Kniha: Komu zvonia do hrobu
Autor: Ernest Hemingway
Pridal(a): Káťa
Ernest Hemingway (1899 – 1961)
- Ernest Miller Hemingway bol americký spisovateľ, novinár a reportér.
- Vyrastal v rodine lekára; už ako študent sa pokúšal o verše, poviedky, stĺpky do novín.
- „chtel byť u všetkého osobne“ -> za 1.sv.v. vodičom sanitného vozu v Taliansku – bol ťažko ranený.
- V dobe nástupu fašizmu sa stupňuje jeho humanistické cítenie, ktoré sa v rade jeho diel premieta.
- V 30. rokoch sa zúčastnil ako reportér občianskej vojny v Španielsku.
- Za 2.sv.v. navštívil Čínu, sledoval inváziu do Normandie, bol svedkom oslobodenia Paríža; zúčastnil sa bitky v Ardenách.
- Bol veľmi ovplyvnený vojnou, vyhľadával nebezpečenstvo, mal záľubu v nebezpečných športoch (býčie zápasy) a v love.
- Posledné roky života strávil na Kube. V roku 1961 pravdepodobne spáchal samovraždu (zastrelil sa) a nezanechal po sebe žiadny vysvetľujúci dopis. Jeho smrť býva takisto vysvetľovaná ako nehoda pri čistení hlavne, ale skôr samovražda – alkoholik, trpel depresiami.
- Nobelova (1954) a Pulitzerova cena za literatúru.
Autorova tvorba a štýl:
- Robert Jordan je typický hemingwayovský hrdina vybavený možnosťou, premýšľavosťou, odporom k sentimentalite, túžbou po pravde a spravodlivosti, snahou žiť dôstojne a slobodne vo svete násilia, zla a smrti, ktorý je postavený pred situáciu, ktoré nemôže končiť inak než smrťou.
- Vo svojich dielach hľadal pravdu o človeku v meznej situácii, preto svoje hrdinov staval do nebezpečenstva, kde potom dokazovali česť a odvahu. Štýl jeho písania je samozrejme prispôsobený tejto literatúre: je úsečný, zbavený všetkého nadbytečného, jeho diela nemajú žiadne citové zafarbenie, často píše iba dialóg bez ďalších komentárov – tzv. objektívne vyprávanie. Väčšina jeho diel bola inšpirovaná osobnými zážitkami.
- Postavy jeho diel sú často muži, ktorí vedú nebezpečný spôsob života (vojaci, rybári, lovci, toreadori).
- Hemingwayov štýl: zhuštený; metóda ľadovca => čitateľovi povie iba malú časť a je na ňom, aby si utváral zvyšok
- Písal tiež poviedky – formou reportáže.
Diela:
- Sviatok (1926) – hlavnému hrdinovi bráni vojnové zmrzačenie v naplnení lásky k dievčaťu, súčasťou je dokumentárna reportáž zo každoročného sviatku v Pamplone v Španielsku – beh býkov ulicami do arény a korida
- Zbohom zbraniam (1929) – román z 1.sv.v, autobiografické prvky, talianska fronta – americký poručík->zranený-> zamiluje sa do ošetrovateľky-> koniec tragický. Príbeh tragickej lásky medzi americkým vojakom Frederikom Henrym a britskou zdravotnou sestrou Catherine Barkleyovou. Dej sa odohráva počas prvej svetovej vojny a osobná tragédia sa tu stretáva s tragédiou celospoločenskou. Román poukazuje na cynizmus vojakov a ich vytlačenie zo spoločnosti. Vydaním románu Zbohom zbraniam bola posilnená Hemingwayova pozícia v americkej literatúre.
- Zelené pahorky Afriky – o love v Afrike
- Starec a more (1952) – posledné dielo, novela; ocenené Nobelovou cenou – niekoľkodenný boj starého rybára s rybou, ktorú chce uloviť; dej sa odohráva na Kube; symbolika-človek sa nikdy nevzdáva.
