Aténsky filozof, jeden z najvýznamnejších mysliteľov západnej civilizácie, zakladateľ Akadémie v Aténach a žiak Sokrata. Jeho diela sú písané formou dialógov.
📝 Život
Platón, vlastným menom Aristokles, pochádzal z aristokratickej rodiny. Jeho otec, Aristón, odvodzoval svoj pôvod od posledného aténskeho kráľa Kodra, zatiaľ čo jeho matka, Periktione, bola príbuzná s aténskym reformátorom Solónom. Platónov strýko, Kritias, bol jedným z vodcov oligarchického režimu známeho ako Tridsať tyranov. Toto rodinné zázemie mu poskytlo vynikajúce vzdelanie v oblasti filozofie, poézie, gymnastiky a hudby. V mladosti sa Platón zaujímal o politickú kariéru, avšak politická nestabilita v Aténach ho od tohto smeru odradila. Kľúčovým momentom v jeho živote bolo stretnutie so Sokratom, ktorý sa stal jeho učiteľom a hlboko ovplyvnil jeho filozofické myslenie. Sokratova metóda, založená na kladení otázok a hľadaní pravdy prostredníctvom dialógu, sa stala základom Platónovej vlastnej filozofickej metódy. Po Sokratovej poprave v roku 399 pred Kr. Platón opustil Atény a cestoval po Grécku, Egypte a južnej Itálii. Počas svojich ciest sa stretol s rôznymi filozofickými školami, ako napríklad s pytagorejcami, ktorých učenie o matematike a harmónii ovplyvnilo jeho vlastnú teóriu ideí. Po návrate do Atén okolo roku 387 pred Kr. založil Platón Akadémiu, filozofickú školu, ktorá sa stala centrom intelektuálneho života v Grécku. Akadémia priťahovala študentov z celého Grécka a jej vplyv sa šíril aj do iných častí sveta. V Akadémii sa vyučovali rôzne disciplíny, vrátane filozofie, matematiky, astronómie a politiky. Platón viedol Akadémiu až do svojej smrti okolo roku 347 pred Kr. Okrem Sokrata a pytagorejcov ovplyvnili Platónovo myslenie aj ďalší filozofi, ako napríklad Herakleitos a Parmenides. Jeho filozofia sa zameriavala na hľadanie pravdy a dobra, pričom veril, že skutočná realita spočíva v ideálnom svete, ktorý je nadradený svetu zmyslov. Platón sa venoval aj politickej filozofii, v ktorej sa snažil o vytvorenie ideálneho štátu, založeného na spravodlivosti a múdrosti. Jeho najznámejším dielom je Ústava, v ktorej opisuje ideálnu spoločnosť riadenú filozofmi-kráľmi. Počas svojho života podnikol Platón tri cesty na Sicíliu, kde sa snažil o realizáciu svojich politických ideálov na dvore tyrana Dionýza I. a neskôr Dionýza II. Jeho pokusy o reformu sicílskeho štátu však neboli úspešné. Platónovo filozofické a literárne dielo malo obrovský vplyv na vývoj západnej civilizácie. Jeho myšlienky ovplyvnili mnohých filozofov, teológov a umelcov v priebehu storočí.
✍️ Charakteristika a štýl tvorby
Platónove diela, písané formou dialógov, sú charakteristické svojou hĺbkou, komplexnosťou a literárnou krásou. Dialógy, v ktorých Sokrates často vystupuje ako hlavná postava, sa zameriavajú na rôzne filozofické témy, ako napríklad spravodlivosť, krása, láska, poznanie a bytie. Platónov štýl je elegantný, presný a zároveň poetický. Používa metafory, alegórie a mýty na ilustráciu svojich filozofických myšlienok. Jeho jazyk je bohatý a expresívny, pričom sa vyhýba technickej terminológii. Dôležitým prvkom Platónovej filozofie je teória ideí, podľa ktorej existuje svet ideálnych foriem, ktoré sú pravou realitou, zatiaľ čo svet zmyslov je len ich nedokonalým odrazom. Jeho dialógy sa dajú rozdeliť do niekoľkých období. Rané dialógy, ako napríklad Obrana Sokratova a Kritón, sa zameriavajú na Sokratovu obhajobu a jeho filozofické názory. Stredné dialógy, ako napríklad Štát a Faidón, predstavujú vrchol Platónovej filozofickej tvorby a rozvíjajú teóriu ideí. Neskoršie dialógy, ako napríklad Parmenides a Zákony, sa vyznačujú kritickým prehodnotením predchádzajúcich teórií a zložitejším štýlom. Platónove diela sú významným príspevkom k rozvoju filozofického myslenia a majú trvalú hodnotu pre súčasnú filozofiu a kultúru.
👥 Literárni súčasníci
Xenofón (Kyropédia, Anabasis), Aristoteles (Metafyzika, Nikomachova etika), Isokrates (Panegyrikos, Busiris)