Kniha: Bedári
Autor: Victor Hugo
Zaslal(a): marke.t
Spoločenský román neskorého romantizmu, hlavnou témou je zachytenie niekoľkých generácií a vrstiev spoločnosti + boja s predsudkami a nespravodlivými spoločenskými mravmi, sociálna kritika franc. spoločnosti s realistickým líčením mravov ľudí + popis Paríža
CHARAKTERISTIKA DOBY:
Dielo vzniklo v sedemdesiatych rokoch 19. storočia vo Francúzsku, kedy jej vládol Napoleon III. Bola to doba veľkých zmien, kedy sa skončila éra Druhé Francúzskej republiky. Bývalý prezident Ľudovít Napoleon bol menovaný cisárom ako Napoleon III.
Zároveň v tomto období prebiehala vojna Prusko-francúzska, ktorú Francúzi prehrali.
V literatúre je už zakorenený romantizmus, ktorý sa ale často prelína s realizmom. Najslávnejšie autori francúzskeho romantizmu sú okrem Victora Huga tiež Stendhal (román Červený a čierny) či François-René de Chateaubriand.
O AUTOROVI:
Victor Hugo sa narodil 26. februára 1802 vo francúzskom Besançonu. Jeho detstvo bolo poznačené opačným politickým názorom rodičov. Otec bol dôstojníkom napoleonskej armády a nadšeným Bonapartistou, ale jeho matka bola royalistkou a teda podporovala kráľa.
V 15 rokoch sa Hugo zúčastní literárnej súťaže a po úspechu v nej sa rozhodne stať spisovateľom. Potom si začne písaním kníh zarábať a po niekoľkých úspešných dieloch napíše majstrovský román Chrám Matky Božej v Paríži, ktorý je jeden z jeho najznámejších.
Po smrti svojej dcéry prestáva písať a v roku 1845 vstupuje do politiky. Sprvu podporuje Napoleona III., Ale akonáhle sa Napoleon III. ujme vlády, Hugo zmení svoj názor a stane sa jeho odporcom. Za tieto príliš liberálne názory a napísanie proti-napoleonskej knihy musia v roku 1852 emigrovať. Najprv odchádza do Bruselu, neskôr sa sťahuje ešte ďalej, a to na Normandskej ostrovy. Tu znova začne písať. V tejto dobe napíše aj dielo Bedári a básnickú zbierku Tresty.
Po uplynutí dvadsiatich rokov, ktoré strávi v exile, sa môže vrátiť do Francúzska, pretože Napoleon III. je zvrhnutý. Za niekoľko rokov sa znovu stáva poslancom. V starobe nadobúda veľkej popularity a obľúbenosti medzi francúzskym ľudom.
Hugo umiera 22. mája 1885 v 84 rokoch. Jeho pohreb sa stal verejnou udalosťou a prišli sa s ním rozlúčiť tisíce ľudí.
Za svoj život napísal veľa básní, románov, esejí i drám a je jedným z popredných predstaviteľov európskeho romantizmu. Dílo napísal Hugo v exilu. Ovplyvnil Vrchlického.
– Chrám Matky Božej v Paríži – román, ktorý rozpráva o láske mrzké Quasimoda a cigánky Esmeraldy (kňaz – pokrytec, ničomník, má byť čistý, ale chce Esmeraldu; proti tomu chudák Quasimodo, nič nemá, je dobrý)
– ďalšie romantici: Lermontov, Puškin -Evžen Onegin, PercyBysshe Shelley, Byron, Stendhal
– znaky romantizmu: začiatok 19. Storočia, po osvietenstva,
Daj:
Dej tohto románu sa odohráva vo Francúzsku 30. rokov 19. storočia. Knižka začína odchodom bývalého galejníka Jeana Valjeana z galejí po 19 rokoch útrap, kde bol za krádež chleba. Po namáhavej ceste je Utrmácaný, ale nikto ho nechce pri sebe ubytovať. Až hodný biskup Myriel ho pri sebe nechá prespať. Leta v žalári zanechala na Valjean stopu, takže keď sa mu naskytne príležitosť ukradnúť striebro, urobí to. Onedlho je však chytený a predvedený pred Myriela. Ten ale tvrdí, že mu striebro dal a Valjean je prepustený. Táto príhoda ho veľmi poznamená, a preto sa rozhodne svoj život zmeniť.
