčší zbabélci páchajú v samom konci knihy aj najväčšie zverstvá – pozri mučenie a brutálne popravy zajatých Nemcov.
Kompozícia:
- Chronologická, vyprávač v ich forme (akýsi denník Dannyho Smiřického, za ktorým môžeme vidieť Josefa Škvoreckého)
- Román sa odohráva počas kvietnovej revolúcie, v rozmedzí ôsmich dní, 4. – 11. 5. 1945
- každý deň tvorí jednu kapitolu (tzn. celkom 8 kapitol, posledné dni vojny)
- Popisné pasáže sa prelínajú s úsekmi úvahového charakteru a s dramatickými situáciami, ktorých sa Danny osobne zúčastňuje
- Kniha je uvedená dvoma citátmi a prehlásením – vzájomne si odporujú, a nechávajú tak čitateľa na pochybnostiach, či je dielo smyšlené alebo sa zakladá na pravde:
- „Každé dielo, ktoré trvá, je vytvorené zo samej podstaty svojej doby; umelca si sám nevybudoval; je v ňom vypsané, čo vytrpeli, milovali, o čom snívali jeho druhovia. „ // Romain Rolland
- „Spisovateľovým remeslom je hovoriť pravdu.“ // Ernest Hemingway
- Osoby a udalosti líčené v tejto knihe sú naprosto smyšlené, a pripomína-li niekomu osoby a udalosti, ktoré znal, ide o podobnosť čisto náhodnú.
Vyprávač a jeho forma:
- Dialógy s krátkymi replikami – charakteristické pre Škvoreckého texty; dej oživujú a prispievajú k väčšej autenticite (verohodnosti)
- Škvorecký prvýkrát prichádza s tzv. banalitou dialógov – tlapanie o ničom, rovnako ako v reálnom živote
- Autor nekladie dôraz na historické udalosti, ale na vnútorný život vyprávača. Danny opisuje udalosti, do ktorých je čiastočne dobrovoľne a čiastočne náhodne vtiahnutý.
- Vyprávanie prechádza miestami až v grotesku – napr. Keď nemecká stíhačka preletí nízko nad mestom, samozvaný veliteľ mesta, bývalý plukovník predvojnovej československej armády, dostane zo zdesenia srdcový záchvat.
- Dobrovoľníci vrátane Dannyho nie sú cvičení vo zbrani (s ktorou nevedia zaobchádzať), ale sú podrobení nesmyselným procedúram a počiatočným cvičeniam. Absurdne pôsobia aj pravidelné pochody po meste, v čele so „komickým“ doktorom Bohadlom
Hlavné motívy diela:
- Druhá svetová vojna, protifašistický odboj, kvietnové povstanie, oslobodenie Červenou armádou – po vojne vznikala dokumentárna literatúra alebo literatúra pateticky opievajúca hrdinov odboja; Škvorecký šokoval svojím popisom zlomového obdobia dejín z pohľadu absolútne nehrdinského vyprávača.
- Láska, na svoju dobu aj výrazná erotickosť
- Jazz – symbolizuje slobodný a ničím neobmedzený život
- Páskovstvo – frajerčina mladých chlapcov, ich postoj k revolúcii
Jazyk:
- Hovorová aj nespisovná čeština
- Čas od času vulgarizmy – prejavujú sa predovšetkým v dialógoch
„Kluci, já myslím, že bude lepšie, dyž tam pudeme,“ povedal Benda.
„Ponivač máš strach, viď?“ povedal Perlík.
„Nemam. Ale čo môžeme sami robiť?“
„Tyhle bouchačky sme taky zahnali sami.“
„Nojo, ale až prídu Esmani, tak sme vedľa. Dyť koľko nás je.“
„Sme nás dosť, a keď máš strach, tak zostaň doma. Nebo di do pivovaru.“
„Neser, čeče.“
- Nespisovná čeština sa so češtinou spisovnou strieda podľa situácie – Danny v hovore so svojimi rodičmi, na rozdiel od komunikácie so svojimi priateľmi, hovorí spisovne; len málo nespisovných prvkov sa objavuje aj v jeho komunikácii s cudzími ľuďmi.
