Kniha: Staré grécke báje a povesti
Autor: Eduard Petiška
Pridal(a): Jess, Adulos
Eduard Petiška
- Český básnik, prozaik, dramatik, esejista, autor kníh pre deti a mládež a prekladateľ.
- Narodil sa roku 1924 v Prahe. Vystudoval gymnázium v Brandýse nad Labem, potom študoval v Prahe na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej dejiny literatúry a germanistiku, kde získal titul PhDr.
- Stal sa jedným z nejobľúbenejších českých rozprávkových autorov. Veľmi obľúbenými a dodnes vydávanými rozprávkami sú napríklad knihy Birlibán, Ako krtko ku kalhotkám prišlo či Anička maliarka.
- Petiška tiež upravoval české a cudzie povesti a rozprávky, z ktorých vznikli napr.: Staré grécke báje a povesti, Golem a iné židovské povesti a rozprávky zo starej Prahy atď.
Ďalšie diela:
- básnik – Okamžiky, Na prázdna miesta, Ovidiova rodina, Podzimný denník
- romanopisec – Než uzrajú muži, Sudca Knorr, Príručka mladého muža manželstvom, Srdce, v ktorom bývam
- novelista – Malá podmienka šťastia, Cesta do krajiny Lidivoni, Atlantic, Kamej, Premeny Jakuba Vinanta
- poviedkár – Svadobné noci, Najlepší život, Svet plný lásky, Tridsať manželiek a iné lásky
- esejista – Malá cesta k veľkým deťom, Svetadiel detstva
- zamyslenia, úvahy a aforizmy – Vety o živote, šťastí a nádeji, Jarné vety, Podzimné vety
- dramatik – Loupežnice
Rozbor: Staré grécke báje a povesti (1961)
- Literárna forma: próza
- Literárny druh: Je to epické dielo, ktoré prepisuje zbierky antických bájí a povestí.
- Literárny žáner: Báje – je krátke veršované alebo prozaické vyprávanie jednoduchého a jinotajného príbehu. Povesť – prozaický literárny žáner, ľudovo vyprávaný.
- Umelecký smer: tu sa nenachádzajú prvky umeleckých smerov
Funkcia literárneho diela:
- Dielo má formatívnu a estetickú funkciu. Autor v diele ukazuje na kladné stránky ľudí (Prometeus, ktorý sa obetoval pre ľudí tým, že ukradol bohom oheň) a záporné ľudské stránky (Tantalos, ktorý obetoval svojho syna Pelota len aby zistil či to bohovia zistia)
Téma, motívy, myšlienka
- Téma:
- Kniha ukazuje na kladné (sebaobetovanie sa vo prospech ostatných ľudí) a záporné (králi si mysleli, že sa môžu srovnávať s bohmi, obetovanie vlastných detí) správanie v tej dobe tejdojších ľudí. Opisuje príbehy gréckych hrdinov, ktorí prežívajú rôzne dobrodružstvá a plnia úlohy od kráľov a bohov.
- Motívy:
- Súboje s netvormi (hrdinovia), vláda bohov (bohovia), výpravy (hrdinovia), kúzla (predovšetkým bohovia, ale aj veštci a ďalší), slitovanie (bohovia).
- Záměr či hlavná myšlienka:
- Prepovedať grécku mytológiu deťom
Kompozícia:
- Báje a povesti sú napísané chronologicky.
- Každá bája a povesť má svoj názov podľa hlavného hrdinu (Prometeus, Orfeus) alebo podľa hlavného dejú (Trójske vojny)
- Jednotlivé príbehy sa prelínajú, obsahuje dejové odbočky
Charakteristika vyprávača:
- Er-forma (nikdy sa neusadil na rovnakom mieste)
- Vyprávač nie je súčasťou príbehu ani postavou v príbehu
- Vyprávač nevstupuje do vyprávania a je objektívny
- Vyprávač nekomunikuje so čitateľom
- Zameranie na popis a na dej
Jazyková forma:
- Dielo je napísané spisovným jazykom: neutrálny (ruky, palica, palác), knižný (zemdlený strom), odborný (Tantalove muky)
- Historizmy (mená niektorých postáv, mená kráľovstiev)
Obecná charakteristika hlavných postáv
- Hrdinovia: urostlí, chytrí, múdri, silní, odvážni, priateľskí
- Bohovia: mocní, múdri, vševládni, nesmrteľní, niekedy nespravodliví, niekedy majú negatívne ľudské vlastnosti
- Detailnú charakteristiku postáv nájdete [tu]
Prostredie diela:
- Miesto: dej sa odohráva na Gréckom polostrove a hore Olymp.
