Kniha: Báječné roky pod psa
Autor: Michal Viewegh
Pridal(a): Janča, Ivet, Domecek
Michal Viewegh (*1962)
- Spisovateľ, prozaik, fejtónista, publicista a jeden z najpredávanejších romanopiscov súčasnosti
- Proslavil sa ako autor spoločenských románov a parodických próz
- Otec bol inžinier-chemik a matka právnička.
- 1980 maturoval na gymnáziu v Benešove, potom (po nedokončenom štúdiu ekonomie na VŠE) vystudoval česťinu a pedagogiku na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej (štúdium dokončil roku 1988), potom pôsobil ako učiteľ na ZŠ.
- Od r. 1993 – redaktorom nakladateľstva Český spisovateľ. Po dvoch rokoch pôsobenia sa stáva definitívne spisovateľom z povolania.
- Svoje poviedky spočiatku zverejňoval v Mladé fronte alebo v Mladom svete (neskôr publikoval svoje články aj v časopisoch ako Playboy, Literárne noviny aj.).
- Od roku 1995 pôsobí ako spisovateľ z povolania. Je veľmi literárne plodný, pretože takmer každý rok vydáva novú knihu.
- Jeho kritici mu však vyčítajú absenciu zápletek, povrchné príbehy, jednoduché dialógy. Vieweghove knihy je tak možné označiť ako beletriu pre masy, pretože nie sú príliš intelektuálne náročné.
Tvorba:
- Vieweghova diela sa vyznačujú epičnosťou, prelínaním komediálnych a tragických momentov, častými citáciami, relativizáciou vyprávania prostredníctvom rôznych pohľadov a verzií.
- Diela často sfilmované
Ďalšie diela
- Báječné roky s Klausom – voľné pokračovanie románu Báječné roky pod psa
- Výchova dievčat v Čechách
- Román pre ženy
- Román pre mužov
- Účastníci zájezdu,…
Literárne-historický kontext
Česká literatúra po roku 89 (tzv. polistopadová tvorba)
- Výrazný zlom – koniec komunistického režimu, zrušenie úradnej cenzúry, uvoľnenie politických tabu.
- Nové ideály demokratickej spoločnosti.
- Obnova kultúrnych kontaktov so svetom.
- Začali sa vydávať dávnejšie zakázané tituly, vznikajú súkromné nakladateľstvá. Začína sa presadzovať masová literatúra. Veľká komercializácia.
- Spojenie troch prúdov modernej literatúry: exilová, domáca opozičná (samizdat) a oficiálna; čeština ako národný jazyk; experimenty s jazykom a kompozíciou
- Próza sa delí na:
- klasickú (Viewegh, Ivan Klíma-Čakanie na svetlo, čakanie na tmu)
- experimentálnu a denníkovú = memoáre, pamäti…
Rozbor: Báječné roky pod psa (1992)
Dielo z roku 1992 je autobiografickým románom, ktorý zachytáva atmosféru v Československu od obdobia normalizácie až po pád komunizmu.
- Literárny druh: epika
- Literárny žáner: satirický román s autobiografickými prvkami
- román = prozaické dielo, príbeh s bohatým dejom, mnoho epizód a postáv, premiena hrdinu
- satirický = využíva komičnosť, výsmech, iróniu na kritiku nedostatkov a záporných javov
- autobiografický = vykreslenie vlastného života autora
- Literárny smer: literatúra 2. polovice 20. storočia (dielo z roku 1992)
- v diele: zesmiešnenie komunizmu, experimentálne linky vyprávania
Téma:
- Autor prostredníctvom hlavnej postavy zachytáva svoj vlastný dospievanie za komunistického režimu, o ktorom píše satiricky a s humorom.
Charakteristika
- melancholická groteska > nerieši problémy, ale podáva obraz o živote medzi rokmi 1968 a ´89 > politika, sociálna situácia, medziludské vzťahy, ľudská psychika. Podávané s humorom a kapkou irónie.
- Kniha opisuje život hlavného hrdinu Kvida, jeho rodiny a hlavne zachytáva atmosféru 60. rokov = od obdobia normalizácie až pád komunizmu
- Všetko berie s nadhľadom a humorom, čím na čitateľov zapôsobil.
- Kniha je písaná formou denníka hlavného hrdinu Kvida, ktorý chce príbeh svojej rodiny predložiť knižnému vydavateľovi => vďaka tejto forme denníka sa dozvieme i veľa osobných vecí na každú z vystupujúcich postáv. (Kvidova matka práve preto nesúhlasila s tým, aby knihu vydával.)