- Anglicizmy – mládež vzhlížala k angloamerickej kultúre – „letela“ americká hudba (jazz, swing), Angličania a Američania boli spojenci, osloboditelia…; hovor mladých bol „prošpikovaný“ anglickými výrazmi, časté sú aj odkazy na americké filmy;
napr. „Oukej,“ povedal som, „tak jedem, ne?“
„Redy?“ spýtal sa Fonda.
Zbylí štyria Tommyovia stáli na cestičke a pozerať na mňa.
- Hudobná terminológia – napr.: (…) a ako som dozpieval tenhľa verš, zaječeli kluci nádhernou disonanciou vo fortissimu. Fonda urobil na pyskuch mohutné glissando (…)
- Postavy sú charakterizované jazykom, ktorým hovoria – anglickí vojaci používajú angličtinu, francúzski francúzštinu… -> vety v cudzom jazyku sú písané kurzívou
- V texte je odlíšená spisovná nemčina nemeckých vojakov a počeštelá nemčina Čechov. „Nemecká nemčina“ zachováva správny pravopis, „česká nemčina“ je písaná foneticky:
Urobil som na nej vášnivý pohľad a pristúpil som hodne blízko, až k nej, a poviedal som sem znova: „Ságn zý mýr, ist es wirklich dý rase? Nur dý rase? Nur dý nacijón?“ a ona nesklopila očí a teraz už nereagovala tak nacisticky divoko ako včera a povedala klidne: „Ja, opravdu je to len to,“ a ja som poviedal: „Ist es zó vychtyk?“
Podrobná charakteristika hlavných postáv:
- Väčšina postáv sa objavuje a zasa mizne, nie sú príliš psychologicky prekreslené
- Výraznejšie je rozvinutá len jedna postava, miestna krása Irena, objekt Dannyho nenaplnených túžob ® aj Irenu však poznávame viac zo Dannyho predstáv, než zo skutočného dejú románu
- O ostatných dievčatách sa dozvieme len to, že sú pekné a pitomé
- Meno väčšiny postáv je prispôsobené módnej angličtine – Danny (Daniel). Hary, Benno…
- Danny
- Dvadsaťročný chlapík, pásek a frajer, syn rodičov z vyššej strednej vrstvy; hráč na saxofón v jazzovej kapele; nemá žiadne ciele a jeho plány do budúcnosti sú skôr fantazírovanie o jazze a o milostných dobrodružstvách. Je zamilovaný do Ireny (alebo si to aspoň namlúva), aj keď vie, že nemá šancu ju získať, pretože ona je verná svojmu priateľovi Zdeňkovi. Občas ju prenasleduje s takmer komickou posadnutosťou, a napriek tomu sa klidne miluje s inými dievčatami, keď sa naskytne príležitosť. Všetky avantúry sú pre neho len dočasnými náhradami pravej lásky, ktorú hodlá nájsť v Prahe. Jeho hlavnou starosťou je, ako vypadá a aký dojem vzbudzuje u ľudí v jeho okolí.
- Pôsobí, ako by mu bola revolúcia „šumák“, alebo v nej vidí len dobrú príležitosť, ako sa vytiahnuť pred chlapmi a Irenou. Jedinečná príležitosť vyskúšať si streľbu z automatu a stať sa v očiach vytúženej dievčiny hrdinom. Napriek tomu (alebo práve preto) je jedným z prvých Čechov v Kostelci, ktorí otevorene čelia nemeckým vojakom, a v najdôležitejších chvíľach revolúcie sa zapletie do jednej z najnebezpečnejších akcií.
Miesto dejú:
- Kostelec (fiktívne meno pre Náchod – rodisko Josefa Škvoreckého)
Podrobný obsah diela:
Do života dvadsaťročného tenorsaxofonistu Dannyho vstupujeme v chvíli, keď zkúša s amatérskou jazzovou kapelou v hostinci Port Arthur. Tu má svojich priateľov – trumpetistu Benna Mánesa, ktorý sa vrátil z koncentračného tábora, gitaristu Harýka a pianistu Fondu, syna neskoršieho miestneho veliteľa československej armády v Kostelci, plukovníka Čemelíka.