- Čas: niekedy od 2. tisícročia pred n. l.
Krátke obecné shrnutie dejú
- Hrdinovia väčšinou dostanú nejaký nadľudský úkol, ktorý musia splniť. Hrdinovia sa vydajú na výpravu za splnením úkolu, pri ktorej im pomôžu bohovia. Po splnení úkolu sa vrátia späť a väčšinou získajú trón alebo dostanú za ženu dcéru vládcu.
- Pointa: Osud gréckeho hrdinu je určovaný vôľou bohov.
Obsahy a postavy vybraných bájí
PROMETEUS
Hlavné postavy:
- Prometeus – (osamelý-vyrobil 1. človeka, vytrvalý, mierumilovný, myslel na okolie, vcelku tvrdohlavý, mal dobré srdce)
- Pallas Athéna – múdra (bohyňa múdrosti), vdechla rozum do sochy od Prometea
- Zeus – pomerne zlý, chytivý, nespokojený, lstivý
- Pandora, Hermes, Afrodita, Epimeteus
Prometeus nechce byť už osamocený, tak z hliny a dažďovej vody vymodeloval svojho druha, ktorému Athéna vdechla ducha. Ľudia ale nevedeli ako ducha užívať, preto ich Prometeus naučil umeniu, viedám, práci a obetovaniu bohom. Prometeus ale vymyslel lesť na Dia, ktorý si zo dvoch obetí vybral tuk a kosti. Za túto lesť vzal Zeus ľuďom oheň, ktorý však Prometeus priniesol späť z domu vládcu bohov na Olympu. To Zeus potrestal seslaním krásnej a neodolateľnej Pandory na Zem, so skrinkou plnej biedy, strachu, bolesti, ktorú otvoril Prometeov brat. Prometea nechal prikovat ku skale, kde mu každý deň veľký orol ojídal játra, ktoré mu pres noc dorástli. To sa opakovalo dokým ho nevyslobodil Herakles, ktorý orla zabil. Potom musel Prometeus niesť prsteň s kúskom kameňa zo skaly. Na jeho pamiatku ľudia nosia prstene a kameňe.
Z tejto poviedky plynie, že každý čin, bude po zásluhe potrestaný, ak je dobrý alebo zlý.
ORFEUS
Hlavné postavy:
- Orfeus – výborný spevák (svojím hlasom dokázal ovplyvniť boha), pohľadný, milý, zamilovaný
- Eurydika – Najáda, nádherná vodná víla, Orfeova žena
- Hádes – boh podsvetia
- Ostatné víly, Hádesova žena
Orfeus bol slávny spevák. Zamiloval sa do vodnej víly a oženil sa s ňou. Jedného dňa sa Eurydika vydala podívať do lesa a tam ju uštkol had. Zomrela, a Orfeus pre ňu truchlil tak, že sa rozhodol ísť do podsvetnej ríše priamo za Hádesom žiadať o jej propuštenie. Orfeus ich prosil, aby navrátil Eurydice život. Mohol sa s ňou vrátiť, ale nesmel sa ohlížať späť, inak by ju už nikdy nevidel. On sa však otočil a ona zomrela podruhé. Ostatné víly za to Orfea ubili kameňmi. Boh Bakchos premienil nohy žien na korene. Telo Orfeovo pochovali Múzy, bohyne umenia a múdrosti. Hlava, ktorú ženy Orfeovi urvali, plávala s lyrou na vlnách rieky a doplávala do mora až na ostrov Lesbos.
TANTALOS
Hlavné postavy:
- Tantalos – najbohatší kráľ, pochyboval o božskej vševedomosti, urobil veľa chýb za ktoré bol potrestaný
- Zeus – potrestal Tantalosa za jeho činy
- Pelota, Démétér
Kráľ Tantalos zasadal s bohmi na Olymp, pretože bol najbohatší smrteľník. On si myslel, že bohovia nie sú vševedomí. Pozval bohov na hostinu, kde servíroval svojho syna, ktorého zabil. Myslel si, že to bohovia nezistia. Démétér, bohyňa poľnohospodárstva, kúsok snedla, ale ostatní bohovia sa zdesili. Tantalosa odsúdili k večnému trápeniu (hynul žízňou, keď stál vo vode). Pozostatky Pelopa vhodili do kotla a sudička Klóthó ho vzkriesila k životu. Chýbal len kúsok na jeho lopatke, ktorý snedla Démétér. Ten nahradili bohovia kúskom slonovej kosti. Všetci z rodu mali potom bielu škvrnu na lopatke.