Jazyk:
- Striedanie spisovného (prevláda, intelektuálne) a nespisovného jazyka (hovorový, obecný, slangový)> žvaniť, řidičák
- Hovorový jazyk činí dielo verejnejšie.
- S občasným užitím ostrejších výrazov až vulgarizmov
- Anglické a nemecké výrazy
- Obsahuje dialóg, nesložité súvetia, pokiaľ ale začne hovoriť Kvido > složité súvetia, občas sa stretneme aj so zajímavými a často cudzími výrazmi spôsobenými jeho premúdrostou.
- V knihe si môžeme všimnúť aj prísloví a „rozumy“ Kvidových prarodičov. (napr. „Všetky líbajú naše biedu“ či „Drž, dostaneš kožu“)
Kompozícia:
- Prelínanie dvoch rovín, keď do retrospektívnych pasáží vstupuje svojimi poznámkami vyprávač alebo redaktor zo „súčasnosti“
- Napísané retrospektívne z pohľadu Kvida – predčíta príbeh svojej rodiny napísaný v er-forme nakladateľovi, po ktorom chce, aby mu knihu vydal.
- Tiež chronologická kompozícia => od Kvidovho detstva cez problémy spojené s dospievaním až po založenie jeho vlastnej rodiny.
- Veľké množstvo dialógov, niektoré pasáže sú písané ako divadelný scenár, v príbehu sa objavujú aj úryvky z básní
- Kniha tiež obsahuje zápisky z Kvidovho denníka, ktoré sú písané ich formou
- Dôležité sú komentáre hlavného hrdinu k jednotlivým udalostiam
Vyprávač:
- protagonista Kvido, miestami však príbeh vypráva niekto iný – použitá je er–forma
- v časti knihy sa zápisky z Kvidovho denníka je použitá ich-forma
Štylistická charakteristika:
- Vyprávanie; svižné dialógy, autobiografické prvky
- Jazyk je živý, spisovný, ale v priamej reči často hovorový
Časopriestor:
- Doba deja: 1968 – 1989
- od doby okupácie a normalizácie až po nežnú revolúciu
- Miesto deja:
- Československo – Praha a mestečko Sázava
Postavy:
- Kvido
- ústredná postava, je neuväriteľne chytrý, ako malý bol oplakávaný, z čoho mal komplexy
- Paco
- mladší brat Kvida
- Jaruška
- Kvidova láska, poznali sa, keď sa Kvido s rodinou presťahoval a nastúpil do novej školy, kde spolu začali recitovať (a to aj na súťažiach). Neskôr spoločne založili rodinu.
- Otec Kvida
- Nešikovný řidič; statočne sa bráni komunistickej strane – nikdy by do nej nevstúpil, aj tak však v niektorých veciach musel ustúpiť (napr. do veľkého baráku, ktorý dostali „vďaka“ Kvidovej chorobe, si musel požičať psa a cvičiť ho a tiež musel začať hrať futbal)
- Vystudovaný ekonóm, má štátnice z aj a nj
- Matka Kvida
- hrávala v divadle a keď bola tehotná, čítala Kvidovi v briedku divadelné hry. Keď sa Kvido narodil, čítanie týchto textov ho dokonca uklidňovalo – možno preto je Kvido taký chytrý
- Babičky a dedkovia Kvida:
- babička Líba – matka Kvidovho otca, posadnutá svojím zdravím, vášnivá cestovateľka, nekupuje mäso, ale varí lacnejšie jedlá, aby ušetrila na cestovanie, z ciest nosí domov najstrašnejšie dary a vždy pošle čiernobielu pohľadnicu s veršom o ceste
- dedko Josef – otec Kvidovho otca
- babička Věra – matka Kvidovej matky
- dedko Jiří – otec Kvidovej matky
- Inžinier Zvára
- kamarát Kvidovho otca, „vlezprdelka“ – pridal sa k komunistickej strane a aby na to bol lepší ako Kvidova rodina
- Šperk
- súdruh a šéf podniku, kde Kvidov otec pracuje; jeho manželka mala na starosti recitovanie a zariadila Kvidovej rodine lepší dom
Obsah (dej):
Kniha začína zoznámením Kvidových rodičov. V deň, keď má otec robiť záverečné skúšky v autoškole, majú lístky do divadla. Po neúspešnom pokuse, keď auto s Kvidovým otcom aj komisárom takmer zajel vlak, sa vydávajú do divadla. Keď však na tehotnú Kvidovu matku po vystúpení z taxíka vyskočí pes, jej tehotenstvo je počas nasledujúcich niekoľkých hodín ukončené priamo v divadle počas predstavenia. V divadle sa našťastie našiel doktor, a tak sa narodilo zdravé dieťa, aj napriek tomu, že mala Kvidova matka sľúbený pôrod u doktorky Zity, bez prítomnosti akéhokoľvek muža (je totiž veľmi stydlivá).