To sa mu bezo zvyšku podarí. Zmení si meno na Madelaine a nasťahuje sa do mesta Montreuil-sur-Mer, kde zdokonalia priemyselnú výrobu a po zbohatnutie začne pomáhať chudobným. Za tieto skutky je menovaný starostom a je veľmi úspešný. Jedným z jeho ďalších dobrých skutkov je pomoc žene menom Fantina. Táto prostitútka umiera a chce naposledy vidieť svoju dcéru Cosetta, ktorá je za peniaze strážená u Thénardiérů. Madelaine jej sľúbi, že jej dcéru privezie. Jeho plán prekazí skutočnosť, že akýsi muž je odvedený za to, že je to hľadaný zločinec Valjean. Madelaine sa však prizná, že to on je Valjean a muža vyslobodí. Nikto mu okrem policajného prefekta Javert neverí. Javert mu už bol na stope dlhšiu dobu, a preto ho nechá zatvoriť do väzenia. Odtiaľ Madelaine na krátku dobu ujde, ale je znovu chytený a opäť ide na galeje. Z tých skoro uteká, a to veľmi dobrým spôsobom, pretože je považovaný za mŕtveho.
Jeho jediným cieľom po úteku je nájsť Cosetta a s ňou utiecť do Paríža. To sa mu po istých problémoch darí. V Paríži sa ubytuje v škaredom dome, kde je ale vypátraný dôsledným Javert. Podarí sa mu pred ním utiecť, ale musí sa aj s Cosettou schovať do kláštora.
Pri jednej ich prechádzke je stretne mladík menom Marius, ktorý sa do Cosetta bláznivo zamiluje. A od tej doby je paralyzovaný láskou, neschopný čokoľvek robiť a zármutok z toho, že nemôže s Cosettou byť.
Po niekoľkých rokoch z kláštora odchádzajú a Fauchelevent, tak si Valjean začne hovoriť, znova pomáha chudobným. Raz sa nechá nachytať Thénardiérovou rodinou, ktorú nepozná. Marius však vopred upozorní políciu, pretože býva hneď vedľa. Thénardiér je aj so svojou bandou lapený a Fauchelevent len tesne uniká pred Javert.
Fauchelevent sa rozhodne znovu presťahovať. Tam je nájde Marius, ktorý začne tajne chodiť s Cosettou. Šťastie im netrvá dlho, pretože Fauchelevent sa rozhodne presťahovať do Anglicka, pretože sa cíti ohrozený. Marius je znovu zasiahnutý trpkým osudom, a preto ide umrieť na práve sa rodiacu francúzsku revolúciu, kde chce spolu s ostatnými revolucionármi bojovať proti monarchii.
Pred jedným z útokov armády na ich barikádu pošle chlapca s odkazom pre Cosetta. Odkaz padne do rúk Faucheleventových, ktorý je síce naštvaný, že jeho Cosetta už nie je len pre neho, ale ide pomôcť barikádnikom. Krátko po príchode Faucheleventa je barikáda dobytá a zachráni sa iba on s Mariom na chrbte. Pri úniku parížskym podzemím je chytí Javert, ktorý dovolí, aby bol Marius donesený k svojmu dedkovi a dokonca nechá ísť aj Valjeana, ktorý ho predtým zachránil. Po tomto čine sa Javert zabije.
Mariuv dedko privolí, aby sa Marius s Cosettou vzali, čo obaja urobia šťastnými. Valjean neskôr Mariovi prizná svoju minulosť galejníka a Marius naňho zanevrie. Po určitej dobe zistí, že ho Valjean zachránil, a aj s Cosettou idú za ním. ValjeanoviCosetta veľmi chýba a v smútku umiera. Dcéra príde na poslednú chvíľu, aby Valjean zomrel šťastný, že je mu odpustené.
V diele je jasne vidieť kritika francúzskej spoločnosti. Hugo sa tu snaží ukázať na všetkých postavách, ktoré v knihe vystupujú, ich biednosť. Jean Valjean sa celý život trápi. Zakaždým, keď už je konečne šťastný, mu do života vstúpi nový problém, s ktorým sa musí vysporiadať. Pri všetkých postáv je zrejmé, ako im vtedajšia vláda a spoločnosť krivdí a snaží sa ich dostať ešte do väčšej biedy, ktoré
sú teraz.
Hugo v diele rozvádza úvahy nad budúcnosťou ľudstva a dúfa v nich, že sa spoločnosť odoberie správnym smerom.
Ďalej autor zapredá do popisu vtedajšieho života a do historických udalostí tej doby. Hojne sú tu popisované vojny, ktoré sú rozvedené do najmenších podrobností.