NIOBA
Hlavné postavy:
- Nioba – kráľovná, namyšlená a pyšná, nesmyslne pohŕdala bohmi
- Léto – jej deti zabili Niobine deti
- Apollón – syn titánky Léto, zabil sedem Niobiných synov
- Artemis – dcéra titánky Léto, zabila sedem Niobiných dcér
Nioba bola kráľovná v Thébach, matka sedem synov a sedem dcér, manželka kráľa Amfióna. Stejne ako jej otec Tantalos pohŕdala bohmi. Jedného dňa všetky zbožné ženy chystali veľké obete titánke Léto. To Niobu naštvalo a všetky ich vyhnala, chcela, aby obetovali niečo jej a myslela si, že je lepšia než titánka Léto kvôli svojmu šťastiu a veľkému počtu detí. Preto Apollón, syn bohyne Léto, všetky jej syny zabil svojimi šípmi. Keď to videl Amfión, spáchal samovraždu. Ale Nioba sa bohyni ďalej vysmievala, že má ešte viac detí než ona. A tak i bohyňa Artemis, dcéra bohyne Léto, zasiahla svojimi šípmi jej dcéry. Nioba sa nakoniec premenila na kameň.
IÁSON A MÉDEA
Hlavné postavy:
- Iáson – statočný, silný, chytrý, pre kráľovskú korunu musel prekonať veľa prekážok, trochu lhár slúbil, že jej nikdy neopustí
- Médea – pomáhala Iásonovi, ten jej slúbil, že jej nikdy neopustí, zavraždila jeho manželku a skrývala sa do konca života, bola strašne veľmi zamilovaná do Iásona
Po smrti starého kráľa mal vládnuť jeho starší syn Aisón. Ale mladší syn Pelias ho vyhnal a sám vládol. Aisón mal syna Iásóna, ktorý chcel otcov trón získať späť. To už Aisón nežil. Pelias mu povedal, že keď priniese od kráľa Aiéta zlaté rúno, tak mu trón prenechá. Iásón sa vydal s ostatnými na cestu. Na ceste stretli starca, ktorý sa volal Fíneus. Pomohli mu a on im dal radu, ako sa dostanú cez obrovské skaly Symplégady. Keď ich prepluli, videli štyri mladíkov, ktorých vzali so sebou, pretože to boli Aiéteho vnuci. Keď kráľ počul, čo chcú, povedal, že im zlaté rúno dá, ak Iásón dokáže to, čo on. Musel zorať pole, pomocou dvoch býkov, ktorým z nozdier šľahá oheň, a zasievať dračie zuby, z ktorých vyrostú bojovníci. Médea mu dala masť, ktorá ho ochránila, takže to dokázal, ale kráľ mu rúno nechcel dať, pretože si myslel, že mu Médea pomohla. Médea mu pomohla vziať rúno a i s ostatnými utiekli. Na mori ich dohnalo kolchidské vojsko a chcelo Médeu späť. Bol tam aj jej brat Absyrtos. Médea pripravila s Iásonom lesť, takže Iáson všetkých pobil. Iáson slúbil, že si Médeu vezme za ženu a neopustí ju. Pomohla mu, keď ich kráľ Pelias nechcel pustiť do mesta. Premenila sa na starú a hovorila, že dokáže omladiť každého, kto bude chcieť. Kráľ Pelias videl, ako omladila jedného baránka, a tak chcel byť tiež mladý, aby mohol ďalej vládnuť. Ale nenašiel vo vriacej vode s masťami mladosť, ale smrť. Iásón nedodržal svoj sľub a našiel si inú nevestu. Tu Médea zabila a už ju nikto nikdy nevidel.
Ďalšie spracovanie:
- Audiokniha, seriál, niektoré báje a povesti sfilmované (Iásón a argonauti, Odysseus).
Vlastný názor:
- Dielo sa mi páčilo, niektoré príbehy sa mi páčili viac, niektoré menej. Motívy v jednotlivých príbehoch sa často opakovali, preto ma kniha ku koncu už menej bavila.