Kniha: Romanca pre krídlovku
Autor: František Hrubín
Pridal(a): Lucka, Martin
František Hrubín (*1910 – †1971)
- Narodil sa v Prahe 17. 9. 1910, ale svoje mladosť prežil v Lešanoch v Posázaví. Študoval na niekoľkých gymnáziách v Prahe, po maturite (1932) sa neúspešne pokúsil študovať filozofiu a pedagogiku na Karlovej univerzite. Od roku 1934 bol zamestnaný v Mestskej knižnici v Prahe a neskôr na ministerstve informácií. V roku 1946 sa stal spisovateľom z povolania.
- Roku 1939 sa oženil, neskôr mal dve deti.
- Výrazne sa podieľal na založení detského časopisu Mateřídouška, v rokoch 1945–1948 ho redigoval.
- Na II. zjazde Zväzu československých spisovateľov (1956) spolu s Jaroslavom Seifertom odvážne kritizoval spojenie literatúry a politiky, zastali sa tu ne len perzekuovaných, ale aj uzavretých spisovateľov. Toto vystúpenie viedlo najprv k zákazu literárnej činnosti, veľmi skoro mu bolo povolené prekladať a písať literatúru pre deti, jeho samostatná tvorba prechádzala rôznymi obdobiami zákazov a vydávania.
- Jeho tvorba je široká – od básní lyrických (Hirošima, Zpívané z diaľky), cez lyricko-epické skladby (Premena, Romanca pre krídlovku), k drámam (Srpnová nedeľa, Krištálová noc) a prozám (Zlatá reneta). Považovaný za zakladateľa modernej českej poézie pre deti (Ríkajte si so mnou, Špalíček rozprávok, Dvakrát 7 rozprávok)
Literárny smer a kontext
- Romanca pre krídlovku patrí k neskorším dielam Františka Hrubína – bilancovanie jedného života, nešťastnej lásky
- Jeden z veľkánov českej poézie 20. st., obecne sa do žiadneho smeru nezaraďuje
- V roku 1956 na 2. zjazde spisovateľov predniesol prejav, v ktorom kritizoval schematizmus tejdojšej oficiálnej literatúry a požadoval slobodu vyjadrovania pre umelcov
- Dielo bolo vytvorené medzi augustom a novembrom roku 1961, teda v treťom období literatúry po roku 1945, keď dochádzalo k oživeniu spoločenského života a literatúry v dôsledku 20. zjazdu komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Ten bol veľmi dôležitý, pretože bol po Stalinovej smrti. Na zjazde došlo k prejavu na tému Stalinovho kultu osobnosti, teda obdobia zlomenia kultu osobnosti nie len Stalina, ale aj K. Gottwalda.
Politická situácia
- Dielo vznikalo v 3. fáze českej literatúry po roku 1945, v 60. rokoch.
- V dobe, keď dochádzalo k oživeniu spoločenského života a literatúry v dôsledku 20. zjazdu komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Ten bol veľmi dôležitý ne len kvôli smrti Stalina, ale predovšetkým došlo k prejavu na tému Stalinovho kultu osobnosti, teda obdobia zlomenia kultu osobnosti nie len Stalina, ale aj K. Gottwalda. Práve Hrubín s Jaroslavom Seifertom tvrdo kritizovali na 2. zjazde Zväzu československých spisovateľov (1956) spojenie literatúry a politiky.
- Uvoľnenie v politike aj v kultúre, ktoré sa prejavovalo na jednej strane mj. politickým osamostatnením mnohých bývalých európskych kolónií, na druhej strane mj. kultúrnym a spoločenským vzburom mládeže.
Kontext ďalších druhov umenia
- Hudba – smer bigbeat (2 elektrické gitary, basová gitara, bicie), vznik v Anglicku.
- Ostatné druhy (sochárstvo, architektúra) – uvoľnenie, autori už neboli nútení toľko do diel začleňovať ideologický podtext; v sochárstve a architektúre – uvoľnená atmosféra, tzv. Bruselský štýl – použitie skla, ocele, platňa, farieb, prvkov geometrie.
Rozbor: Romanca pre krídlovku
Základná charakteristika:
- Literárny druh: poézia
- Literárny žáner: poéma (rozsiahlejšia lyrickoepická veršovaná skladba závažnejšieho obsahu – tu láska a smrť), báseň má epické rysy, zároveň lyrika (citlivé vnímanie prírody, popis terénu – milostné okúzlenie)
Motívy:
- V diele sa objavujú predovšetkým motívy prírody – rieka, lúka (dej sa odohráva na vidoku)
- Ďalej motívy lásky (romantiky) – láska, mesiac, hviezdy, polnoc.
- Najväčším motívom je však krídlovka – je to symbol smrti a života – hrá sa aj na oslavách, aj na pohrboch.