Nasledujúci deň vyrazí s priateľmi do ulíc, kde sa ľudia predčasne radujú, že majú späť slobodu. Danny sa im vysmieva, ale aj tak sa zapojí do udalostí – spolu s Bennom a Harýkom idú začerňovať germánske nápisy. Nemci sa však ešte nevzdali a napätie vo meste trvá. To sa prejaví v chvíli, keď nemeckí vojaci pochodujú mestom, ľudia pred nimi zděšene utekajú a preventívne stahujú československé prápory. Danny v tej chvíli prežíva svoj „horúci“ okamih pred poštou, kde hovorí s Irenou. Nemci ho po rádoby vtipnom kúsku, ktorým sa chce zalíbiť vytúženej Ireně, odvedú do kosteleckého gymnázia, kde sídli nemecká posádka. Zo zosadenia je prepustený až po prihovore doktora Šabatu.
V nedeľu sa Danny dostáva s kamarátom Přemkom a jeho ozbrojenou partou do kosteleckého pivovaru, ktorý je centrom „revolúcie“ a kde musia všichni prichádzajúci podľa rozkazu plukovníka Čemelíka odevzdať zbrane. Revolúciu organizujú vo meste predstavitelia mestskej smetánky, ktorí sa potrebujú očistiť od vojnových hriechov (kolaborácie). Najprv sa všemožne snažia, aby sa prakticky nič nedejalo, a keď už sa konečne mobilizujú, tak jedine proto, aby viedli dobrovoľníkov k zbytočnému hlídkovaniu.
Všichni sú rozdelení do šestičlenných hliadok, ktoré majú zaručiť pokoj vo meste. Jednotvárnosť pochodov naruší až potyčka Dannyho skupiny, ktorú viedol doktor Bohadlo, s komunistami. Vypukne rvačka, ale komunisti utekajú. Mestský štáb sa nakoniec dohodne s Nemcami na ich nerušenom odchode k Američanom.
V utorok 8. mája mesto zaplavia uprchlíci rôznych národností. Danny sa ujíma skupiny Angličanov a postupne ich so škodoradosťou ubytovává v najlepších rodinách v Kostelci. K opravdovému stretu dochádza až v stredu 9. mája. Mestom sa rozšíria správa, že sa blížia Rusi, ale pred nimi zcela nečakane vjedú do mesta nemecké tanky. Esesáci začnú brutálne útočiť na obyvateľstvo a srážka si vyžiada aj řadu životov. Danny sa najprv zúčastní divokej prestrelky u nemeckého tanku, počas ktorej zahynie jeho spolužiak zo základnej školy Hrob (možno jediný opravdový hrdina románu). Ďalšiu akciu podnikne s vodcom partyzánov Přemou. Spoločne zlikvidujú ťažkým guľometom jeden z nemeckých tankov.
Kniha potom končí prevzatím revolúcie komunistami, oslobodením Červenou armádou. Danny si sice vyslúžil obdiv a políbenie od Ireny, avšak zisťuje, že ona stejne napriek tomu miluje Zdeňka a nie jeho. V závere, 11. mája, potom kapela koncertuje na kosteleckom námestí.
K Červenej armáde Danny najprv cíti respekt: „Vzduch sa naplnil ich zápachom, zápachom nejakej tundry alebo tajgy a ja som ho začal do seba sťahovať a kúkať som sa po tých ošúchaných tváriach a zdalo sa mi neuveriteľné, že opravdu existujú títo ľudia, ktorí nevedeli nič o jazze a asi ani o dievčatách, len sa valili s revolvermi na zamaštených zadkoch, zarastení, s fľašami vodky v nohaviciach, rozjarení, opití, víťazní, nemysliaci na veci, na ktoré som myslel ja, úplne iní než ja a strašne cudzí, a predsa príťažliví. Pohľad sa však rýchlo zmení, keď sa vyprávanie zamierí na popis sovietskej vojenskej vyššej vrstvy. Dannymu vadí oslavy víťazstva, pri ktorých predstavitelia miestnych revolucionárov a vysokí dôstojníci Červenej armády vedú pred zhromaždenými občanmi Kostelca honosné reči.
Kritika, reakcie na dielo:
Najprv pozitívne kritiky, veľmi skoro však bolo autorovi vyčítané, že „plije do tváre“ hrdinom odboja -> Zbabélci boli stiahnutí z predaja, J. Škvorecký musel odísť z redakcie Světové literatury, kde zastával funkciu zástupcu šéfredaktora.