Literárne-historický kontext
Politická situácia:
- Španielska občianska vojna (1936 – 1939) patrí k najkrvavejším, ale i najnepriehľadnejším konfliktom 20. storočia, zároveň ide o vojnu, ktorá na veľmi dlhú dobu hlboko rozdelila nielen španielsku spoločnosť. Vypukla v momente, keď proti demokraticky zvolenej republikánskej vláde vojensky vystúpila armáda pod vedením generála Francisca Franca.
- Vo vojne sa z nepriehľadného spoločenského a politického spektra španielskej spoločnosti vyprofilovali 2 strany: prevažne ľavicoví republikáni bojujúci na strane oficiálnej vlády druhej španielskej republiky (najmä socialisti, komunisti, trockisti a anarchisti, baskickí a katalánski nacionalisti) a pravicoví povstalci (fašisti, španielski nacionalisti, kresťanskí demokrati a rojalisti), ktorí boli neskôr nazývaní frankisti podľa generála Franka, ktorý sa v priebehu vojny vyprofiloval ako hlavný povstalecký vodca.
- Aj keď Spoločenstvo národov hájilo politiku nezasahovania a vyhlásila aj zbrojné embargo, do konfliktu na oboch stranách významne zasiahli zahraničné sily. Na strane frankistov to od prvopočiatku konfliktu boli Nemecko a Taliansko, na strane republikánov potom od októbra 1936 SSSR a Mexiko. Mimo to na strane republikánov pôsobili aj dobrovoľnícke jednotky z ďalších štátov – interbrigády.
- Vojna skončila jasným víťazstvom lepšie organizovaných frankistov, po ktorom nasledovalo dôkladné „očistenie“ španielskej spoločnosti od všetkého „červeného“ alebo pripomínajúceho druhú republiku, čo zahŕňalo predovšetkým odbory a politické strany. Bola zničená či zneprístupnená rada archívov, nepohodlní jedinci boli často uväznení, nútení odísť do exilu či zavraždení. Množstvo obetí je sporné; odhady sa obecne pohybujú medzi pol miliónom a miliónom mŕtvych. Veľká časť týchto obetí nebola výsledkom vojnových stretnutí, ale hromadných popráv vykonávaných oboma stranami (často čisto na základe ideologickej alebo triednej príslušnosti).
- Hoci vojna trvala iba tri roky, poznačila Španielsko na veľmi dlhú dobu a jeho ekonomika sa vzpamätávala ešte mnoho rokov. Ovplyvnila politiku a verejné mienie ďaleko za hranicami Španielska a zažehla vášne medzi intelektuálmi a politickými spolkami. Republikánski stúpenci ju označovali za zápas medzi „tyraniou a demokraciou“, alebo „fašizmom a slobodou“, a mnoho mladých idealistov tridsiatych rokov vstúpilo k interbrigadistom. Frankovi stúpenci zasa túto vojnu vnímali ako boj medzi „červenými hordami“ a „kresťanskou civilizáciou“.
- Vojna mala obrovský význam aj pre vývoj počiatočnej fázy druhej svetovej vojny, pretože ako síly Osi, tak Sovietsky zväz si v nej vyzkúšali svoju techniku a bojové doktríny a získanými skúsenosťami prispôsobili výcvik vojakov a zbrojné programy.
Literárny vývoj
- “Stratená generácia“ = voľné združenie autorov, ktorí prešli1.sv. vojnou, majú s ňou osobné skúsenosti => niektoré ich diela zachytávajú hrdinov, ktorí prechádzajú/prešli vojnou + problematika začlenenia späť do spoločnosti
- E. Hemingway, W. Faulkner, F. Fitzgerald, T. Eliot, E. Pound, E. O´Neill, E. Remarque
- Názov „stratená generácia“ poprvý použila americká spisovateľka Gertrude Steinová, označila tak skupinu amerických spisovateľov narodených okolo roku 1900. Termín zpopularizoval Ernest Hemingway použitím vo svojej prvotine Sviatok (I slunce vychádza).
- Títo spisovatelia zažili prvé svetové vojny a túto skutočnosť zobrazovali vo svojich dielach. Vyjadrujú pocity vojakov po návrate z vojny (vrátili sa duševne zmrzačení a mali problémy so začlenením sa do spoločnosti).