Námet:
- Autobiografické dielo (zasadil to do prostredia, kde vyrastal, takisto zažil 1. lásku, autor takisto František, jeho dedo takisto mrtvica)
Kompozícia:
- Rozdelenie do niekoľkých časových rovín (prázdniny 1930, púť v Lešanoch 1933 a 1934, rok 1961)
- Nie je chronologicky usporiadaná.
- Jednotlivé kapitoly sú označené presným dátumom (21 dátumov).
- František a básnik je tá istá osoba. V chlapcově prítomnosti sa premieta budúcnosť, čo je vlastne básnikova minulosť.
- Dejová výstavba je založená na milostnom trojuholníku. Ústrednou témou je však pochopenie dvoch rozporov, života a smrti. Kompozícia je veľmi náročná, text je písaný ako spomienka, pohľad do minulosti, s prelínaním do prítomnosti a svojím spôsobom aj do budúcnosti. Text sa javí ako skládanka či ako voľne pojatá koláž, keďže jednotlivé kapitoly nie sú radené postupne, ale chaoticky. Kontinuitu príbehu zabezpečuje len opakovanie jednotlivých motívov a dátum písané na začiatku každej kapitoly. V niektorých úsekoch pôsobí text veľmi neusporiadane aj po vizuálnej stránke, keďže začiatok sloky je posunutý na koniec predošlého verša. Báseň je teda veľmi zaujímavo graficky spracovaná.
Lyrický subjekt:
- Spomína na svoje mladosť a na svoju prvú lásku
- Ukazuje vnútorný rozpor medzi túžbou po mladom, nezkušenom dievčati a túžbou po skúsenom, zrelom žene
Vyprávač:
- hlavná postava, mladý študent František
- Ich forma
Štýl:
- Rafinované obmieňovanie a opakovanie niektorých úsekov: Sedím v okne a bdím, musím bdít, sedím v okne s kolenami u brady, bdím (keď mu zomrel dedo), Mých 20 rokov, dvadsať zlatoplutvých rýb.
- Vizuálna stránka: začiatok sloky je posunutý na koniec predošlého verša
- Romanca: Autor spomína na svoju lásku (spomína nežne a láskavo) – má však tragické vyústenie – je to smutná romanca (možno by preto bolo lepšie nazvať to balada – ďalší kto premenoval názvy bol napr. Jan Neruda
- Často takisto používa: metaforu, básnické prívlastky, paralelizmus, symboly – britva (symbol dospelosti), krídlovka, príroda – symbol kolobehu života, citlivé vnímanie prírody
- Kontrasty: Život X smrť, túžba X skutočnosť, fyzická láska X veľká platonická láska, očakávaná smrť starého človeka X smrť mladého dievčaťa, prostredie prírody (klid) X Púť (zábava) Púť – veselie X osamelosť, hľadanie niečoho iného, kontrast ľudských životov – veselý X smutný
Rytmus, verš, rým:
- Okrem posledných odstavcov je text písaný voľným veršom, ktorý je charakteristický pre diela modernej poézie. Rytmický príznak a rým je oslabený či zrušený. V niektorých úsekoch sa však i trochu objavuje) je blízky básni v próze, významová zložka je nadradená rytmu.
Slovná zásoba:
- Zrozumiteľný jazyk, nie je zložito zašifrovaný, skĺzava aj k hovorovosti – promluvy Tonky (nadávala i vode – tí jeden parchante), zaujímavé je, že tam je obecná čeština aj básnické prostriedky
- Typická slovná zásoba pre poéziu sa tu nenachádza, v diele prevláda prozaická slovná zásoba. Objavujú sa tu personifikácie, eufemizmy, epitetá, prirovnania. Autor prechádza od lyrických metafór až po hovorovosť, častému opakovaniu a najrôznejším obmenám.
- Lyrické metaforu
Časopriestor:
- Okolie rieky Sázavy (inšpiroval sa rodným krajom). Dej sa odohráva na pozadí púte, zábavy, ale aj skutočných, pomenovaných miest – Lešany a Netvořice. Prostredie púte a zábavy v nás môže vyvolávať pocit hľadania, osamelosti, nenájdenia zmyslu bytia. Na druhej strane v sebe nesie zábavu, hravosť vytrhnutia z každodenného života. V rozpore s tým sa tu nachádza príroda, symbol ticha, mieru, odpočinku.
- Báseň je písaná zpätne, retrospektívne, ako denníkový zápis, a preto nechýba datácia jednotlivých dní.
- Na konci básne je dokonca uvedené, kedy bola napísaná. Dej nie je ucelený, dostávame len útržky deja, autorových spomienok.
- 1930-1961 (31 rokov) -> prevažne sa pohybujú v rokoch 1930, 1933, 1934, najviac pozornosti je daná 27. a 28. augustu 1930.