Rodina sa zo strachu z výpovede presťahuje z Prahy do Sázavy. Kvido bol ešte malý chlap, oplakávaný, brýlatý, ale neuväriteľne inteligentný. V Sázave im bola pridelená prosklená vila. Hneď ako sa nastávali do tejto vily, Kvido sa zoznámi s Jaruškou – jeho prvou a s najväčšou pravdepodobnosťou poslednou láskou. Začali spolu recitovať.
Vila bola síce krásna, ale v zime v nej bola taká zima, že Kvido dostal zápal pľúc. Zanedlouho po Kvidovej chorobe zariadila pani Šperková, aby dostali „poriadny“ dom – pán Šperka však mal dve podmienky – keď nechce Kvidov otec pristúpiť k komunistickej strane, musí si k novému rodinnému domu požičať psa (vlčiaka Něhu a cvičiť ju) a začať hrať futbal (v ktorom sa javí ako úplné poleno).
Keď už blýska na lepšie časy a Kvidov otec je povýšený, je spoločne s celou rodinou priťahovaný u kamaráta z divadla – Pavla Kohouta, ktorý je tvrdým odporcom komunistického režimu. Kvidov otec tak prichádza o dobrú pracovnú pozíciu, je zosadený na vrátneho a psychicky sa z toho zrúti. Začne tráviť väčšinu času truhlárčením v dielni. Je na tom psychicky tak zle, že si začne vyrábať vlastnú rakvu. Navrch toho ho Kvido „dodelá“ tým, že odíde z Vysokej školy ekonomickej a začne pracovať ako vrátny, aby mohol písať svoju knihu. Matka už nevie, čo si počítať, a tak presvedčí Jarušku s Kvidom, aby mali dieťa, lenže ani malá Anička nezlepší stav Kvidovho otca.
Prácu na svojej vlastnej rakve ukončuje až po nežnej revolúcii, po ktorej dostáva on aj matka prácu odpovedajúcu ich vzdelaniu a Kvido vydáva svoju knihu…
Dej je často prerušovaný rozhovormi Kvida s nakladateľom.
Vlivy na dielo:
- Život za komunizmu
- Námety hľadá v osobnom živote
- Tým, že ide o autobiografický román, je zrejmé, že Kvidom bol práve sám Michal Viewegh, ktorý tak poodhalil, ako vlastne začal literárne tvorit a ako žil a vyrastal
Inšpirácia dielom/kritika:
- Báječné roky pod psa patria k nejobľúbenejším Vieweghovým dielam.
- Sfilmované a zdramatizované. V roku 1997 sfilmované režisérom Petrom Nikolaevom. V hlavných rolách si zahrala Libuše Šafránková, Ondřej Vetchý (Kvidovi rodičia), ale aj Vilma Cibulková (pani Šperková) a Vladimír Javorský (ing. Zvára)
- Voľným pokračovaním tohto románu sa potom stala kniha Báječné roky s Klausom z roku 2002.
- Román spočiatku nechcelo žiadne nakladateľstvo vydávať
- Viewegh nakoniec za knihu obdržal cenu Jiřího Ortena (1993)
- predalo sa viac ako 120 000 výtlačkov
Zaujímavosti:
- Pôvodný názov knihy znel Kvidova rodina
Citát…
„Nevadí mi, keď sa ženská bojí psov, pavúkov, myší, ale nesnášim, keď si to vykladá ako svoju prednosť.“
Pavel Kohout sa dotýka strachu zo psov Kvidovej matky.
„U Zity v podolí,
žiadny pôrod nebolí“
…Kvidovi prarodičia konštatovali domluvný pôrod
Vlastný názor:
- Mala som možnosť okusiť obe spracovania – ako film aj knihu. S oboma som bola spokojná, u filmu hlavne s kvalitným hereckým obsadením. Páči sa mi Vieweghova dávka humoru, ktorá nechýba skoro v žiadnom z jeho diel (Účastníci zájezdu, Román pre ženy atď.).
- Domnievam sa, že práve Báječné roky pod psa sú jeho najlepším dielom. Ironicky zaznamenala osud jednej socialistickej rodiny. Okrem tejto výpovede však Báječné roky pod psa prinášajú aj zaujímavú výpoveď o dobe normalizácie a o tom, aký život v socialistickom Československu bol.