- Pre týchto autorov sú typické životné postoje, ktorými dávajú najavo nesúhlas a nedôveru k spoločnosti, ich písanie je často blízke ke štýlu novín, často stavia svoje hrdinov do veľmi nebezpečných situácií, kde musia preukazovať svoj charakter.
Rozbor: Komu zvonia do hrobu (USA, 1940)
Základná charakteristika:
- Literárny druh: epika; próza
- Literárny žáner: román zo španielskej občianskej vojny
- Literárny smer/sloh: stratená generácia
Názov diela:
- Inšpirovaný veršmi anglického renesančného básnika Johna Donneho, ktoré napísal roku 1624: „Žiadny človek nie je ostrov sám pre seba; každý je kus nejakého kontinentu, časť nejakej pevniny; ak more spláchne hroudu, je Európa menšia, akoby to bol nejaký mys, akoby to bol statek tvojich priateľov alebo tvoj: smrťou každého človeka je mňa menej, lebo som časť ľudstva. A preto sa nikdy nedaj pýtať, komu zvonia do hrobu. Zvonia tobě.“
Význam správy:
- Hemingway sa tu snaží ukázať, čo je vojna schopná s ľuďmi urobiť; ako ktorých zrúdnych činov sú potom ľudia schopní.
- Varovanie, aby sme nestratili svoje ľudstvo, aby sme sa chovali podľa vnútorných morálnych zásad, aby sme si uvedomovali, že sme na svete sami, že vedľa nás žijú milióny ďalších ľudí, ktorí i napriek odlišnému názoru, vzhľadu či čomukoľvek inému, majú rovnaké právo na život, ako máme my. Pretože sa dej odohráva počas vojny, je vcelku logické, že postavy riešia základné témy ako je zabíjanie a smrť. Hrdinovia chápu svoju smrť ako nedielnu súčasť života, ktorá by mala byť dôstojná a pokiaľ možno rýchla. Tak jednoduché to však nie je v prípade, že ide o smrť človeka, ktorú spôsobí oni sami. Potom práve prichádza ono dôležité a ťažko riešiteľné dilema, či je správne vziať život inej ľudskej bytosti.
Kompozícia:
- Chronologická s retrospektívnymi prvkami
- Miestami sú v knihe popisované dve dejové línie naraz, čím sa zvyšuje dramatičnosť deja.
- Formou vyprávania je čitateľ zoznamovaný s minulosťou hl. postáv – obzvlášť postava Pilar veľmi sugestívne opisuje Robertovi Jordanovi udalosti spojené s odbojom proti fašistom.
Vyprávač:
- Er forma, ale je prekladaná častými vnútornými monológmi Roberta Jordana. Hemingway v nich rieši nie len otázku zabíjania iných ľudí, ale aj vojny samotnej, ktorá je zlá a zbytočná.
Štylistická charakteristika textu:
- Mnoho vecí zostáva zahalené závojom tajomstva
- Román je písaný pomerne strozo, naturalisticky; je zbavený zbytočne kvetnatých viet, teda okrem častí, ktoré popisujú lásku Roberta a Márie. Touto láskou sa snaží Hemingway ukázať, že vojna nie je len a iba bojovanie, ale že zostáva čas aj na citový vzťah. Vojenský charakter románu je tak okorenený o romantickú zložku, čo rozhodne pridáva na čitateľnosti a pomáha udržiavať čitateľa v napätí. Tragický koniec je takýmto vyvrcholením toho vzťahu.
- Kniha tiež zahŕňa pasáže s vnútorným monológom Roberta, keď premýšľa o živote, vojne a zmysle svojho konania – uvedomuje si, že mu možno zostávajú iba 2 dni života a chce tieto dni žiť naplno, prežiť svoje šťastie. Uvedomuje si, že v tých 3 dňoch, čo poznal Máriu, stihol prežiť celý svoj život.
- Hodne dialógov a myšlienkových pochodov hlavného hrdinu.