CHARAKTERISTIKA HLAVNÝCH POSTAV:
Jean Valjean – Jean Valjean bol dobrotivý človek, ktorý bol však z biedy donútený kradnúť; po mnohých rokoch na galeje už nemá zmysel svojho života a existencie; až vďaka ctihodnému biskupovi Myrielovi sa pomaly premieňa v poctivého, čestného a láskavého človeka; ako Madelaine, starosta mestečka Montfermeil, dosiahne početných pôct a uznanie; snaží sa pomáhať ľuďom a svoje nadobudnuté bohatstvo používa práve na tieto účely; je neustále prenasledovaný policajtom Javert, ale napriek tomu si zachováva pokoj a chladnú hlavu; všetku svoju lásku a starostlivosť potom zasvätí malé dievčatku Cosette, ktorej umrela mamička
Javert – Javert je policajný inšpektor; je prísny a zásadový; ku koncu sa ukáže ako dobrý človek, ktorý si myslí, že sklamal; po dlhom vnútornom boji spácha samovraždu
Fantina – ako mladá a neskúsená dievča podľahla mužovi, ktorý ju opustil vo chvíli, keď mu povedala, že je tehotná; v chudobe a prinútená okolnosťami zanechá svoju dcérku v starostlivosti Thénardierových, že o ňu bude dobre postarané; jej jediným prianím bolo znovu sa stretnúť s maličkú Cosettou, pre ktorú bola schopná obetovať svoju mladosť, krásu aj čistotu; umiera však skôr, než sa s dcérkou zistí
Cosetta – poslušná, láskavá a hodná dievča; v detstve utrpela veľa príkoria a utrpenia zo strany svojich pestúnov, krčmových Thénardierových; nikdy nepoznala pravú maminku a až Jean Valjean jej poskytne naozajstnú otcovskú nehu a lásku; keď dospeje, zamiluje sa do mladého grófa Mariusa
Marius – odvážny a spravodlivý šľachtic, ktorý má svoje zásady a veľmi miluje krásnu Cosetta; nedokáže sa však zmieriť s tým, že Jean Valjean je bývalý galejník; však to nič nemení na jeho odhodlanie oženiť sa s Cosettkou
Thénardierovi – mali sa starať o Cossette, snažili sa na všetkom získať peniaze, mali dcéru Eponinu, ktoré milovala Mária a na rozdiel od rodičov bola hodná
KOMPOZÍCIA A VPLYV DIELA
Toto dielo je klasický romantický román s prvkami realizmu. Dielo sa skladá z piatich častí a ďalej je delené do kapitol.
Kompozícia nie je chronologicky usporiadaná. V knižke je zároveň niekoľko dejových línií, ktoré sa postupne miešajú.
Dielo je predovšetkým romantické, sú tu zdôraznené pocity hlavných postáv a je kladený veľký dôraz na citovosť. Môžeme v ňom nájsť aj realistické prvky, hlavne pri popise vtedajšej Paríža.
Hugo v románe často užíva kontrastov, jeho hlavný hrdina je typickým pre romantizmus (chudobný vyvrheľ spoločnosti).
Všetky kapitoly majú vždy určitú spojitosť s Jeanom Valjean. Kniha cez 1200 strán. Jednotlivé kapitoly na seba v niektorých prípadoch nadväzujú, ale mnoho kapitol je odbočkou niekam mimo dejovú líniu a sú tak vlastne len rozprávaním mimo. V diele je obrovské množstvo postáv, ktoré nemajú význam pre celú knihu, ale len pre jej jednotlivé časti. To často vedie k skráteným vydaním, pri ktorých sa podstatne zvyšuje čitateľnosť a prehľadnosť diela. V románe nájdeme rad úvah na tému spoločnosť, náboženstvo, etika a politika, tieto úvahy sú často odbočením od deje.
Význam knihy, podľa väčšej časti kritikov aj recenzentov spočíva v boji s predsudkami a ukázaním nespravodlivosti spoločenského poriadku. Pri hlbšom pohľade na knihu nemožno nevidieť snahu k tendenčnému poňatie, ktoré v tej dobe bolo veľmi populárne a ktoré smeruje jasne proti spoločenským zvyklostiam a tradíciám. Kniha zároveň vykresľuje dôležité historické momenty Francúzsko 19. st ako je bitka pri Waterloo (1815) alebo povstanie v Paríži (1830)
– miesto a čas deja: 30. roky 19. storočia, Francúzska revolúcia, Paríž, mestečko Montreuil-sur-Mer
ŠTÝL A JAZYK:
V knihe je vidieť, ako si autor vyhral s charakterom jednotlivých postáv. Najdôležitejším prvkom v celej knihe sú práve pocity hlavných postáv. Väčšina z hlavných kladných postáv má aj svoje tienisté stránky au záporných sú väčšinou len zlé, ale aj tam sa nájde výnimka – napr. Javert; komisár ku koncu diela pustia Valjeana na slobodu, tento čin ho však uvedie do rozporu a radšej sa rozhodne skoncovať svoj život. To mu všetkému sa vymyká postava biskupa Myriela, ktorý je ako jediný z celého diela naskrz dobrý, bez jedinej vady.
Hugo v diele mieša dejové časti s úvahami na rozličné témy. Často sa odvoláva na rímske básnikmi a politikou alebo používa celé odseky metafor (Žiarivá Venuša vystupovala za dómom ako duša, ktorá uniká z ponuré budovy.), Aby ospravedlnil rokovania postav. Kniha je písaná slovensky, občas sa vyskytujú ale aj slová francúzsky. Jazyk postáv sa bude odlišovať podľa ich spoločenského postavenia.
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————