Postavy:
- Hlavné:
- František – Mladý chlapec, ktorý sa rád túla, otec by z neho chcel mať učiteľa, fyzicky miluje Tonku, bláznivo miluje Terinu, je dobrý, stará sa o dedka, dej sa začína, keď mu je 20 rokov
- Terina – prosté dievča od kolotočov; zaľúbila sa do Františka, ale umiera na záškrt
- Viktor – tiež žije u kolotočov; chce si Terinu vziať za ženu, je to akási tradícia, že kolotočári sa berú medzi sebou
- Tonka – staršia žena; svedie Františka, ale je na neho hrubá
- Františkov dedo – starý muž; umiera a František u neho bdí
- Vedľajšie:
- Otec
- Teta
Obsah:
Kniha je o dvadsaťročnom Františkovi, po ktorom chce otec, aby sa stal učiteľom, kdežto on sa radšej túlal a zažil fyzickú lásku s dievčaťom menom Tonka. Vždy sa schádzali pri rieke a užívali si náhodných dotykov v prúdoch vody. Pre Františka to však neboli bezstarostné roky, pretože sa staral o dedka po mrtvici, ktorý už vôbec nevnímal okolie. Čo počul, hneď zapomnel, hovoril len so smrťou, ktorú poznal zmlada, a tak Františkovi nezostalo nič iné, ako za ne odpovedať a starať sa o neho, čo bolo dosť náročné, pretože vždy začal kričať domov a František ho musel teda aj o polnoci oblečiť a ísť s ním na prechádzku.
Celý príbeh začína tým, ako mu otec prvýkrát požičia britvu a František sa tak stáva dospelým. V Lešanoch začína púť, kde si František vyhládne dievča od kolotočov. Celých desať dní tam za ňou chodí, necháva sa voziť na kolotoči, ona k nemu vždy priskočí a užívajú si to. Osmelí sa ju osloviť až posledný deň. Ona sa ho spýta, či nemá holku, ale on to popiera a dajú si pusu. Medzitým sa dedkovi ulepší, prebudí sa, po mesiaci pozná Františka a zomrie. František pošle otcovi telegram a bieha sa rozlúčiť s Terinou (1930). O tri roky sa Terina vracia do Lešan, kde sa viac sblíži s Františkom. Medzitým ju pozoruje Viktor (chlapec od kolotočov, ktorý si chce Terinu vziať). Jedného dňa Terina príde s třešňami v jeho čepici a nasadí si ju na hlavu. To Františka urazí, strhne jej ju z hlavy a hodí ju po nej. Chudák Terina nevie, čo si má myslieť, zoberie sa a utečie.
Ďalší rok, 1934, ju František netrpezlivo očakáva, hrozně sa na ňu teší, ale keď príde, Viktor mu povie, že tu Terina nie je, že zomrela v zime na záškrt.
V roku 1961 sa František stretne v krčme s Viktorm, idú do Lešan, kde spievajú a spomínajú na Terinu. A tak sa dva sokovia sblížia.
Keď chce nájsť jej hrob, tak mu hrobník povie, že si to pamätá, ale ten hrob tam už nie je.
V priebehu celého príbehu Viktor hrá na krídlovku (na púti, aj na konci, keď Terinu uctievajú), čo je symbol kolobehu života, pretože kolotočári na ňu hrajú pri narodení, svadbách, pohrboch, prevádzajú ich celý život.
Význam sdelenia:
- Vo svojom poválečnom diele sa Hrubín vracia k tématike vzťahu detstva a dospelosti, nevinnosti a hriechu, nevedomosti a poznania. Ústredným bodom jeho tvorby je snaha vrátiť sa do minulosti a začať žiť znova, tentokrát už bez chýb a hriechov. V Romanci pre krídlovku ukazuje nemožnosť takéhoto návratu a osudovú predurčenosť ľudského života – láska je tu v tesnom sepetejí so smrťou, mladosť so starobou, budúcnosť s minulosťou.
Inšpirácia dielom:
- Sfilmované: réžia Otakar Vávra, ČSSR, 1966, česká verzia 84 minút
Inšpirácia pre ďalší vývoj literatúry:
- Isté odkazy môžeme nájsť v diele Jiřího Bigasa „Místečko“, v ktorom vypráva v 28 poviedkach osudy rôznych postáv, ktoré nastavujú zrkadlo ľudskej spoločnosti. Neide len o falošnú morálku, ale predovšetkým o zlo, ktoré je v každom z nás.
Kritika:
- Vo svojej dobe bol Hrubín kritizovaný za prílišný pesimizmus vo svojich dielach.
- Posúdenie aktuálnosti – dielo je jednoznačne nadčasové, aktuálne, ľudia sa zamilovávali a zamilovávajú sa stále, takisto boli a sú sužovaní rôznymi strastiami
Porovnanie s iným dielom:
- V tomto diele je možné nájsť podobné prvky ako v diele Romeo a Júlia (nenaplnená láska, okolie láske neprialo, smrť hlavnej hrdinky atď.)