Slovná zásoba:
- Spisovná slovenčina
- Časti priamej reči sú pre väčšie vtiahnutie čitateľa do deja písané jazykom charakteristickým pre danú postavu: – študovaný Američan Robert Jordan hovorí spisovne, smysluplne a občas v odbornejších termínoch. Španielski Partyzáni používajú chvíľami hovorového jazyka, čo poukazuje na ich prostý pôvod.
- Niektoré výrazy sú vo španielčine – inglés, máquina -> autenticita
- Eufemizmus – zľahčovanie
- Alegória – symbolika
- Réčnické otázky – pocit beznádeje
- Archaiizmy
Postavy:
- Robert Jordan je hlavná postava, autor sa s ním zotožňuje a využíva ho pri písaní v ich-forme. Robert Jordan je nastínaný ako človek pomerne vyrovnaný (hoci často uvažuje o svojom otcovi samovrahovi a snáď sa i trochu bojí, aby mu nebol podobný), málo spoločenský, spoľahlivý, prísne objektívny a lojálny veleniu (niekoľkokrát o svojom úkole pochyboval, vzápätí však ako by sám seba káral za takéto rouhačstvo). Bol pomerne puritánsky, mal svoje zvyky (absinth, spacák), za ktorými si tvrdo stál. O jeho charaktere sa dozvieme predovšetkým z jeho úvah, činov a dialógov.
- > Pôvodne americký učiteľ španielčiny. Bojuje na strane republikánov proti fašistom. Do vojny prichádza dobrovoľne, pretože chce Španielsku pomôcť. Je veľmi statočný a odhodlaný svoj úkol splniť aj za cenu straty života. To sa zmení, keď sa zamiluje do Márie, pretože si začína predstavovať, aký by to bolo, keby úkol prežili a mohli spolu odísť do Ameriky a vziať sa.
- Mária bola osudom tvrdo poznačená dievčina, ktorá sa však už vzpamätávala (v paralele je tu jej telesná a duševná regenerácia, ktorá preniká celou knihou). Mária bola opísaná ako bázlivá, predsa však so smrťou zmierená (na čo mal snad vplyv aj Robert Jordan). Mária nebola príliš manuálne zručná, čo pridáva na jej bezbrannom, nevinnom imagu, ktoré tu autor buduje. Zo spoločného plánovania budúcnosti by sa mohlo zdať, že bola naivná. Vo skutočnosti si taká len chcela byť – dobre vedela, ako to všetko zrejme dopadne, taktiež si však uvedomovala, že dokým si to nepripustí, môže dúfať.
- Pablo bol vodcom partyzánom, kedysi snad veľkým mužom, teraz však je zdrcaný ťažkosťou rokov plných zodpovednosti a je to práve veľká zodpovedná opatrnosť, ktorá ho vykresľuje ako slabého, zbabelého. Nicméně Pablo je dobrý herec, ktorý vie, ako pomaly ovplyvňovať situáciu, často sa skrýval za maskou hlupáka, zatiaľ čo sledoval svoje vlastné, presne dané ciele. Základným rozdielom medzi Pablom a Robertom Jordanom bolo chápanie povinností – zatiaľ čo pre Američana bola svätou povinnosťou splniť úlohy zadané nadriadeným, Pablo cítil, že musí chrániť svoje blízke – aj keby o to sami nestáli.
- Starý Anselmo je starý dobrák, ktorý sice stráca silu, ale rozhodne sa nechce stať prekážkou a snaží sa byť akkoľvek užitočným. Anselmo je so osudom tiež zmierený, má pevnú vôľu, ale predsaže sa nebáli zomrieť, má strach zo zabíjania ľudí.
- Cigán mi osobne pripadal ako najsympatičnejšia z postáv. Pribehom prechádza s zdanlivou ľahkosťou a flegmatizmom, neustále zesmiešňuje a zľahčuje situáciu; predsa však je zrejmé, že ťaha okamihu na neho dopadá zo všetkých najviac. Jeho charakteristickou vlastnosťou je lenivosť a nespôľahlivosť, za ktorú je často ostatnými postavami pomlúvaný. Preto však má k všetkým priateľský vzťah (snáď pre svoju nekonfliktnosť).
- Pilar je faktickou veliteľkou partyzánov. Ide o ráznú, ale dobrotivú ženu (niečo ako Helena Růžičková v seriáli Vlak detstva a nádeje), ktorá má bohatú zbierku zážitkov, z ktorých mnohé boli pomerne děsivé, čím ju však akýmsi spôsobom obrnili a zatvrdili. Koná priamočiare, upriamo, spontánne, čestne a riadi sa predovšetkým citom. U ostatných má značný respekt.
Časopriestor:
- Čas: dej knihy sa odohráva počas španielskej občianskej vojny (1937) počas iba troch dní.
- Priestor: hory vo fašistickej časti Španielska.
Dej (obsah) diela:
Dynamitník Robert Jordan sa vydáva na fašistické územie. Počas chystanej republikánskej ofenzívy ho čaká dôležitý úkol – má vyhodiť do vzduchu strategicky položený most a znemožniť tak fašistom zásobovanie. Jordan sa v horách za frontou zoznamuje so dvoma skupinami partyzánov a nachádza tu životnú lásku v podobe dievčaťa Márie. Ich vzťah trvá iba tri dni, ale Jordan zažíva pocity, ktoré dosiaľ v živote nepoznal.
Jordan sa stretáva s prvou skupinou partyzánov, vedenou charizmatickým vodcom Pablom, ktorý je však skeptický k úspechu celej operácie. Pablo je rozpolcený medzi svojou povinnosťou a strachom o životy svojich ľudí. Druhá skupina, vedená odvážnou Pilar, je naopak plná odhodlania a bojového ducha. Pilar sa stáva Jordanovou dôverníčkou a pomáha mu plánovať útok na most.
Počas príprav na útok sa Jordan a Mária sblížia. Mária, ktorá prežila hrôzy vojny, nachádza v Jordane oporu a nadúfanie. Spoločne trávia noci pod hviezdami, kde si vyprávajú o svojich snách a obavách. Jordan si uvedomuje, že našiel niečo, čo nikdy nehľadal – lásku a zmysel života.
Fašisti útok však odhalia a sú naň dobre pripravení. Pri krátkej prestrelke v horách navíc padne jedna z partyzánskych skupín a Jordan sa potýka s nedostatkom ľudí na úspešné splnenie úkolu. Most sa mu nakoniec s malými stratami na životoch podarí vyhodiť, počas úniku si však ošklivo zlomí nohu a zostáva na mieste napospas fašistom, aby aspoň niekoľkých zabil.
Jordan, zranený a vyčerpaný, sa rozhodne zostať na mieste a bojovať do posledného dychu. Vzpomína na Máriu a ich krátky, ale intenzívny vzťah. V posledných chvíľach svojho života sa mu vybavujú obrazy ich spoločných chvíľ a uvedomuje si, že i napriek všetkým hrôzam vojny našiel niečo krásne a čisté.
Pilar a zvyšok partyzánov sa medzitým snažia dostať do bezpečia. Pilar sľubuje, že sa vráti pre Jordanovo telo, aby ho mohla dôstojne pochovať. Mária, zlomená stratou svojej lásky, sa rozhodne pokračovať v boji a uctiť Jordanovu pamäť tým, že bude ďalej bojovať za slobodu.
Poznámky k deju:
- Hlavný dej – príbeh Jordana dopĺňajú ďalšie krátke vyprávania- ide najčastejšie o vzpomienkach členov partyzánskej skupiny, väčšinou sa jedná o prostredie býčích zápasov.
- Význam nemá smrť hlavného hrdinu, ale to, pre čo zomrel.
- Hlavný hrdina sa obetoval za skupinu partyzánov a za boj za to, čomu verí.
- Kniha nás zoznamuje nie len s príbehom hlavného hrdinu a jeho myšlienkami, ale aj so životom Španielov v dobe vojny a ich mentalitou a spôsobom života. Autor sa však zaoberá aj otázkami mnoho obecnejšími, ako sú zmysel ľudského života, láska násilia, sebaobetovanie. Autor píše veľmi realisticky, často používa priamu reč.
Inšpirácia literárnym dielom:
- Zfilmované v roku 1943.